pondelok 13. apríla 2026

Mýtus, ktorý nahradil históriu II.: Obe strany mince...

 

Veľká Tartária a Slovansko-Árijské védy
Veľká Tartária a Slovansko-Árijské védy

Kvôli objektivite sa dnes pozriem na obe strany mince a budem sa snažiť pochopiť, z akých argumentov vychádzajú zástancovia Slovansko-Árijských véd a Veľkej Tartárie ako vyspelej Slovanskej ríše, ktorá bola z his-tórie vymazaná. Je to dôležité pre ucelený prehľad o tomto fenoméne. A z akých argumentov vychádzajú jej kritici. Prvú časť pod názvom Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária... som uverejnil včera.

Hoci moderná veda, historici a lingvisti tieto koncepty jednotne odmietajú ako nepodložené, hnutia okolo Slovansko-Árijských véd (SAV) a Veľkej Tartárie majú vybudovaný vlastný, pomerne komplexný systém obhajoby. Tu je zhrnutie toho, ako svoju pravdu obhajujú ich samotní zástancovia a o aké zdroje sa opierajú.

nedeľa 12. apríla 2026

Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária...

 

Mýtus, ktorý nahradil históriu
Mýtus, ktorý nahradil históriu

Hľadanie vlastných koreňov a túžba po veľkolepej národnej histórii sú prirodzené ľudské potreby. V dobe informačného chaosu a nedôvery voči oficiálnym inštitúciám sa však na tomto základe darí budovať fascinujúce, no fakticky nepodložené mýty. Jedným z najvýraznejších príkladov tohto fenoménu na Slovensku je šírenie tzv. Slovansko-Árijských Véd, ktoré u nás popularizuje predovšetkým vydavateľstvo a hnutie Tartária. Hoci tieto texty sľubujú odhalenie utajenej, státisíce rokov starej a mimoriadne vyspelej minulosti Slovanov, z hľadiska historickej, lingvistickej a archeologickej vedy ide s najväčšou pravdepodobnosťou o moderný falzifikát.

piatok 10. apríla 2026

Subjektívny prierez slovenskou sci-fi literatúrou: Od predvojnových utópií po súčasnú diverzitu...

 

Slovenská SCI-FI
Slovenská SCI-FI

Písať o slovenskej sci-fi literatúre je ako sledovať vytrvalú rastlinu, ktorá sa snaží preraziť cez hrubý asfalt. Na jednej strane si zaslúži obrovský obdiv za to, že v našom malom kultúrnom priestore vôbec prežila, zapustila hlboké historické korene a dnes celkom utešene kvitne. Na strane druhej sa však pri detailnejšom, mierne kritickom pohľade nevyhnem konštatovaniu, že jej rast bol často chaotický, trpela nedostatkom editorských živín, nevšímavosťou mainstreamu a pomerne dlho hľadala svoju vlastnú, autentickú identitu.

štvrtok 9. apríla 2026

Pohanstvo starých Slovanov (Язычество древних славян)

 

Язычество древних славян (RUS 2020)
Язычество древних славян (RUS 2020)

Dielo Язычество древних славян predstavuje jeden z najambicióznejších pokusov o komplexnú rekonštrukciu predkresťanského duchovného sveta Slovanov. Boris Rybakov, v tom čase prominentný sovietsky archeológ a historik, si stanovil obrovský cieľ: vystopovať genézu slovanského náboženského myslenia od hlbokého praveku (paleolitu a mezolitu) až po vznik ranej štátnosti. Mnou hodnotené vydanie je z roku 2020, ide o reprint pôvodného klasického diela, ktoré prvýkrát uzrelo svetlo sveta v roku 1981 (v nadväznosti na ďalšiu prácu Pohanstvo starej Rusi z roku 1987). Tento kontext je pre zhodnotenie kľúčový, pretože vedecké poznanie sa od 80. rokov 20. storočia výrazne posunulo.

streda 8. apríla 2026

Medzi utópiou mieru a priepasťou vojny: Zrkadlo našej doby (Úvaha)

 

Vojna je Mier!?
Vojna je Mier!?

