 |
| Sommer der toten Träume (Nem. 1993) |
Román Harryho Thürka Léto mrtvých snů predstavuje mimoriadne silný, autentický a trpko realistický ponor do jedného z najkomplexnejších období európskych dejín – bezprostredného povojnového leta roku 1945. Kniha je nielen strhujúcim príbehom o prežití, ale aj dôležitým historickým dokumentom, ktorý mapuje osudy ľudí v regióne, kde sa zo dňa na deň zmenili hranice, zákony a samotná definícia toho, kto je pánom a kto porazeným.
 |
| Léto mrtvých snů (CZ 2015) |
Harry Thürk: Léto mrtvých snů | ✮✮✮✮
Sommer der toten Träume (Nem. 1993)
Léto mrtvých snů (CZ 2015)
Príbeh sa odohráva v Neuhofe v Hornom Sliezsku. Thürk majstrovsky vykresľuje atmosféru územia, ktoré sa ocitlo v mocenskom vákuu. Staré nemecké zákony prestali platiť a poľská administratíva sa ešte len formovala. Výsledkom je bezprávny priestor, kde, ako autor trpko konštatuje, „nemala ľudská bytosť takmer žiadnu hodnotu.“
Kedysi idylické mesto je teraz zdevastované vojnou a zaplavené novými obyvateľmi – ruskými vojakmi, poľskými milíciami a presídlencami z Haliče, ktorých sem vyhnal Stalin. Nemecké obyvateľstvo, ktoré tu po stáročia žilo, sa zrazu stáva cudzincami vo vlastnom domove. Toto napätie vytvára výbušnú zmes zúfalstva, chamtivosti a pomsty.
 |
| Leto mŕtvych snov - ilustračný obrázok |
Priateľstvo na troskách sveta
Základným pilierom románu je dynamika medzi ústrednou štvoricou postáv, ktorých spoločné utrpenie stiera akékoľvek predchádzajúce spoločenské bariéry. Ich počiatočné sny o mierovej budúcnosti sa rýchlo menia na boj o holý život v podmienkach nemeckého geta, hladu, chorôb (úplavica) a všadeprítomného násilia.
- Oswald Hirschke a Jakob Latta: Mladí nemeckí vojaci vracajúci sa z prehratej vojny. Snažia sa nenápadne prežiť, no neustále narážajú na brutalitu nových pomerov a nútené práce.
- Kurt Schliebitz: Ďalší navrátilec, pôvodne skrývajúci sa v ženskom prevleku, ktorého osud v poľskom tábore Lamsdorf patrí k najtragickejším líniám knihy.
- Alina: Rómske dievča, ktoré utieklo z pekla Osvienčimu. Jej prítomnosť dodáva skupine hlboký rozmer súcitu a jej vzťah s Kurtom je symbolom lásky, ktorá dokáže prekvasiť aj v tých najtemnejších časoch.
Kniha sa však neobmedzuje len na čiernobiele videnie sveta. Thürk predstavuje pestrú paletu vedľajších postáv, ktoré dokazujú, že ľudskosť nepozná národnosť:
- Anton (Antek) Walentek: Dvojjazyčný Sliezčan a bývalý nemecký výsadkár, ktorý teraz slúži Poliakom, no neváha riskovať život pre svojich nemeckých priateľov.
- Učiteľ Karwath: Intelektuál, ktorý aj v gete učí deti skutočnú históriu bez revanšistických klamstiev.
- Záblesky nádeje prinášajú aj „nepriatelia“ – poľský vojak Globczyk či ruský dôstojník Viktor, ktorí si zachovávajú morálny kompas a pomáhajú porazeným.
Temné podhubie a gradácia napätia
Román neustále osciluje medzi pokojnejšími momentmi budovania každodennej rutiny (ako je varenie v ľudovej kuchyni či hľadanie práce) a šokujúcimi erupciami násilia. Prítomnosť poľského sériového vraha s psychopatickými sklonmi, ktorý v noci terorizuje a vraždí starších obyvateľov geta, vnáša do príbehu prvky mrazivého trileru. Tento motív nakoniec donúti hlavných hrdinov k fatálnemu rozhodnutiu opustiť svoju vlasť navždy.
Záverečná záchranná misia Schliebitza z tábora Lamsdorf, plná beznádeje a obetavosti, je emocionálnym vyvrcholením knihy. Smrť Kurta v Alininom lone tesne pred nemeckými hranicami je krutým, no pre túto dobu príznačným zavŕšením ich cesty.
Autenticita a literárny význam
Najväčšou silou Leta mŕtvych snov je jeho hlboká autenticita. Thürk (ktorý mal v lete 1945 osemnásť rokov) prežil podobné osudy na vlastnej koži presne v tom istom regióne. Kniha tak funguje ako jeho osobná reflexia. Písal ju bez hnevu, skôr s melanchóliou, mučivou presnosťou a obrovským súcitom so svojimi hrdinami. Sám autor nosil tento príbeh v hlave tridsať rokov, no zrealizovať ho mohol až po znovuzjednotení Nemecka.
Záver
Aj keď román nie je písaný v hneve a zobrazuje aj svetlé výnimky (ako vojak Globczyk alebo Marlena), nemožno prehliadnuť, že celkový naratív je silne determinovaný perspektívou nemeckého vyhnanca. Hoci Thürk zažil tieto udalosti na vlastnej koži, jeho objektívnosť je potrebné brať s rezervou. Ide o hlboko subjektívnu reflexiu traumatizovanej generácie, ktorá má tendenciu démonizovať poľské milície a idealizovať nemeckú minulosť regiónu. Román je cenným dokumentom, ale skôr dokumentom kolektívnej pamäte jednej strany konfliktu, než nezaujatým historickým obrazom doby. Je to surový, no nevyhnutný príbeh o strate domova, o tenkej hranici medzi civilizáciou a barbarstvom, a predovšetkým o zodpovednosti, ktorú nesieme za to, aby sa podobná história už nikdy nezopakovala.
Poznámky
Sommer der toten Träume je povojnový román spisovateľa Harryho Thürka, vydaný v roku 1993 vo vydavateľstve Offizin Andersen Nexö Leipzig GmbH.
Touto knihou si Thürk splnil celoživotný sen. Plánoval ju takmer tridsať rokov (o tejto myšlienke hovoril už v roku 1965), ale až znovuzjednotenie Nemecka mu umožnilo uviesť svoj dlho očakávaný projekt do praxe.
Krátko po vydaní románu v roku 1994 získal Thürk umeleckú cenu od durínskej pobočky Federálneho združenia vyhnancov.
V roku 2003 sa týždenník Tygodnik Prudnicki rozhodol vydať poľský preklad románu po častiach. To vyvolalo literárnu kontroverziu, ktorá vyústila do publikovania mnohých článkov o „Lato Umarłych Snów“ (poľský názov diela) v TP.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára