Diagnóza súčasnej slovenskej fantastiky

Diagnóza súčasnej slovenskej fantastiky

Ak som doteraz ospevoval slovenskú sci-fi ako vytrvalú rastlinu, ktorá statočne prerazila betón, je čas odložiť ružové okuliare a priznať si trpkú pravdu: ak niečo v súčasnosti vyjde, dosť často je to skôr tá agresívna burina, čo vám zničí trávnik a nedá sa vyhubiť. Naša fantastika totiž netrpí len detskými chorobami alebo tým, že ju ignoruje snobský sused. Trpí ťažkým napoleonským komplexom, ktorý sa snaží maskovať tým, že sa tvári ako majster sveta a priľahlého vesmíru.

Dolina siedmich mesiacov: Príbeh o odvahe a láske na pomedzí dvoch svetov...

 

Das Tal der sieben Monde (Nem. 1960)

Rok 1944. V Beskydách sa stavia železničná trať, ktorá je životne dôležitá pre vojnové úsilie. Nemeckí a poľskí robotníci žijú v stanovom tábore uprostred hôr a lesov. V nedeľu cestujú Nemci do mesta, kde si môžu kúpiť cigarety, pivo a ženy. Iba Rudek sa drží bokom. Do odľahlej dedinky, kde žije Martyna, vedú skryté chodníky pre zver. Nikto v tábore nesmie vedieť, že miluje poľské dievča, a nikto v dedine nesmie mať podozrenie, že Martynin priateľ je Nemec, pretože by to ohrozilo nielen ich šťastie, ale aj ich životy.

Mýtus, ktorý nahradil históriu III.: Hľadanie strednej cesty alebo prečo mi nedáva zmysel ani Tartária, ani oficiálna dogma...

 

Hľadanie strednej cesty

Ako človek, ktorý sa snaží pochopiť históriu bez ideologických klapiek na očiach, sa nachádzam v zvláštnom priestore. Na jednej strane odmietam uveriť novodobej mytológii o „Veľkej Tartárii“ ako globálnom hyper-vyspelom impériu, pretože pre to neexistujú hmatateľné dôkazy. Na druhej strane však odmietam aj prístup niektorých mainstreamových historikov a geológov, ktorí sa tvária, že všetko je už objavené, vysvetlené a akákoľvek nezrovnalosť je len laickým omylom. Zostáva tu príliš veľa šedých zón.

Mýtus, ktorý nahradil históriu II.: Obe strany mince...

 

Veľká Tartária a Slovansko-Árijské védy

Kvôli objektivite sa dnes pozriem na obe strany mince a budem sa snažiť pochopiť, z akých argumentov vychádzajú zástancovia Slovansko-Árijských véd a Veľkej Tartárie ako vyspelej Slovanskej ríše, ktorá bola z his-tórie vymazaná. Je to dôležité pre ucelený prehľad o tomto fenoméne. A z akých argumentov vychádzajú jej kritici. Prvú časť pod názvom Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária... som uverejnil včera.

Hoci moderná veda, historici a lingvisti tieto koncepty jednotne odmietajú ako nepodložené, hnutia okolo Slovansko-Árijských véd (SAV) a Veľkej Tartárie majú vybudovaný vlastný, pomerne komplexný systém obhajoby. Tu je zhrnutie toho, ako svoju pravdu obhajujú ich samotní zástancovia a o aké zdroje sa opierajú.

Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária...

 

Mýtus, ktorý nahradil históriu

Hľadanie vlastných koreňov a túžba po veľkolepej národnej histórii sú prirodzené ľudské potreby. V dobe informačného chaosu a nedôvery voči oficiálnym inštitúciám sa však na tomto základe darí budovať fascinujúce, no fakticky nepodložené mýty. Jedným z najvýraznejších príkladov tohto fenoménu na Slovensku je šírenie tzv. Slovansko-Árijských Véd, ktoré u nás popularizuje predovšetkým vydavateľstvo a hnutie Tartária. Hoci tieto texty sľubujú odhalenie utajenej, státisíce rokov starej a mimoriadne vyspelej minulosti Slovanov, z hľadiska historickej, lingvistickej a archeologickej vedy ide s najväčšou pravdepodobnosťou o moderný falzifikát.

Subjektívny prierez slovenskou sci-fi literatúrou: Od predvojnových utópií po súčasnú diverzitu...

 

Slovenská SCI-FI

Písať o slovenskej sci-fi literatúre je ako sledovať vytrvalú rastlinu, ktorá sa snaží preraziť cez hrubý asfalt. Na jednej strane si zaslúži obrovský obdiv za to, že v našom malom kultúrnom priestore vôbec prežila, zapustila hlboké historické korene a dnes celkom utešene kvitne. Na strane druhej sa však pri detailnejšom, mierne kritickom pohľade nevyhnem konštatovaniu, že jej rast bol často chaotický, trpela nedostatkom editorských živín, nevšímavosťou mainstreamu a pomerne dlho hľadala svoju vlastnú, autentickú identitu.

Pohanstvo starých Slovanov (Язычество древних славян)

 

Язычество древних славян (RUS 2020)

Dielo Язычество древних славян predstavuje jeden z najambicióznejších pokusov o komplexnú rekonštrukciu predkresťanského duchovného sveta Slovanov. Boris Rybakov, v tom čase prominentný sovietsky archeológ a historik, si stanovil obrovský cieľ: vystopovať genézu slovanského náboženského myslenia od hlbokého praveku (paleolitu a mezolitu) až po vznik ranej štátnosti. Mnou hodnotené vydanie je z roku 2020, ide o reprint pôvodného klasického diela, ktoré prvýkrát uzrelo svetlo sveta v roku 1981 (v nadväznosti na ďalšiu prácu Pohanstvo starej Rusi z roku 1987). Tento kontext je pre zhodnotenie kľúčový, pretože vedecké poznanie sa od 80. rokov 20. storočia výrazne posunulo.

Medzi utópiou mieru a priepasťou vojny: Zrkadlo našej doby (Úvaha)

 

Vojna je Mier!?

Žijeme v paradoxnej dobe, kde sa hranice medzi realitou a mediálnym konštruktom nebezpečne zotreli. Diskusia o vojne a mieri, ktorá by mala byť tou najhlbšou a najcitlivejšou témou ľudstva, sa transformovala na sled chladných analýz, geopolitických šachových partií a digitálnych štatistík. Cesta od oprávneného odporu voči normalizácii vojny až po bolestivý náraz pacifistických ideálov na surovú realitu agresie odhaľuje hlbokú tragédiu našej civilizácie.