Jav: Nové ráno (poviedka)

 

Požierač krížov

„Každá nová viera prichádza s arogantnou ilúziou, že svetlo dokáže definitívne vymazať to, čo žije v tieni. Stavajú svoje chrámy z ťažkého kameňa, priamo na popole starých oltárov, a to mŕtve, sterilné ticho nazývajú víťazstvom. Nechápu však základný zákon konvergencie. Keď vyženiete prastarú silu z nebies, nezničíte ju. Len ju prinútite zostúpiť hlbšie do zeme, vsiaknuť do koreňov a premeniť sa na niečo oveľa nebezpečnejšie. A keď impérium svetla napokon začne dusiť samé seba vlastnou prázdnotou, to, čo sa vyvalí z puklín v podloží, už nebude prosiť o modlitby. Bude žiadať zúčtovanie.“

— Z pojednaní o Konvergencii, Zväzok IV.

Historická literatúra a historický román III.: Biografický (životopisný) román - Keď sa fakty snúbia s fantáziou a oživujú mŕtvych.

 

Biografický román

Zatiaľ čo klasický historický román (scottovského typu) využíva veľké dejiny ako majestátnu kulisu pre osudy vymyslených, často „priemerných“ hrdinov, biografický (životopisný) román volí opačný prístup. Do samotného centra diania stavia reálnu, historicky doloženú osobnosť – panovníka, umelca, vedca či vojvodcu. Je to fascinujúci, no zároveň nesmierne náročný literárny žáner, ktorý neustále balansuje na tenkom ľade medzi neúprosnou objektívnou pravdou archívov a subjektívnou, emotívnou pravdou umenia.

Zrkadlá iných svetov V.: Postapokalyptická sci-fi - Život na troskách starého sveta

 

Postapokalyptická sci-fi

Postapokalyptická vedecká fantastika (často skracovaná ako post-apo) je jedným z najfascinujúcejších a najvyhľadávanejších subžánrov sci-fi. Na rozdiel od nablýskaných vesmírnych lodí space opery alebo technologických zázrakov hard sci-fi, postapokalyptika nás berie na miesto, ktorého sa podvedome najviac desíme, no zároveň nás neprestáva priťahovať: do sveta, kde sa naša civilizácia zrútila.

Panteón slovanských bohov XI. - MORENA: Vládkyňa zimy, noci a nevyhnutného konca...

 

Morena - Slovanská bohyňa zimy a smrti

Zatiaľ čo Vesna a Živa predstavujú v slovanskom svete rast, teplo a životodarnú energiu, ich protipólom je Morena (známa aj ako Morana, Marzanna, Marena či Kyselica). Vo viere starých Slovanov budila táto bohyňa hlboký rešpekt a posvätnú hrôzu. Je personifikáciou zimy, chladu, temnoty, spánku a smrti. Práve jej kult a rituály spojené s jej zosadením patria k najlepšie zachovaným pohanským tradíciám na území dnešného Slovenska, Česka a Poľska.

Zhrnutie príspevkov z mája 2026

 

Zhrnutie príspevkov z mája 2026

Vitajte pri prehľade noviniek na blogu za mesiac máj! Tento mesiac sme sa v našich textoch vydali na skutočne epické cesty. Ponorili sme sa do monumentálnych knižných ság, prešli sme zamrznutou postapokalyptickou Zemou, analyzovali sme zložité politické intrigy v hlbokom vesmíre a opäť sme vzdali hold našim slovanským predkom. Májová nádielka prináša 15 prepracovaných príspevkov.

Lovci Duny: Keď sa z literárneho veľdiela stane lacná recyklácia

 

Hunters of Dune (Ang 2006)

Siedma kniha z cyklu kroník o planéte Duna nadväzuje na ságu, ktorú Frank Herbert už nestihol dokončiť. Jeho syn Brian sa spojil s Kevinom J. Andersonom, aby sériu uzavreli románom Lovci Duny a ôsmou časťou s názvom Piesočné červy Duny. Týmito knihami, ktoré spájajú veľké dejové línie a objavujú sa v nich obľúbené postavy klasického sveta Duny, príbeh kultovej série vrcholí. Vychádzajú z poznámok a náčrtkov Franka Herberta, ktoré ležali desať rokov ukryté v jeho bezpečnostnej schránke. Fanúšikovia tak konečne dostali odpovede na otázky, o ktorých už dlho diskutovali.

Krvavé úsvity Javu: Tiene za chrbtom Kráľa (Poviedka)

 

Tiene za chrbtom Kráľa

 Pokračovanie poviedok Posledné nite Javu a Zrod novej jari v ríši chladu.

„Fatálnou chybou každého nového impéria je viera, že dejiny sa začínajú až ním. Vydláždia staré oltáre kameňom a to mŕtve ticho nazvú mierom. No zem nezabúda na chuť krvi a bohovia v skutočnosti neumierajú – len menia bojisko. Keď svetlo nového poriadku napokon úplne oslepí vlastných veriacich, tiene hlboko pod koreňmi už budú dávno ozbrojené.“

— Z fragmentov Náreku Volchvov, predvečer Dlhej noci

Honor Harringtonová: Vlajka v exile (Príbeh o vine, vojne a nezlomnosti)

 

Flag in Exile (Ang. 1995)

Kapitánka Honor Harringtonová, ktorú politickí nepriatelia donútili opustiť službu a ktorú hlboko zasiahla vražda muža, ktorého milovala, sa uchýlila na planétu Grayson, aby sa usilovnou prácou vo funkcii guvernérky pokúsila zahojiť svoje duševné rany. Vzhľadom na to, že hrozba, ktorú predstavuje Ľudová republika Haven, pretrváva a dokonca opäť narastá, obnovené námorníctvo Graysonu zúfalo potrebuje jej skúsenosti. Takúto prosbu Honor nedokáže odmietnuť. Zároveň však na Graysone stále žijú mocní ľudia, ktorí nenávidia zmeny, ktorých je Honor symbolom, a boja sa ich. Sú odhodlaní ich zvrátiť za každú cenu. Vypracovali plán... a aby tento plán uspel, Honor Harringtonová musí zomrieť...

Dve mocné sily hrozia, že Grayson rozdrvia medzi sebou, a len jediná žena – pochybujúca o svojich schopnostiach, vyčerpaná na smrť a poznačená nálepkou vrahyne – teraz stojí medzi planétou, ktorú prijala za svoju, a skazou.

Malazská kniha padlých: Monumentálny epos, ktorý prepisuje pravidlá fantasy

Steven Erikson: Malazská kniha padlých (Malazan Book of the Fallen)

Keď kanadský autor Steven Erikson (spolu so svojím priateľom a spolutvorcom Ianom Cameronom Esslemontom) vytvoril svet Malazskej knihy padlých (Malazan Book of the Fallen), zrejme netušil, že položí základy jedného z najambicióznejších a najkomplexnejších literárnych projektov v histórii fantastiky. Táto desaťdielna séria nie je len obyčajným príbehom o boji dobra so zlom. Je to masívna, drsná a intelektuálne náročná freska, ktorá od čitateľa vyžaduje absolútnu pozornosť, no odmeňuje ho zážitkom, aký nemá v modernej literatúre obdobu.

Kaukliar: Majstrovská hra s ilúziou a pravdou v réžii tajných služieb

 

Der Gaukler (Nem. 1979)

Mladá a pekná americká slavistka Catherine odchádza do Moskvy, kde sa má spojiť s "výnimočným" zjavom v sovietskej literatúre – Vetrovom (alias Solženicynom). Má sa usilovať o jeho zviditeľnenie, ktoré má nakoniec využiť (bez jej vedomia) CIA. Po príchode do Sovietského zväzu a stretnutí s miestnymi ľuďmi ale aj po kontaktoch s Vetrovom začína pochybovať o skutočnom poslaní, ktorým ju poverili...

Kyjevská Rus: Dejiny, kultúra, spoločnosť

 

Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost (CZ 2019)

Kniha predstavuje dejiny Kyjevskej Rusi od jej počiatkov až do 13. storočia. Práca uvádza základný súbor prameňov a súčasnej odbornej literatúry k danej problematike a oboznamuje čitateľa s vývojom východnej Európy od najstarších čias až po mongolské vpády. Pozornosť je venovaná starovekým dejinám východnej Európy a antického Čierneho mora, slovanskej etnogéneze, turkickým kočovným ríšam v ranom novoveku, prenikaniu Škandinávcov do východnej Európy, formovaniu staroruskej ríše a jej vývoju. Neostáva opomenutá ani podoba staroruskej spoločnosti, jej štruktúra a premeny. Publikácia sa venuje aj kultúre Kyjevskej Rusi, podobe jej architektúry, vzdelanosti, cirkevnej organizácii a literatúre. Ide o prvú originálnu českú prácu na túto tému.

Ľadová spoločnosť - Nová epocha: Apokalypsa, v ktorej mráz, oceľ a paranoja pohlcujú zvyšky ľudskosti

 

G.-J. Arnaud: Ľadová spoločnosť - Nová epocha (Nouvelle époque)

Francúzsky spisovateľ Georges-Jean Arnaud sa zapísal do dejín svetovej fantastiky dielom, ktoré svojím rozsahom a ponurosťou nemá obdobu. Pôvodný cyklus La Compagnie des glaces (Ľadová spoločnosť) bol monumentálnym opusom. Keď sa k nemu Arnaud v rokoch 2001 až 2005 vrátil, aby ho definitívne uzavrel 24-dielnym cyklom Nová epocha (Nouvelle époque), mnohí očakávali len nostalgický dozvuk. Opak bol však pravdou. Nová epocha je brutálnou, dospelou a mimoriadne komplexnou dekonštrukciou vlastného univerza, ktorá odmieta akékoľvek zjednodušenia a neponúka lacné víťazstvá.

Kroniky Ľadovej spoločnosti: Prehistória mrazivého impéria

 

G.-J. Arnaud: Kroniky Ľadovej spoločnosti (Chroniques Glaciaires)

Sága Kroniky Ľadovej spoločnosti (Chroniques Glaciaires) od francúzskeho velikána Georgesa-Jeana Arnauda predstavuje fascinujúci literárny projekt. Zatiaľ čo pôvodná, 62-dielna séria Ľadová spoločnosť (La Compagnie des Glaces) definovala sci-fi žáner svojou víziou sveta spútaného oceľovými koľajnicami a večným mrazom, Kroniky fungujú ako jeho fundamentálna mytológia. Arnaud v nich opúšťa pohodlie zavedenej železničnej diktatúry a berie čitateľa do surového, takmer až barbarského obdobia, kedy sa formovali samotné základy civilizácie, ktorú sme spoznali v hlavnom cykle.

Ľadová spoločnosť: Monumentálny epos o prežití, tyranii a krehkosti ľudstva

 

G.-J. Arnaud: Ľadová spoločnosť (La Compagnie des Glaces)

Prečítať a plne vstrebať celú, 62-dielnu ságu Ľadová spoločnosť (La Compagnie des Glaces) od francúzskeho vizionára Georgesa-Jeana Arnauda je literárnym maratónom, ktorý zanechá trvalú stopu. Tento gigantický postapokalyptický epos, vychádzajúci v rokoch 1980 až 1992, nepredstavuje len úctyhodný výkon z hľadiska rozsahu, ale predovšetkým fascinujúci experiment v budovaní fiktívnych svetov (world-building). Arnaud vytvoril univerzum, ktoré sa plynule vyvíja, mutuje a nakoniec sa dekonštruuje pred očami čitateľa. Nie je to len príbeh o prežití v mraze; je to komplexná štúdia moci, adaptácie a hlboká sociologická kritika.

Historická literatúra a historický román II.: Klasický (scottovský) historický román - Zrkadlo minulosti a zrod moderného rozprávačstva

 

Klasický historický román

Keď dnes siahneme po knihe, ktorej dej nás prenesie do stredovekého Anglicka, napoleonských vojen alebo do čias rímskych cisárov, očakávame, že postavy budú hovoriť a konať v súlade so svojou dobou. Očakávame historickú presnosť, dobové detaily a pocit, že história nie je len prázdnym plátnom, ale živou silou, ktorá určuje osudy hrdinov. Tento literárny štandard však neexistoval vždy. Zrodil sa na začiatku 19. storočia a jeho stvoriteľom bol škótsky spisovateľ Sir Walter Scott. Vytvoril žáner, ktorý dnes poznáme ako klasický (alebo scottovský) historický román.