Panteón slovanských bohov VIII. - LADA: Slovanská bohyňa lásky a jari, alebo historický omyl?

 

Lada

Lada patrí k najznámejším, najobľúbenejším, no zároveň k najviac diskutovaným postavám slovanskej mytológie. V povedomí širokej verejnosti a v moderných novopohanských hnutiach je vnímaná ako mocná bohyňa lásky, krásy, mladosti, jari a manželského súladu – akási slovanská obdoba rímskej Venuše či severskej Freye. Historici a religionisti však pri jej mene často dvíhajú varovný prst.

V romantickej a ľudovej tradícii je Lada zosobnením prebúdzajúcej sa prírody a životodarnej sily. Jej príchod sa spájal s jarným rovnodennostným obdobím, kedy sa topil sneh a príroda sa prebúdzala k životu. Bola považovaná za ochrankyňu milencov, snúbencov a patrónkou manželského zväzku. Samotné slovo „lad“ v slovanských jazykoch znamená poriadok, súlad, mier a harmóniu. V niektorých neskorších podaniach sa po jej boku objavujú jej deti (alebo sprievodcovia) – božstvá Lel a Polel, ktorí mali na starosti milostnú vášeň a sobáš.

Na rozdiel od bohov ako Perún, Veles či Svarog, o ktorých máme priame záznamy z raného stredoveku (napr. Povesť dávnych liet), meno Lada sa v najstarších slovanských prameňoch vôbec nevyskytuje. Prvé písomné zmienky pochádzajú až z neskorého stredoveku a renesancie, predovšetkým od poľských kronikárov.

Lada - Slovanská bohyňa lásky, krásy a jari

Jan Długosz (15. storočie): Vo svojich slávnych letopisoch (Annales seu cronici incliti regni Poloniae) sa pokúsil zrekonštruovať poľský panteón a prirovnať ho k antickému. Ladu tu paradoxne stotožnil s rímskym bohom vojny Marsom. Maciej z Miechowa a Marcin Kromer (16. storočie): Títo neskorší poľskí autori Długoszove zápisy upravili. Uvedomili si, že meno Lada znie žensky a spojili ju s matkou dvojičiek Kastora a Polluxa (Léda) alebo priamo s bohyňou Venušou.

Okrem kroník sa Lada vo veľkom vyskytuje v ľudovom folklóre – v starých jarných, svätojánskych a svadobných piesňach po celom slovanskom svete (od Ruska, cez Poľsko až po Srbsko a Slovensko). V týchto piesňach sa často opakujú refrény ako „Lada, Lada“, „Oj, Lado“, alebo „Lelí, Lado“.

Moderná veda (história, slavistika, etymológia) je voči existencii Lady ako skutočnej staroslovanskej bohyne veľmi skeptická. Prečo? Väčšina uznávaných vedcov (napr. Aleksander Gieysztor, Lubor Niederle, Michal Téra) sa prikláňa k teórii, že Lada je tzv. fantómové božstvo – produkt omylu stredovekých kronikárov a neskoršej „kabinetnej mytológie“ (vymýšľania mýtov od stola).

Lada - Slovanská bohyňa lásky a krásy

Slovo „lado“ v starej slovančine a staroruštine s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo manžel, partner, milý (dodnes sa v slovenčine používa slovo „súlad“ alebo „ladiť“). Keď dedinčania spievali jarné piesne s rytmickým refrénom „Lado, lado“ (v zmysle „milý môj, milý môj“ alebo len ako rytmický poppevok typu „tralala“), kresťanskí kronikári a kňazi, ktorí nerozumeli pôvodnému významu, si mysleli, že ľudia vzývajú nejakú pohanskú bohyňu menom Lada. Túto teóriu podporuje aj fakt, že kronikári mali v období renesancie tendenciu umelo vytvárať slovanských bohov tak, aby presne zapadali do grécko-rímskeho panteónu, aby ukázali, že Slovania neboli o nič „horší“ ako starí Gréci či Rimania.

Napriek tomu, že historicky pravdepodobne nikdy nebola skutočnou bohyňou, ktorú by starí Slovania uctievali v chrámoch, jej kultúrny význam je obrovský. V období národného obrodenia (19. storočie) ju romantici a štúrovci s nadšením prijali. V modernej dobe je Lada ústrednou postavou novopohanstva (Rodnoveria), kde symbolizuje jemnú ženskú energiu, krásu a prepojenie s cyklom prírody. Stala sa trvalou súčasťou našej kultúrnej pamäte, rozprávok, literatúry a výtvarného umenia.

Zdroje a odporúčaná literatúra

1. Gieysztor, Aleksander: Mytológia Slovanov (Kalligram, 2007) – Jedno z najzásadnejších diel modernej slavistiky. Gieysztor tu detailne rozoberá práve problém poľských kroník a teóriu „fantómových božstiev“ vrátane Lady.
2. Váňa, Zdeněk: Svět slovanských bohů a démonů (Panorama, 1990) – Klasické dielo českého archeológa, ktoré veľmi prístupnou formou zhŕňa to, čo o Slovanoch reálne vieme na základe archeológie a histórie.
3. Téra, Michal: Perun - bůh hromovládce (Pavel Mervart, 2009) – Hoci je kniha primárne o Perúnovi, autor sa v prvých kapitolách venuje celkovej štruktúre slovanského panteónu a rázne vyvracia mýty spojené s vymyslenými božstvami.
4. Niederle, Lubor: Slovanské starožitnosti (Bursík & Kohout, 1916) – Otec modernej slavistiky už pred vyše sto rokmi upozorňoval na to, že Lada pravdepodobne vznikla len z piesňových refrénov.
5. Profant, Milan - Profantová, Naďa: Encyklopedie slovanských bohů a mýtů (Libri, 2000) – Praktická encyklopédia pre rýchle vyhľadávanie hesiel a ich etymológie.

• Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov VII. - MOKOŠ
• Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov IX. - ŽIVA