piatok 26. septembra 2025

Galaktická Ríša: Prúdy vesmíru...

The Currents of Space (Ang 1952)
The Currents of Space (Ang 1952)

Zem je rádioaktívna a život na nej je možný len v rezerváciách. Najvyhľadávanejšou komoditou vo vesmíre je florinský kyrt. Dve najsilnejšie planéty, Sark a Trantor, bojujú o nadvládu vo vesmíre. Rik, florinský robotník bez pamäti, hľadá svoju minulosť. Kam smeruje osud vesmíru?

Popularita série Nadácia, galaktických kroník rozsiahlej ríše, podnietila jej tvorcu Isaaca Asimova k napísaniu ďalších troch samostatných príbehov, ktoré sú jej súčasťou. Druhým z nich sú Kosmické proudy.

Trantor už dobyl polovicu Galaxie a medzi svetmi, ktoré stále odolávajú jeho vplyvu, je Sark, ktorý prosperuje vykorisťovaním Floriny, svojej vazalskej planéty. Teraz však Florinu ohrozuje kozmická katastrofa. Kto má záujem utajiť pravdu o blížiacej sa katastrofe a vymazať pamäť jedinej osoby, ktorá o nej vie? Trantor? Sark? Alebo niekto iný?

Kosmické proudy (CZ 1994)
Kosmické proudy (CZ 1994)

Isaac Asimov: Kosmické proudy | ✮✮✮✮ | 22.02.2008

The Currents of Space (Ang 1952)

Kosmické proudy (CZ 1994, 2009, 2023)

Román Kosmické proudy (AF 167, 1994), je druhá (podľa vnútornej chronológie) kniha Asimovovej trilógie Galaktická ríša, no zároveň posledná, ktorú napísal. Hoci v kontexte rozsiahleho Asimovovho univerza často stojí v tieni slávnejších sérií Nadácia a románov o Robotoch, ide o pútavý a myšlienkovo bohatý kúsok klasickej sci-fi, ktorý si zaslúži pozornosť.

Príbeh sa odohráva v období, keď sa planéta Trantor len chystá stať centrom obrovskej Galaktickej ríše. V centre diania je planéta Florina, jediný známy svet, na ktorom rastie vzácne a mimoriadne cenné textilné vlákno – kyrt. Florina je kolóniou bohatej a hamižnej planéty Sark, ktorej "šľachtici" (Squires) držia Floriňanov v područí a vykorisťujú ich, čo pripomína otroctvo alebo koloniálnu nadvládu.

Hlavným hrdinom je Rik, muž bez pamäti a s dočasne zníženými duševnými schopnosťami, ktorého nájdu medzi floriňanskými robotníkmi. Ako sa mu postupne vracajú spomienky, Rik si uvedomuje, že nesie v sebe zásadné varovanie: Florine hrozí skaza. Musí odhaliť svoju minulosť, identitu a to, prečo mu bola pamäť vymazaná brutálnou "psychickou sondou". Celý dej sa tak mení na detektívku s prvkami špionážneho thrilleru, kde nikto nie je taký, ako sa zdá byť – ani Sarkiti, ani Floriňania, ani agenti Trantoru.

Kosmické proudy (CZ 2023)
Kosmické proudy (CZ 2023)

Asimov, verný svojmu štýlu, využíva sci-fi kulisy na preskúmanie dôležitých spoločenských a politických tém:

Vzťah medzi Sarkom a Florinou je jasným zobrazením rasovej a ekonomickej nadvlády, kde je menšina vykorisťovaná pre zisk. Asimov obracia konvenčné stereotypy – Floriňania sú popisovaní ako svetlejšia rasa, kým Sarkiti a väčšina Galaxie má tmavšiu pleť – čím zdôrazňuje, že útlak je systémový problém, nie rasový.

Záhadu kyrtu a hroziacej katastrofy nakoniec odhalí vedecká analýza („spatio-analýza“) prúdov v priestore, čo je typický asimovovský motív – rozum a veda sú jediná cesta k pravde a riešeniu problémov.

