 |
| Vládca vlkov (SK 2009) |
Takmer desať rokov bojoval vo vojnách, ktoré rozvrátili ríšu Avarov na rovinách medzi Dunajom a Tisou. Jazdil s družinami slovanských kniežat, bol žoldnierom Karola Veľkého, slúžil vo vojsku bulharského chána Kruma. Čierny Rogan. Chýrečný lukostrelec, nemilosrdný avarobijca. Každý vojvodca si prial mať ho po svojom boku. On však teraz na vlastnú päsť putuje do temných, duchmi a démonmi obývaných lesov za Hronom.
Je na stope Krvavých psov, najukrutnejších avarských hrdlorezov. Vďaka stretnutiu s vedmou Mirenou a vládcom vlkov Černobohom však čoskoro zistí, že jeho osudom nie je iba pomsta za dávno mŕtvych blízkych. Aby zistil, aké sily driemu v jeho vnútri a aké poslanie zdedil po svojich neznámych predkoch, bude sa musieť vydať až do ríše Moreny, bohyne smrti.
Epos, v ktorom na pozadí skutočných historických udalostí ožíva svet slovanských hrdinov, kniežat a čarodejníkov, ale aj mágie, vrtošivých bohov a krvilačných besov. „Černokňažník“, ktorým sa Červenák presadil na poli domácej fantasy a za ktorého získal Cenu Akadémie sci-fi, fantasy a hororu v kategórii „Najlepšia česká a slovenská kniha roku“.
Juraj Červenák: Vládca vlkov | ✮✮✮ | 14.09.2019
Dlho som obchádzal fantasy typu "Meč a mágia" domácich autorov. Povedal som si, prečo nie? Nastal čas. Začínam toľko ospevovaným Červenákom. Tu sú teda moje dojmy z mnou prečítanej prvej knihy od neho. Beriem do úvahy fakt, že Vládca vlkov je dielo z jeho rannej tvorby. Knižka, ktorú som držal v rukách je tá krátená, v slovenskej verzii a podľa autora v mnohom vylepšená od tej pôvodnej českej.
K samotnému príbehu sa je asi zbytočné vyjadrovať. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Čierny Rogan tu spozná svoj pôvod, svojho vlčieho druha aj ostatných druhov v zbrani. Príbeh je vsadený do nie veľmi prebádaného historického rámca približne 8. storočia, teda obdobia, kedy Samova ríša bola už dávnou minulosťou a tá Veľkomoravská zatiaľ len čaká na svoj dejinný výstup. Obdobia, kedy už zbytky Avarov dostávajú na frak z franskej aj slovanskej strany.
Knižka má niekoľko pozitív a niekoľko negatív. V prvom rade vďaka za tú slovanskú mytológiu a aj nosný príbeh by ušiel. Svarog, Perún, Veles, Morena boli o.k. Negatívum vidím predovšetkým v nedostatočne spracovaných dialógoch. Približne v prvej polovici knihy sa autor ešte snaží ako tak držať na uzde a používa v nich predpokladanú dobovú komunikáciu, i keď sa nevyhne moderným novotvarom. V druhej polovici však už používa moderný slang a pejoratívne výrazy len taký hukot. Nedáva si pozor na výrazy ako napr. „smrdí mu z huby ako zo žumpy“. Predpokladať totiž, že Slovania z 8. storočia poznali nejakú žumpu, keď bývali v polozemniciach o rozmeroch 2,5×3,5m, to už môžeš rovno predpokladať, že mali splachovacie záchodky a pisoáre…
Do očí ma udrelo božstvo Chors. Červenák už ako druhý slovenský autor (chronologicky prvý) mu prisudzuje ženské pohlavie, lesbické sklony a slovanský pôvod. Toto božstvo mesačného svitu je spomínané len v niekoľkých zmienkach v ruskojazyčných zdrojoch. Už podľa názvu sa predpokladá, že je neslovanského pôvodu a na územie Slovanov importované pravdepodobne zo semitského alebo turkyckého prostredia. Bolo to pravdepodobne božstvo chtonického charakteru, vyznávané vyznávačmi mesiaca. Slovania vyznávali slnko. A dostalo sa k nám možno cestou zajatých nepriateľov.
Keď už som u tých nepriateľov, pôvodní Slovania nepraktizovali otrokárstvo (otázne je to u Variagov, čo boli ruskí Vikingovia) a traduje sa, že po odrobení určitých prác sa zajatý nepriateľ stával slobodným a mohol si vybrať, či chce zostať alebo odísť. Červenákom spomínané ľudské a zvieracie obete sú veľmi otázne. Toľko moje výhrady…
Chápem, že knižka nie je faktografická ale ľahký dobrodružný román Conanovského strihu a autor si preto môže ľubovoľne priohnúť fakty, božstvá aj udalosti. V tomto ohľade som zvedavý, aké budú ďalšie diely s Roganom ale aj autorove ságy z novšieho obdobia. Zatiaľ sa s hodnotením držím pri zemi a hodnotím subjektívne zhovievavo ako dobré nenáročné čítanie…
ČERVENÁK, J.: Vládca vlkov. 1. vyd. Žilina : Artis Omnis, 2009. 244 s. ISBN 978-80-89341-13-9
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára