Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN

Perún Boh Hromovládca

Dnes prišiel na rad slovanský Boh hromov a bleskov PERÚN. Nasledujúce riadky sú interpretáciou niektorých ruských zdrojov, ďalej sa už budem odkazovať na zdroje z našich končín. Na záver ako zvyčajne doplním perličku zo Slovansko-Árijských véd, samozrejme kvôli objektivite aj tentokrát bez komentára.

Z ruských zdrojov

PERÚN - slovanský Boh vojenskej taktiky, cti, chrabrosti a odvahy, taktiež Boh hromu a blesku. Je považovaný za najznámejšieho medzi Svarožičmi. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že náleží k bohom druhej generácie, ale existujú aj takí, ktorí tvrdia, že jeho miesto je medzi bohmi až generácie tretej.

Boh PERÚN získal svoju popularitu vďaka patronátu nad kniežacími družinami. Tie počítali s jeho pomocou vo vojne. Podľa legiend, ak ho včas vyzvali a priniesli dary, mohli v boji vojaci počítať s víťazstvom. Príliš časté obťažovanie tohto Boha sa však neodporúčalo.

Obracali sa k nemu len vo vážnych chvíľach. PERÚN sa nestaral o slabých a zbabelých. Veľa krát udrel práve na nich zoslaním svojho hromu a blesku, a nie na nepriateľské šíky. Pozoroval každú bitku, a keď videl, že kniežacia družina prehráva v príkladnom boji, nevyhnutne zasiahol.

V obraze Boha PERÚNa sa odzrkadľuje neporaziteľná sila a nepochybná nadradenosť síl Svetla nad silami Temnoty.

Meno tohto Boha v preklade zo staroslovanského jazyka znamená "udrieť, ohromiť". Vládca blesku a hromu, ako aj vodca osudov svojho národa je pripravený na všetko, kvôli jeho blahobytu. Tento Boh si preto svoje meno viac než zaslúži.

Perún

Matkou PERÚNa bola slovanská bohyňa LADA. Niektorí veria legende, že v čase narodenia Boha, bol celý svet otriasaný hromom a bleskami. Hovorí sa, že malý PERÚN mohol zaspať len pri zvuku hromov a keď bol trochu starší, rád sa s bleskami pretekal.

Od svojho otca, boha SVAROGa, PERÚN prevzal schopnosť kováčskych zručnosti a brat SEMARGL ho naučil zvládnuť všetky druhy zbraní. PERÚN bol predurčený na ovládanie hromu a blesku ešte pred svojim narodením bohyňou osudu MOKOŠ, ale svoj talent dokázal rozvinúť až o mnoho rokov neskôr, keď dospel.

Prvé slávne PERÚNovo víťazstvo bolo nad SKYPEROM. Nikto nemohol poraziť tohto zlého syna ČERNOBOGa, ktorý keď začal bojovať proti bohom, víťazstvo vždy stálo na jeho strane. Avšak, v boji s PERÚNom, stratil tento hadovi podobný tvor túto vlastnosť a prehral.

Ďalším slávnym víťazstvom, ktorým okrem uctievania ľudí a ktoré dopomohlo PERÚNovi dosiahnuť DIJovu náklonnosť a vziať si jeho krásnu dcéru DODOĽU, je považované víťazstvo nad morským tvorom. ČUDO-JUDO, zrodené v poryve ČERNOMORovho hnevu, nikto predtým neporazil, než ho zdolal PERÚN.

Existuje veľa ďalších legiend a príbehov o slovanskom božskom PERÚNovi. V jednej z nich premenil svoju ženu za vlastizradu na lienku. Bojoval so svojím bratom VELESom v boji na život a na smrť, a vyhnal ho z jeho sveta. Bojoval s baziliškami a viackrát sa stretol v boji s deťmi ČERNOBOGa. Vďaka odvahe a neúprosnej sile sa PERÚN stal hlavným obrancom sveta Prav a Jav pred silami zla.

Perúnov idol

PERÚN bol vždy zobrazený v jasne červenom širokom plášti a zlatom pancieri. Mimochodom, práve kvôli tomu začali neskôr vodcovia vojakov do bitky nosiť rúcho tej istej farby. Slovanský Boh PERÚN sedel vždy na obrovskom bohatierskom koni a v rukách držal palicu alebo sekeru, ktorá vážila najmenej 100 pudov. Vysoký a pekný blond (iné pramene uvádzajú čiernovlasý) s modrými očami sa objavil na bojovom poli za zvuku hromov a bleskov. Nemusel ani nič robiť - nepriatelia sa od strachu rozutekali.

Symbolom PERÚNa bola sekera, tiež zvaná Sekera Perúna. Mnohí bojovníci, nasledujúci príklad patróna, si so sebou brali malé sekerky ako talizman. Symbolom tohto slovanského Boha je aj runa rovnakého mena.

Oslavy Boha PERÚNa sú 7. júla (24. júna, podľa starého kalendára). Dnes je tento deň nazývaný sviatkom Ivana Kupala a papraď sa stala symbolom osláv, pretože to bol PERÚN, ktorý ju podaroval na narodeniny Kupala a Kostromy.

Z našich zdrojov

Michal Téra vo svojej vedeckej práci Perun Bůh Hromovládce problematiku rozoberá z viacerých možných uhlov. Začína písomnými prameňmi prevažne staro-ruskými a poľskými, pokračuje etymológiou a typológiou PERÚNa, pričom sa ho snaží identifikovať v rámci ešte staršieho indo-árijského panteónu, konfrontovať s bohmi s podobnými atribútmi z indického, iránskeho, perzského, gréckeho, rímskeho, germánskeho, keltského a ugrofínskeho panteónu. Vyvracia tu tri hlavné teórie o hromovládcovi v odbornej literatúre. Rozoberá otázky transpozície a transformácie slovanského hromovládneho božstva v bylinách, poviedkach a rozprávkach rôznych slovanských národov. Na záver umiestňuje úvahu o hypotetickej štruktúre slovanského archaického panteónu.

