 |
| Mokoš |
Mokoš je jednou z najfascinujúcejších postáv slovanskej mytológie. Zatiaľ čo mužskí bohovia ako Perún alebo Veles hrmeli a vládli podsvetiu, Mokoš ticho držala v rukách nitky samotného života. V roku 980 nechal knieža Vladimír v Kyjeve vztýčiť šesť modiel hlavných bohov. Medzi mocnými mužskými postavami stála jediná žena: Mokoš. Tento fakt sám o sebe svedčí o jej nesmiernom význame v živote starých Slovanov.
 |
| Mokoš - Vládkyňa vretien a osudu |
Bohyňa s mokrými dlaňami
Meno Mokoš je pravdepodobne odvodené od staroslovanského koreňa mok- (močiť, vlhký). Nebola to však len bohyňa dažďa. Predstavovala Mati Syru Zemlju – Matku vlhkú zem. Pre roľnícke národy bola zem živou bytosťou, ktorá na jar „otehotnie“, v lete rodí a v zime odpočíva. Pľuť na zem alebo do nej bezdôvodne udierať sa považovalo za hriech, takmer akoby ste udreli vlastnú matku.
Vládkyňa vretien a osudu
Mokoš nebola len bohyňou polí, ale aj ochrankyňou ženských prác, najmä pradenia a tkania. V ľudových predstavách sa verilo, že Mokoš v noci chodí po domoch a kontroluje, či ženy dobre upriadli vlnu. Symbolika pradenia je však hlbšia – podobne ako grécke Moiry, aj Mokoš pradie nite ľudského osudu. To, čo utkala, určovalo šťastie, plodnosť a dĺžku života.
Z bohyne svätica
S príchodom kresťanstva Mokoš nezmizla, len zmenila šat. Jej atribúty prevzala najmä svätá Paraskeva (Piatková). V ľudovom prostredí sa tradície spojené s Mokošou udržali prekvapivo dlho. Piatok bol zasvätený práve jej a v tento deň bolo prísne zakázané priasť, aby sa bohyni (alebo neskôr svätici) nezaprášili oči prachom z vlny.
Symboly a atribúty
- Vreteno a praslica: Nástroje na tvorbu nití života.
- Voda a zem: Jej prirodzené živly.
- Roh hojnosti: Symbol úrody a prosperity.
- Ovčia vlna: Obetina, ktorú jej ženy nechávali pri prameňoch.
Mokoš predstavuje archetyp ženskej sily, ktorá nie je agresívna, ale vyživujúca. Pripomína nám úctu k pôde, ktorú dnes často vnímame len ako „stavebný pozemok“, a k trpezlivosti, ktorú si vyžaduje každé remeslo a tvorba nového života.
- Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN
- Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov VIII. - LADA
Použité zdroje:
- Gieysztor, A. (2006): Mitologia Słowian. (Základné dielo o slovanskej mytológii).
- Beranová, M. (2011): Slované. (Historický a archeologický pohľad na život Slovanov).
- Niederle, L. (1924): Slovanské starožitnosti. (Klasická etnografická štúdia).
- Ivanov, V. V. & Toporov, V. N. (1974): Issledovanija v oblasti slavjanskich drevnostej. (Lingvistický rozbor mýtov).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára