Barmské dni...

 

Burmese Days (US 1934)

John Flory pracuje v Barme ako obchodník s teakovým drevom. Má dosť britskej imperiálnej politiky a jedinú zábavu nachádza v rozhovoroch s indickým lekárom Vérasvámím a neskôr vo vzťahu s mladou Angličankou Elizabeth Lackersteenovou. Keď chce pomôcť doktorovi Veraswámímu stať sa členom klubu, ktorého členovia sú výlučne bieli, odhaľuje pokrytectvo a rasistické predsudky vládnucich Britov. Vo svojom prvom románe Barmské dny George Orwell živým spôsobom opisuje Barmu v 20. rokoch 20. storočia s jej všadeprítomnou korupciou, úzkoprsosťou a zneužívaním domorodého obyvateľstva: „Koniec koncov, domorodci boli domorodci – samozrejme si zaslúžili pozornosť, ale stále boli „poddaným“ národom, menejcenným národom ľudí s čiernou pleťou.“

Barmské dny (CZ 1998)

George Orwell: Barmské dny | ✮✮✮✮

Burmese Days (US 1934)

Barmské dni (SK 2006)

Barmské dny (CZ 1998, 2018)

V románe Barmské dny George Orwell nešetrí kritikou, a to je nepochybne jeho hlavná sila. No práve tá nekompromisná a takmer mladícka zúrivosť zároveň odhaľuje aj slabiny jeho literárneho debutu.

Román, silne inšpirovaný Orwellovými vlastnými skúsenosťami z pôsobenia v Indickej imperiálnej polícii v Barme, funguje predovšetkým ako pálčivá obžaloba britského kolonializmu. Zasadený do fiktívneho, no uveriteľne dusného mestečka Kyauktada, predstavuje úbohú galériu britských kolonialistov – sú to malí, malicherní, arogantní a beznádejne rasistickí ľudia, ktorých jediným zjednocujúcim prvkom je pokrytectvo a presvedčenie o vlastnej nadradenosti.

Orwellova morálna jasnosť a neúprosný pohľad na "Veľký koloniálny podvod" sú obdivuhodné. Ukazuje, že Impérium nie je riadené vznešenými ideálmi, ale neschopnými a chamtivými úradníkmi. Tento zúrivý, exponujúci tón je presne to, prečo kniha prežila, a predznamenáva jeho neskoršiu, politicky orientovanú tvorbu.

Hlavnou postavou je John Flory, osamelý obchodník s drevom, ktorý si uvedomuje odpornú povahu koloniálneho systému, no chýba mu odvaha konať. Flory je protagonista, s ktorým sa ťažko súcití, a tu nastáva prvý mierny kritický bod.

Hoci Floryho nešťastie je jadrom príbehu, Orwell ho využíva často ako jednoduché literárne zrkadlo pre vlastné myšlienky a vnútorné konflikty o Impériu. Niekedy má čitateľ pocit, že Flory je skôr súborom ideologických rozporov než plne rozvinutá postava. Jeho nedostatok vôle a zbabelosť sa zdajú byť až príliš okázalé, slúžiac primárne na to, aby dramaticky zlyhal pred aroganciou jeho krajanov.

Ostatné postavy sú často jednorozmerné karikatúry. Briti v klube sú tak groteskní vo svojej bigotnosti a malichernosti, že sa román miestami blíži k satire alebo fraške namiesto jemne vykreslenej drámy. Je to funkčné pre Orwellov zámer obviniť systém, no znižuje to psychologickú nuansu, ktorú by si od majstra očakával.

Barmské dny je Orwellov prvý publikovaný román, a to je vidieť aj na štýle. Zatiaľ čo jeho opisy barmskej krajiny, horúčavy a dusnej atmosféry sú sýte a evokujúce, v próze sa občas objavuje kŕčovitosť alebo prehnaná snaha o to, aby "niečo znamenala". Hnev je taký spaľujúci, že občas zakopáva o vlastné vety. V porovnaní s neskoršou vykryštalizovanou prozaickou čistotou jeho diel je táto raná práca miestami rozvláčnejšia a menej disciplinovaná.

Barmské dny je silný a dôležitý román, ktorý slúži ako cenný historický dokument o koloniálnom svete a jasné svedectvo Orwellovho formujúceho sa politického svedomia.

No z čisto literárneho hľadiska trpí občasnou nadmernou horlivosťou a nedostatkom nuansy v charaktersitike postáv, ktoré sú často len prostriedkami pre rozsiahlejšiu kritiku kolonializmu. Je to kniha plná zúrivosti a znechutenia, ktorá, aj napriek svojim nedostatkom, nepochybne útočí priamo na cieľ.

Burmese Days (US 1934/full)

Poznámky

Burmese Days je prvý román a druhá kniha anglického spisovateľa Georga Orwella, vydaná v roku 1934. Dej sa odohráva v britskej Barme počas posledného obdobia impéria, keď bola Barma ovládaná z Dillí ako súčasť Britskej Indie, a slúži ako „portrét temnej stránky britského Raja“. V centre príbehu je John Flory, „osamelý a neschopný jedinec uväznený vo väčšom systéme, ktorý podkopáva lepšiu stránku ľudskej prirodzenosti“. Román opisuje „korupciu domorodcov aj imperiálnu bigotnosť“ v spoločnosti, kde „napokon, domorodci boli domorodci – nepochybne zaujímaví, ale nakoniec... menejcenní ľudia“.

Kniha Burmese Days bola prvýkrát publikovaná v Spojených štátoch, kvôli obavám, že by mohla byť potenciálne urážlivá; že skutočné provinčné mesto Katha bolo opísané príliš realisticky; a že niektoré z jej fiktívnych postáv boli príliš založené na identifikovateľných osobách. Britské vydanie so zmenenými menami vyšlo o rok neskôr. Napriek tomu „niektorí starí barmskí zamestnanci“ považovali Orwellovo drsné zobrazenie koloniálnej spoločnosti za „sklamanie“. V liste z roku 1946 Orwell napísal: 

„Dovoľujem si tvrdiť, že je to v niektorých ohľadoch nespravodlivé a v niektorých detailoch nepresné, ale väčšina z toho je jednoducho reportáž o tom, čo som videl.“

Orwell strávil päť rokov, od roku 1922 do roku 1927, ako policajt v indických cisárskych policajných silách v Barme (dnes Mjanmarsko ). Briti postupne anektovali Barmu a až v roku 1885, keď dobyli kráľovské hlavné mesto Mandalaj, mohla byť Barma ako celok vyhlásená za súčasť Britského impéria. Migrujúci pracovníci z Indie a Číny dopĺňali pôvodné barmské obyvateľstvo. Hoci Barma bola pod britskou nadvládou najbohatšou krajinou v juhovýchodnej Ázii, veľká časť bohatstva bola v rukách Európanov. Ako kolónia bola vnímaná ako zapadákov. Pod britskou správou sa obyvatelia Barmy nachádzali na dne spoločenskej hierarchie, pričom Indovia, Číňania a christianizované menšiny boli v strede a Európania na vrchole.

Knihu Burmese Days písal niekoľko rokov. Orwell ju načrtol v Paríži v rokoch 1928 až 1929. Revidoval ju v roku 1932 v Southwolde, keď počas letných prázdnin rekonštruoval rodinný dom. Do decembra 1933 napísal finálnu verziu a v roku 1934 ju odovzdal svojmu agentovi Leonardovi Moorovi, ktorý ju predložil Victorovi Gollanczovi, vydavateľovi Orwellovej predchádzajúcej knihy. Gollancz, ktorý sa už obával trestného stíhania za vydanie diela iného autora, ju odmietol, pretože sa obával obvinení z ohovárania. Heinemann a Cape ju z rovnakého dôvodu odmietli. Po požiadavke na úpravy bolo vydavateľstvo Harper & Brothers pripravené ju vydať v Spojených štátoch, kde sa objavila v roku 1934. Na jar 1935 Gollancz vyhlásil, že je pripravený vydať britské vydanie za predpokladu, že Orwell dokáže, že neuviedol mená skutočných ľudí. Za týmto účelom sa predtým, ako Gollancz 24. júna 1935 vydal anglickú verziu, vykonali rozsiahle kontroly v koloniálnych zoznamoch. Napriek tomu boli mnohé z hlavných európskych mien, ktoré sa objavujú v románe, odvtedy v novinách Rangoon Gazette identifikované ako mená patriace skutočným osobám, pričom meno „U Po Kyin“ patrilo barmskému dôstojníkovi, ktorý bol s Orwellom na policajnej výcvikovej škole v Mandalay. 

V roku 2013 barmské ministerstvo informácií vyhlásilo nový preklad (od Maung Myint Kyweho) diela Burmese Days za víťaza v kategórii „informatívna literatúra“ (preklad) v rámci Národnej literárnej ceny Barmy za rok 2012. Národné literárne ceny sú najvyššie literárne ocenenia v Barme.

ORWELL, G.: Barmské dny. 1. vyd. Praha : Volvox Globator, 1998. 272 s. ISBN: 80-7207-164-5