![]() |
| Vojna je Mier!? |
Zápisky o dejinách, literatúre, záhadách, science fiction a fantasy...
![]() |
| Vojna je Mier!? |
![]() |
| Posledné nite Javu (SK, 2026) |
V Jave, svete živých, už týždne nevyšlo slnko. Nebola to však obyčajná noc ani hustá zimná hmla. Bola to hmatateľná, ťažká tma, ktorá páchla po hnijúcom lístí a zrazenej krvi. Vtáky prestali spievať, dobytok v maštaliach odmietal žrať a len tupo, so skleným zrakom civel do kútov.
V malej drevenici na okraji dediny sedela Živa. Jej prsty sa mechanicky, až v horúčkovitom tranze, pohybovali po krosnách. Ako kňažka Mokoše, Veľkej matky a spriadačky osudu, sa snažila utkať ochranný vzor pre svoju osadu. No niečo bolo zle. Ľanové nite, ktoré ešte ráno žiarili čistotou, sa jej pod prstami menili. Boli vlhké, slizké a farbili sa do čierna.
Zrazu krosná stíchli. Živa s hrôzou sledovala, ako z drevenej sošky Mokoše, vyrezanej zo starého duba, začala vytekať hustá, zapáchajúca tekutina.
![]() |
| Hard SCI-FI |
Vedecká fantastika (sci-fi) je žáner nekonečných možností, no v rámci neho existuje špecifická odnož, ktorá tieto možnosti prísne limituje. Tou odnožou je hard sci-fi (tvrdá vedecká fantastika). Zatiaľ čo "soft sci-fi" (napríklad Star Wars) využíva vesmír len ako kulisu pre dobrodružstvo a bežne ignoruje fyzikálne zákony, hard sci-fi sa drží reality zubami-nechtami. Je to žáner, kde sú matematika, fyzika, chémia a biológia rovnako dôležitými postavami ako samotní ľudia.
![]() |
| Kontrast medzi autentickým slovanským duchovným svetom a cudzími vplyvmi |
Pri snahe o pochopenie duchovného sveta našich predkov, starých Slovanov, narážame na jeden z najväčších historiografických a kultúrnych problémov vôbec: absenciu autentických, zvnútra písaných textov. Slovania po sebe nezanechali žiadneho Homéra, Hesioda, ani spisy podobné severským Eddám. Všetko, čo o ich náboženstve vieme z dobových prameňov, bolo zapísané rukou „toho druhého“ – byzantského učenca, rímskeho cestovateľa, islamského kupca alebo, a to najčastejšie, kresťanského misionára a kronikára.
Tento fakt spôsobil, že slovanské predkresťanské náboženstvo bolo po stáročia deformované dvoma hlavnými metodologickými omylmi: nazeraním cez optiku grécko-rímskeho (antického) panteónu a interpretáciou cez prizmu kresťanského monoteizmu.
Aby sme skutočne pochopili podstatu slovanskej spirituality, musíme tieto cudzie zrkadlá rozbiť.
![]() |
| Svety PRAV, NAV a JAV |
Kozmologický model rozdeľujúci vesmír na tri sféry – Prav, Nav a Jav – patrí k najznámejším a najčastejšie citovaným systémom v rámci súčasného záujmu o slovanskú mytológiu a novopohanstvo (rodnoverie). Tento článok analyzuje sémantiku a etymológiu týchto troch pojmov, ich funkciu v rámci vnímania sveta a predovšetkým ich historickú autenticitu v konfrontácii so súčasným akademickým výskumom, ktorý upozorňuje na pôvod tohto trojdelenia v sporných textoch z 20. storočia.
![]() |
| Lada |
Lada patrí k najznámejším, najobľúbenejším, no zároveň k najviac diskutovaným postavám slovanskej mytológie. V povedomí širokej verejnosti a v moderných novopohanských hnutiach je vnímaná ako mocná bohyňa lásky, krásy, mladosti, jari a manželského súladu – akási slovanská obdoba rímskej Venuše či severskej Freye. Historici a religionisti však pri jej mene často dvíhajú varovný prst.
![]() |
| God Emperor of Dune (Ang 1981) |
Prešli miléniá a Arrakis, planéta, ktorú kedysi pokrývali púšte, je opäť zelená. Leto Atreides síce žije, no prišiel o svoju ľudskú podstatu. Aby zachránil budúcnosť ľudstva, obetoval svoje človečenstvo a splynul s púštnym červom, vďaka čomu je takmer nesmrteľný. Leto vládne tvrdou rukou. Premena, ktorú podstúpil, ho olúpila nielen o ľudskú podobu, ale aj o ľudské vnímanie morálky. Vypukne vzbura a na jej čelo sa postaví Siona, ktorá patrí tiež k atreidesovskému rodu. Neuvedomuje si však, že Letova predstava o Zlatej ceste pre ľudstvo zahŕňa aj to, ako by sa mal naplniť jej osud – a to tak, ako by si sama nikdy nevybrala. Štvrtý diel slávnej knižnej série nás posúva o 3500 rokov vpred v čase a je nemenej pútavý ako tie predošlé.
![]() |
| The Honor of the Queen (Ang. 1993) |
Potenciálny spojenec Mantichory, planéta Grayson, sa ocitá v ohrození. Honor Harringtonová tentoraz musí tvrdo bojovať nielen proti nepriateľom, ale aj proti predsudkom vo vlastných radoch – na Graysone totiž žije náboženská sekta, ktorá ženám nepriznáva žiadne práva. Hoci Graysončania potrebujú spojencov, žena vo veliteľskej funkcii je pre nich trochu veľký oriešok – a fundamentalisti z nepriateľskej planéty Masada majú na túto vec ešte radikálnejší názor...