V uvedenej knihe kladie PERÚNa medzi hlavné slovanské božstvá. Uvádza, že bližšie mal k elitám a družinám bojovníkov. Obyčajný ľudia uprednostňovali chtonické božstvo, jeho brata VELESa. Otcom mu mal byť SVAROG a matkou MOKOŚ resp. ŽIVA.

Žiarislav vo svojej knihe Návrat Slovenov v duchu a slove konštatuje, že momentálne sa úloha PERÚNa zúžila len na jeho bojovú funkciu a chápaný je ako bojové božstvo podobné germánskemu TÓRovi, čo je chyba. Konštatuje, že bol zároveň aj ochrancom polí a chleba. Predkovia privolávali jeho pernú silu v obdobiach sucha, kedy potrebovali dážď. Za zneuctenie chleba PERÚN trestal skamenením. Tento Boh preukazoval úctu starým ľuďom, mal rád malé deti a vážil si chlieb.

Na Slovensku je známy pod mierne odlišnými menami ako PAROM, PERÚN, PERON, PIORUN, PIERUN, na Litve napr. ako PERKUNAS. Podobný slovný základ majú aj mená POREVÍT, PORENUT, PROVE. S jeho menom pravdepodobne súvisia názvy ako Pereš, prať, prieť, perti, pero či prádlo, pršať alebo prskať.

Perúnovo znamenie môže byť sekera ale aj šípy. Paromove strely sú spomínané v slovenskej ľudovej slovesnosti. Zo stromov je mu zasvätený dub ale aj krík borievka (jalovec).

Peter Weleslav Kuzmišin v knihe Bohovia starých Slovanov píše o tomto bohu mimo iného nasledujúce: PERÚN, RODov syn (teda nie SVAROGov?), je volaný aj ako PAROM, PERKUN, PERON, PERKUNAS či PERAUN. Stal sa vládcom na zemi po zápase so svojim bratom VELESom po tom, ako spoločne stvorili zem. PERÚN bol prejavom boha TRIGLAVa - protivníkom ČERNOBOGa, s ktorým zvádza večný súboj o zlaté vajce, do ktorého sa opätovne uložil na spánok otec ROD. Nie je len vládcom zeme, ale aj jej ochrancom. V ďalších veciach ohľadom tohoto boha sa autor pridržiava prevažne rusko-jazyčných prameňov a určitý vplyv na jeho text badať aj zo strany Slovansko-Árijských véd.

Za zmienku stojí tvrdenie o tom, že PERÚN sa zrodil z kozy SEDUN. Jeho živlami sú oheň a vzduch. Je Bohom dobrým ale aj tvrdo trestajúcim. Je mu zasvätený štvrtok ako jeden deň v týždni, zvaný tiež Perendan - Perúnov deň.

Perún v Slovansko-Árijských védach

Alexander Chinevič vo svojom pomerne obsiahlom opise PERÚNa v Slovansko-Árijských védach píše približne nasledujúce: PERÚN, PERUNKAS, PERKON, PERK, PURUŠA, PAROM je Bohom ochrancom všetkých vojakov a mnohých rodov z Veľkej Rasy, obranca zemí a rodu Svätorusov (Rusičov, Bielorusov, Estóncov, Litovcov, Lotyšov, Poľanov, Srbov, Slovienov atď.) pred Temnými silami. Boh Hromovrhač, ktorý riadi blesky, syn Boha SVAROGa a LADY Bohorodičky, vnuk Boha VYŠEŇa. Boh ochranca čertogu Orla v Svarožom kruhu. Boh PERÚN už trikrát prišiel na Midgard-Zem, aby ochránil ju aj rody Veľkej Rasy pred Temnými silami Pekelného sveta.

Ďalej vysvetľuje, čo sú to tie temné sily, ako fungujú a čo majú za úlohu. Ak rôzne kulty ohlasujú koniec sveta a príchod toho-ktorého mesiáša, vraj len mlžia, aby tak zakryli štvrtý príchod skutočného boha PERÚNa.

V čase jeho tretej návštevy Midgard-Zeme pred približne 40.000 rokmi, PERÚN povedal v Asgarde Irijskom ľuďom z rôznych rodov Veľkej Rasy a potomkom RODa Nebeského svätú múdrosť, ktorú žreci Bielovodia zapísali Ch'Árijskými runami v Santiach Véd PERÚNa (v deviatich knihách múdrostí Perúna).

O PERÚNovi by sa dalo toho napísať ešte veľmi veľa. Je to vlastne náš najtradičnejší predkresťanský Boh. Už spomínaný Michal Téra jeho rozboru venoval celú jednu knižku a to v nej neuviedol zďaleka všetko.

Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov V. - VELES
Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov VII. - MOKOŠ

Zdroje

1. Славянские Боги и Богини
2. TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0
3. KUZMIŠÍN, P. W.: Bohovia starých Slovanov. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2017. 296 s. ISBN 978-80-8100-434-6
4. ŠVICKÝ M.Ž: Návrat Slovenov v duchu a slove. 3. vyd. Kokava : DIVA, 2016. 232 s. ISBN 978-80-97155-03-2
5. CHINEVIČ, A.J.: Slovansko-Árijské védy Kniha štvrtá: Slavianstvo. 1. vyd. TARTARIA, 2017. 305 s. ISBN 978-80-972265-4-1