Žijeme v paradoxnej dobe, kde sa hranice medzi realitou a mediálnym konštruktom nebezpečne zotreli. Diskusia o vojne a mieri, ktorá by mala byť tou najhlbšou a najcitlivejšou témou ľudstva, sa transformovala na sled chladných analýz, geopolitických šachových partií a digitálnych štatistík. Cesta od oprávneného odporu voči normalizácii vojny až po bolestivý náraz pacifistických ideálov na surovú realitu agresie odhaľuje hlbokú tragédiu našej civilizácie.

utorok 7. apríla 2026

Posledné nite Javu (poviedka)

 

Posledné nite Javu (SK, 2026)
Posledné nite Javu (SK, 2026)

V Jave, svete živých, už týždne nevyšlo slnko. Nebola to však obyčajná noc ani hustá zimná hmla. Bola to hmatateľná, ťažká tma, ktorá páchla po hnijúcom lístí a zrazenej krvi. Vtáky prestali spievať, dobytok v maštaliach odmietal žrať a len tupo, so skleným zrakom civel do kútov.

V malej drevenici na okraji dediny sedela Živa. Jej prsty sa mechanicky, až v horúčkovitom tranze, pohybovali po krosnách. Ako kňažka Mokoše, Veľkej matky a spriadačky osudu, sa snažila utkať ochranný vzor pre svoju osadu. No niečo bolo zle. Ľanové nite, ktoré ešte ráno žiarili čistotou, sa jej pod prstami menili. Boli vlhké, slizké a farbili sa do čierna.

Zrazu krosná stíchli. Živa s hrôzou sledovala, ako z drevenej sošky Mokoše, vyrezanej zo starého duba, začala vytekať hustá, zapáchajúca tekutina.

pondelok 6. apríla 2026

Zrkadlá iných svetov II.: Hard Sci-Fi alebo keď veda diktuje pravidlá fantázii...

 

Hard SCI-FI
Hard SCI-FI

Vedecká fantastika (sci-fi) je žáner nekonečných možností, no v rámci neho existuje špecifická odnož, ktorá tieto možnosti prísne limituje. Tou odnožou je hard sci-fi (tvrdá vedecká fantastika). Zatiaľ čo "soft sci-fi" (napríklad Star Wars) využíva vesmír len ako kulisu pre dobrodružstvo a bežne ignoruje fyzikálne zákony, hard sci-fi sa drží reality zubami-nechtami. Je to žáner, kde sú matematika, fyzika, chémia a biológia rovnako dôležitými postavami ako samotní ľudia.

nedeľa 5. apríla 2026

Pasca cudzích zrkadiel pri rekonštrukcii slovanskej mytológie (Kritická úvaha)

 

Kontrast medzi autentickým slovanským duchovným svetom a cudzími vplyvmi
Kontrast medzi autentickým slovanským duchovným svetom a cudzími vplyvmi

Pri snahe o pochopenie duchovného sveta našich predkov, starých Slovanov, narážame na jeden z najväčších historiografických a kultúrnych problémov vôbec: absenciu autentických, zvnútra písaných textov. Slovania po sebe nezanechali žiadneho Homéra, Hesioda, ani spisy podobné severským Eddám. Všetko, čo o ich náboženstve vieme z dobových prameňov, bolo zapísané rukou „toho druhého“ – byzantského učenca, rímskeho cestovateľa, islamského kupca alebo, a to najčastejšie, kresťanského misionára a kronikára.

Tento fakt spôsobil, že slovanské predkresťanské náboženstvo bolo po stáročia deformované dvoma hlavnými metodologickými omylmi: nazeraním cez optiku grécko-rímskeho (antického) panteónu a interpretáciou cez prizmu kresťanského monoteizmu.

Aby sme skutočne pochopili podstatu slovanskej spirituality, musíme tieto cudzie zrkadlá rozbiť.