Kniha podrobne zobrazuje, ako Trantor, hoci navonok obhajuje mier a poriadok, zákulisnými diplomatickými a ekonomickými manévrami systematicky rozširuje svoju Galaktickú ríšu.

Kosmické proudy sú veľmi dobré z hľadiska zápletky a tempa. V porovnaní s inými Asimovovými dielami, kde prevládajú dlhé dialógy, je tu viac akcie a intenzívnej detektívnej práce. Záhada amnézie a hroziacej skazy ťa udrží v napätí až do prekvapivého, no logického vyvrcholenia.

Jediná mierna slabina, typická pre ranné Asimovove diela, spočíva v menej prepracovaných a niekedy stereotypných ženských postavách. Rik, ako "tabula rasa", tiež nie je najhlbšie vykreslený protagonista, ale to je zámer – jeho amnézia slúži ako motor pre odhalenie širšieho politického sprisahania.

Kosmické proudy sú nadpriemerný a veľmi čítavý sci-fi román. Ponúka skvelú zmes špionáže, politických intríg a klasickej vedeckej záhady. Ak máš rád "kozmickú operu" s detektívnym nádychom, mal by si si ho rozhodne prečítať.

P.S.

Kosmické proudy sú na Asimova až príliš akčným príbehom pokiaľ sa u neho o akčnosti dá vôbec uvažovať. Najdôležitejším prvkom Asimovových románov sú totiž dialógy, teórie a úvahy okorenené detektívymi prvkami v ďalekej budúcnosti. Tento príbeh je zaujímavý a má spád až do konca. Nájdu sa v ňom naháňačky, pár mŕtvol a nečakané, možno až trochu za vlasy pritiahnuté rozuzlenie, čo mi však tentoraz ani veľmi nevadilo. Asimov v tomto románe nastoľuje svoju teóriu (nesmieš zabudnúť, že je to pôvodne vedec každým cólom) o "kozmických" uhlíkových prúdoch a ich vplyve na vznik nov. Táto teória je nosnou v príbehu o kozmoanalytikovi, ktorému vygumovali mozog a ktorému sa pamäť opäť postupne navracia. Nie nepodstatným aspektom príbehu je aj voľba či uprednostniť ekonomické záujmy impéria alebo zachrániť obyvateľstvo jednej planéty. Asimov to rozoberá pragmaticky a bez emócií, riešenie sa nachádza tiež až v samom závere knihy... Knihu hodnotím ako lepší priemer.

(22.02.2008)

Poznámky

The Currents of Space je sci-fi román amerického spisovateľa Isaaca Asimova, vydaný v roku 1952. Je to druhá (podľa vnútornej chronológie série) z troch kníh označených ako séria Galaktická ríša, ale bola poslednou z týchto troch, ktoré boli napísané. Každá z nich sa odohráva po tom, čo ľudia osídlili mnoho svetov v galaxii, po druhej vlne kolonizácie, ktorá presiahla svety Vesmíranov, a pred érou úpadku, ktorá bola prostredím pôvodnej série Nadácia.

Asimov má pri opise podmienok vo Florine na mysli bavlníkové plantáže v Severnej Amerike, ale prefíkane zamenil postavy pána a sluhu. Na Florine pracujú ľudia so svetlejšou pokožkou a tmavší ľudia si užívajú bohatstvo, ktoré sa pri tom vytvára.

Keď Asimov písal túto knihu, príčina nov nebola známa. Jeho predstava bola, že ich spôsobuje prechod hviezdy z reťazca protón-protón do cyklu CNO. To však nie je príčina a hviezdy ako Slnko sú príliš malé na to, aby týmto spôsobom fúzovali vodík. Existujú skutočné „prúdy vesmíru“, ale s touto záležitosťou nemajú nič spoločné. 

ASIMOV, I.: Kosmické proudy. 1. vyd. Praha : AF 167, 1994. 248 s. ISBN 80-85384-14-0

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára