Pohanstvo starých Slovanov (Язычество древних славян)

 

Язычество древних славян (RUS 2020)

Dielo Язычество древних славян predstavuje jeden z najambicióznejších pokusov o komplexnú rekonštrukciu predkresťanského duchovného sveta Slovanov. Boris Rybakov, v tom čase prominentný sovietsky archeológ a historik, si stanovil obrovský cieľ: vystopovať genézu slovanského náboženského myslenia od hlbokého praveku (paleolitu a mezolitu) až po vznik ranej štátnosti. Mnou hodnotené vydanie je z roku 2020, ide o reprint pôvodného klasického diela, ktoré prvýkrát uzrelo svetlo sveta v roku 1981 (v nadväznosti na ďalšiu prácu Pohanstvo starej Rusi z roku 1987). Tento kontext je pre zhodnotenie kľúčový, pretože vedecké poznanie sa od 80. rokov 20. storočia výrazne posunulo.

Medzi utópiou mieru a priepasťou vojny: Zrkadlo našej doby (Úvaha)

 

Vojna je Mier!?

Žijeme v paradoxnej dobe, kde sa hranice medzi realitou a mediálnym konštruktom nebezpečne zotreli. Diskusia o vojne a mieri, ktorá by mala byť tou najhlbšou a najcitlivejšou témou ľudstva, sa transformovala na sled chladných analýz, geopolitických šachových partií a digitálnych štatistík. Cesta od oprávneného odporu voči normalizácii vojny až po bolestivý náraz pacifistických ideálov na surovú realitu agresie odhaľuje hlbokú tragédiu našej civilizácie.

Posledné nite Javu (poviedka)

 

Posledné nite Javu (SK, 2026)

V Jave, svete živých, už týždne nevyšlo slnko. Nebola to však obyčajná noc ani hustá zimná hmla. Bola to hmatateľná, ťažká tma, ktorá páchla po hnijúcom lístí a zrazenej krvi. Vtáky prestali spievať, dobytok v maštaliach odmietal žrať a len tupo, so skleným zrakom civel do kútov.

V malej drevenici na okraji dediny sedela Živa. Jej prsty sa mechanicky, až v horúčkovitom tranze, pohybovali po krosnách. Ako kňažka Mokoše, Veľkej matky a spriadačky osudu, sa snažila utkať ochranný vzor pre svoju osadu. No niečo bolo zle. Ľanové nite, ktoré ešte ráno žiarili čistotou, sa jej pod prstami menili. Boli vlhké, slizké a farbili sa do čierna.

Zrazu krosná stíchli. Živa s hrôzou sledovala, ako z drevenej sošky Mokoše, vyrezanej zo starého duba, začala vytekať hustá, zapáchajúca tekutina.

Zrkadlá iných svetov II.: Hard Sci-Fi alebo keď veda diktuje pravidlá fantázii...

 

Hard SCI-FI

Vedecká fantastika (sci-fi) je žáner nekonečných možností, no v rámci neho existuje špecifická odnož, ktorá tieto možnosti prísne limituje. Tou odnožou je hard sci-fi (tvrdá vedecká fantastika). Zatiaľ čo "soft sci-fi" (napríklad Star Wars) využíva vesmír len ako kulisu pre dobrodružstvo a bežne ignoruje fyzikálne zákony, hard sci-fi sa drží reality zubami-nechtami. Je to žáner, kde sú matematika, fyzika, chémia a biológia rovnako dôležitými postavami ako samotní ľudia.

Pasca cudzích zrkadiel pri rekonštrukcii slovanskej mytológie (Kritická úvaha)

 

Kontrast medzi autentickým slovanským duchovným svetom a cudzími vplyvmi

Pri snahe o pochopenie duchovného sveta našich predkov, starých Slovanov, narážame na jeden z najväčších historiografických a kultúrnych problémov vôbec: absenciu autentických, zvnútra písaných textov. Slovania po sebe nezanechali žiadneho Homéra, Hesioda, ani spisy podobné severským Eddám. Všetko, čo o ich náboženstve vieme z dobových prameňov, bolo zapísané rukou „toho druhého“ – byzantského učenca, rímskeho cestovateľa, islamského kupca alebo, a to najčastejšie, kresťanského misionára a kronikára.

Tento fakt spôsobil, že slovanské predkresťanské náboženstvo bolo po stáročia deformované dvoma hlavnými metodologickými omylmi: nazeraním cez optiku grécko-rímskeho (antického) panteónu a interpretáciou cez prizmu kresťanského monoteizmu.

Aby sme skutočne pochopili podstatu slovanskej spirituality, musíme tieto cudzie zrkadlá rozbiť.

Koncepty Prav, Nav a Jav v kontexte slovanskej mytológie: Historická realita verzus moderný mýtus

 

Svety PRAV, NAV a JAV

Kozmologický model rozdeľujúci vesmír na tri sféry – Prav, Nav a Jav – patrí k najznámejším a najčastejšie citovaným systémom v rámci súčasného záujmu o slovanskú mytológiu a novopohanstvo (rodnoverie). Tento článok analyzuje sémantiku a etymológiu týchto troch pojmov, ich funkciu v rámci vnímania sveta a predovšetkým ich historickú autenticitu v konfrontácii so súčasným akademickým výskumom, ktorý upozorňuje na pôvod tohto trojdelenia v sporných textoch z 20. storočia.

Panteón slovanských bohov VIII. - LADA: Slovanská bohyňa lásky a jari, alebo historický omyl?

 

Lada

Lada patrí k najznámejším, najobľúbenejším, no zároveň k najviac diskutovaným postavám slovanskej mytológie. V povedomí širokej verejnosti a v moderných novopohanských hnutiach je vnímaná ako mocná bohyňa lásky, krásy, mladosti, jari a manželského súladu – akási slovanská obdoba rímskej Venuše či severskej Freye. Historici a religionisti však pri jej mene často dvíhajú varovný prst.

Božský imperátor Duny: Frank Herbert a jeho filozofický opus magnum...

 

God Emperor of Dune (Ang 1981)

Prešli miléniá a Arrakis, planéta, ktorú kedysi pokrývali púšte, je opäť zelená. Leto Atreides síce žije, no prišiel o svoju ľudskú podstatu. Aby zachránil budúcnosť ľudstva, obetoval svoje človečenstvo a splynul s púštnym červom, vďaka čomu je takmer nesmrteľný. Leto vládne tvrdou rukou. Premena, ktorú podstúpil, ho olúpila nielen o ľudskú podobu, ale aj o ľudské vnímanie morálky. Vypukne vzbura a na jej čelo sa postaví Siona, ktorá patrí tiež k atreidesovskému rodu. Neuvedomuje si však, že Letova predstava o Zlatej ceste pre ľudstvo zahŕňa aj to, ako by sa mal naplniť jej osud – a to tak, ako by si sama nikdy nevybrala. Štvrtý diel slávnej knižnej série nás posúva o 3500 rokov vpred v čase a je nemenej pútavý ako tie predošlé.