Biely Kameň: Daň za chamtivosť (Poviedka)

Biely Kameň: Daň za chamtivosť

„Hovorí sa, že starí bohovia odišli, keď rímske kríže vrhli prvé tiene na naše údolia. Je to lož, ktorou sa utešujú slabí. Starí bohovia neodišli; len sa stiahli hlbšie do skál, do koreňov storočných dubov a do chladných, vlhkých priepastí pod našimi nohami. Prijali nové mená, alebo sa vzdali mien úplne. Ich svätyne sa zmenili na ríše tieňov a ich dary... ich dary sú teraz pascami na našu najzákladnejšiu smrteľnú slabosť. Lebo zatiaľ čo my sme vymenili oltáre, naša chamtivosť zostala nedotknutá, čistá a zúfalo hladná.“

– Záznamy z archívov, Kronika úpadku a zrodu, zvitok deviaty

Koniec Vládcov nebies: Zvláštny a filozofický záver drsnej trilógie

Konec Vládců nebes

Ak si po prečítaní prvých dvoch akčných dielov očakával, že záverečná kniha prinesie masívnu, priamočiaru finálnu vojnu v oblakoch, John Brosnan ťa v románe Konec Vládců nebes vyvedie z omylu. A to pomerne radikálne. Autor v záverečnej časti trilógie prudko šliapol na brzdu "béčkovej" akcie a strhol volant do úplne iného žánrového pruhu. Epické vzducholode čiastočne ustupujú do úzadia a na scénu prichádza filozofia, umelá inteligencia a dokonca aj orbitálne stanice.

Honor Harringtonová: Popol víťazstva (Keď politika zatieni vesmírne bitky)

Ashes of Victory (Ang. 2000)

Ľudová republika Haven sa dopustila drobnej chybičky, keď oznámila popravu Honor Harringtonovej. Spočiatku to tak však nevyzeralo. Zodpovedné miesta predsa vedeli, že Honor zahynula. Lenže boli na omyle. Honor sa vrátila z väzenskej planéty zvanej Peklo s pol miliónom nových priateľov... vrátane niekoľkých ľudí, ktorí poznali skutočné pozadie udalostí, pri ktorých sa moci v Ľudovej republike chopil Výbor pre verejný poriadok.

Vojna vstupuje do rozhodujúcej fázy a Honorino zmŕtvychvstanie v kritickej chvíli povzbudzuje morálku spojencov. Obe strany veria, že majú víťazstvo na dosah, ale v ceste stoja mnohé úskalia, ktoré ani jedna z nich nedokáže predvídať. Honor, novinármi prezývaná Salamander, sa opäť ocitá vo vyhni udalostí, tá však tentoraz môže byť príliš horúca na to, aby v nej aj salamander dokázal prežiť.

Slovanská kronika (Chronica Slavorum) – Fascinujúce okno do strateného sveta polabských Slovanov

Slovanská kronika (Chronica Slavorum)

Autorom kroniky, ktorá prináša podstatné správy o dejinách Polabských Slovanov (Venetov), bol saský kronikár Helmhold, ktorý žil v 12. storočí (1120 – po 1177) a bol kňazom v Bosau neďaleko Plönu. Vo svojom diele opisuje okolnosti christianizácie rozsiahlych území Svätej ríše rímskej obývaných polabskými Slovanmi. Svoje rozprávanie rozdelil do dvoch častí: prvá sa začína už na prelome 8. a 9. storočia v dobe Karola Veľkého a končí sa rokom 1168. Druhá opisuje deje až do roku 1171.

Kronikár chcel osláviť postup kresťanstva a ovládnutie doposiaľ pohanských slovanských kmeňov, uplatňuje však aj kritický pohľad na panovníkov svojej súčasnosti (napr. na saského vojvodu Henricha Leva) a s výhradami líči aj priebeh krížových výprav proti Slovanom. Vo svojom diele uvádza rad iných neznámych detailov k dejinám dnes už takmer zaniknutého etnika a jeho kronika predstavuje, spolu s kronikou Adama Brémskeho, Činy biskupov hamburského kostela (Argo: Praha 2009), jeden z najdôležitejších prameňov k stredovekým dejinám rozsiahlych pobaltských oblastí.

Historická literatúra a historický román VI.: Alternatívna história (Uchrónia) - Zrkadlo našej krehkej reality

Alternatívna história (Uchrónia) - Zrkadlo našej krehkej reality

Dejiny píšu víťazi, hovorí známe klišé. Čo sa však stane, ak do prísneho chronologického procesu písania dejín vstúpi ľudská predstavivosť a položí si tú najprovokatívnejšiu otázku vôbec: „Čo by bolo, keby...?“ Odpoveďou na túto otázku je fascinujúci literárny žáner známy ako uchrónia, častejšie označovaný ako alternatívna história.

Pojem uchrónia (z gréckeho ou – nebyť a chronos – čas, teda doslova „čas, ktorý neexistuje“) vytvoril v 19. storočí francúzsky filozof Charles Renouvier (analogicky k slovu utópia). Kým klasický historický román sa snaží minulosť čo najvernejšie rekonštruovať, uchrónia ju v jednom konkrétnom bode – takzvanom bode zlomu (point of divergence) – zámerne naruší. Vytvára tak úplne novú, paralelnú časovú os.

Zrkadlá iných svetov VIII.: Cestovanie v čase - Od starovekých mýtov k paradoxom a kvantovej fyzike

Cestovanie časom (Time Travel)

Cestovanie v čase (Time Travel) je jedným z najfascinujúcejších a z hľadiska zápletky najkomplexnejších subžánrov vedeckej fantastiky. Zatiaľ čo iné subžánre nás berú na okraj galaxie alebo do zničených svetov budúcnosti, príbehy o cestovaní v čase skúmajú to najnedosiahnuteľnejšie miesto zo všetkých: našu vlastnú minulosť a budúcnosť. Je to žáner, ktorý sa pohráva so samotným tkanivom reality, kauzalitou (príčinou a následkom) a odvekým ľudským prianím napraviť staré chyby.

Panteón slovanských bohov XIV. - KARNA: Slovanská bohyňa smútku, sĺz, ľútosti, odplaty, osudu a znovuzrodenia

Karna - Slovanská bohyňa ľútosti a odplaty

V tieni žiarivých bohýň ako Živa, Vesna či Lada stojí v modernom slovanskom panteóne postava, z ktorej vyžaruje hlboký smútok a pokora pred konečnosťou života. Karna býva označovaná za bohyňu žiaľu, sĺz, pohrebov a spomienok na zosnulých. Jej príbeh je však – podobne ako u mnohých iných slovanských bytostí – fascinujúcou ukážkou toho, ako sa staroveká poézia, jazykoveda a moderná fantázia dokážu zliať do jedného mýtu.

Hrana súcitu (Poviedka)

Zostatková energia Trhlín má svoju vlastnú, poetickú vôľu.

„Dejiny nie sú zaznamenávané v mramore, ako by si to priali králi. Sú vpísané do prachu bozkom zaschnutej krvi, do stvrdnutých sŕdc tých, ktorí prežili, a do ticha, ktoré nasleduje po zlyhaní bohov. Súcit je anomália. Je to najvzácnejšia mena smrteľníkov, pretože ho nemožno vyťažiť mečom ani vynútiť zákonom. Bohovia ho nepoznajú, povzneseným prekáža vo výpočtoch a ríše ho považujú za slabosť. A predsa... je to jediná zbraň, ktorá dokáže preťať adamantiové reťaze nevyhnutnosti. Prach pohlcuje ríše, armády sa menia na hnojivo pre burinu, no sú to chvíle tichej, bezmennej obety, čo trhajú samotné pradivo času a nútia prizerať sa aj samotnú Priepasť.“

– Felisin, Úvahy o páde, Zväzok IV.

Vojna Vládcov nebies: Keď sa otrokyňa stane kráľovnou oblohy

Válka Vládců nebes

Znovu sa stretávame s Janou Dorvinovou, ktorá uskutočňuje svoj cieľ – podrobiť si Vládcov nebies. Teraz vlastní letku šiestich vzducholodí. Ostatní sa ju snažia zničiť. V arktickom habitate – podmorskej základni — žije mladík Ryn. Veľmi túži uniknúť a stretnúť sa so skutočnými ľuďmi. Raz sa mu to podarí a so svojím inteligentným vznášadlom pristane na Lordovi Mordredovi. Jana sa medzitým snaží o spoluprácu s pozemskými komunitami mierovou cestou, pretože im chce pomôcť v boji s plesňami, ale nedarí sa jej to.

Honor Harringtonová: Ozveny cti (Znovuzrodenie hrdinky a vojna na dvoch frontoch)

Echoes of Honor (Ang. 1998)

Medzihviezdne médiá prinášajú šokujúci havenský príspevok: podrobný záznam popravy Honor Harringtonovej. Pobúrená Mantichorská aliancia je odhodlaná jej smrť pomstiť, lenže osem rokov doterajších bojov ju značne vyčerpalo, zatiaľ čo Haven teraz disponuje obmeneným veliteľským zborom, novými zbraňami a novou chuťou do boja. Vojna eskaluje. Nikto – ani „vševediaca“ havenská Štátna bezpečnosť – však netuší, že Honor žije, hoci s hŕstkou svojich ľudí uviazla na odľahlej väzenskej planéte s názvom Peklo. Je však odhodlaná vyvrátiť chvastavé tvrdenie Štátnej bezpečnosti, že z planéty nikdy neunikne ani myš, aj keby kvôli tomu mala Peklo prevrátiť hore nohami.

Historia regum Britanniae (De gestis Britonum)

De gestis Britonum (Ang. 1136)

Autor sám seba vo svojom diele uvádza pod latinizovaným menom Gaufridus Monemutensis (1100 − 1154), zároveň sa však charakterizuje ako „pudibundus Brito“, a dáva tak jasne najavo svoje sympatie k časti obyvateľov britského impéria, ktorí žili v 12. storočí spolu vo veľkej ríši legendárneho kráľa Artuša. Autor tohto slávneho diela, magister na univerzite v Oxforde a biskup vo Flintshire a vo Westminsteri, sleduje panovanie všetkých britských kráľov od Bruta, ktorý prežil pád Tróje, až po waleských kráľov vládnucich v 11. storočí. Plná jedna tretina jeho Histórie je však venovaná kráľovi Artušovi a čarodejníkovi Merlinovi, postavám, ktoré v nasledujúcich storočiach ožijú v celom rade historických i románových diel a stanú sa hrdinami nespočetných filmových a divadelných adaptácií.

Historická literatúra a historický román V.: Historicko-spoločenský a psychologický román - Keď dejiny zanechávajú jazvy na duši

Historicko-spoločenský a psychologický román

Zatiaľ čo dobrodružný historický román nás berie na bojisko a scottovský román nám ukazuje zrážku dvoch epoch, historicko-spoločenský a psychologický román presúva to najťažšie bojisko inam – do ľudského vnútra. V tomto žánri nie sú dejiny len kulisou alebo chronológiou udalostí. História a spoločenské zriadenie tu fungujú ako obrovský, neúprosný tlakový hrniec, ktorý formuje, deformuje a láme ľudskú psychiku.

Zrkadlá iných svetov VII.: Kyberpunk - Špičková technológia a úpadok spoločnosti (High Tech, Low Life)

Kyberpunk (Cyberpunk)

Kyberpunk je jedným z najštýlovejších, najvplyvnejších a vizuálne najvýraznejších subžánrov vedeckej fantastiky. Zatiaľ čo klasická sci-fi 20. storočia často snívala o utopickej budúcnosti a letoch ku hviezdam, kyberpunk strhol pohľad čitateľov späť na Zem – priamo do špinavých, neónom ožiarených ulíc preľudnených metropol. Jeho podstatu dokonale definuje slávne heslo: „High tech, low life“ (Špičková technológia, nízka životná úroveň). Ukazuje budúcnosť, kde síce máme k dispozícii neuveriteľné technologické zázraky, no ľudská morálka, empatia a sociálna spravodlivosť klesli na samotné dno.

Viktor - Detektívna kancelária Prešporok, Časť VI.: Panónia a Návrat: Syntetické Slzy (Poviedka)

Cesta do Panónie pripomínala dobrovoľný zostup do tráviaceho traktu obrovského, zmutovaného predátora. Hranice tohto sektora netvorili betónové múry ani oceľové ploty. Tvorila ich hradba z husto spletených, dýchajúcich stromov. Ich kmene v tme svetielkovali chorobným, bioluminiscenčným svitom. Všadeprítomný, ťažký zápach potu, agresívnych chemikálií a rozkladajúcej sa biomasy útočil na moje zmysly ako fyzická facka do tváre. V tomto svete neexistovali žiadne rovné línie ani sterilné povrchy. Každá ulica, každý chodník pulzoval vlastným, nepravidelným tepom.

Namiesto tvrdého asfaltu mi pod topánkami mľaskal mäkký, pórovitý povrch pripomínajúci kožu. Budovy na okraji mestečka nevyrastali z tehál a malty. Formovalo ich geneticky upravené mäso, zviazané hrubými úponmi a silnými šľachami. Namiesto bežných dverí sa otvárali slizké zvierače, namiesto okien na mňa hľadeli slepé, potiahnuté blany.

Viktor - Detektívna kancelária Prešporok, Časť V.: Austrum, Tikanie Osudu (Poviedka)

Podzemný tunel z rádioaktívnej Zemje vyúsťoval do celkom iného, bizarnejšieho sveta. Tma nečakane ústila do oslnivej renesančnej nádhery, kde namiesto kyselinového dažďa alebo dusivého naftového smradu vládla všadeprítomná vôňa lešteného dreva, včelieho vosku a jemného hodvábneho oleja. Austrum. Mesto, v ktorom sa čas nestal len obyčajnou fyzikálnou veličinou, ale priam fanatickým náboženstvom.

Vstúpil som na precízne dláždené námestie. Architektúra pripomínala staré florentské paláce z kníh dejepisu, no každý mramorový stĺp, každá rímsa a každá kamenná socha ukrývali tisíce mosadzných páčok, drobných pružín a ťažkých závaží. Namiesto prešporských neónov tu žiarili leštené zrkadlá usmerňujúce slnečný svit, namiesto počítačových obrazoviek neúnavne klopali mechanické ukazovatele. A všade – absolútne všade – rezonoval neustály, neúprosný tikot. Tik-tak, tik-tak. Znel v dlažbe pod nohami, v mramorových stenách aj v mojich pľúcach. Tento zvuk sa človeku zažral pod kožu po piatich minútach a prinášal so sebou stiesňujúci pocit, že smrť prichádza s každým pohybom sekundovej ručičky.