Historická literatúra a historický román II.: Klasický (scottovský) historický román - Zrkadlo minulosti a zrod moderného rozprávačstva

 

Klasický historický román

Keď dnes siahneme po knihe, ktorej dej nás prenesie do stredovekého Anglicka, napoleonských vojen alebo do čias rímskych cisárov, očakávame, že postavy budú hovoriť a konať v súlade so svojou dobou. Očakávame historickú presnosť, dobové detaily a pocit, že história nie je len prázdnym plátnom, ale živou silou, ktorá určuje osudy hrdinov. Tento literárny štandard však neexistoval vždy. Zrodil sa na začiatku 19. storočia a jeho stvoriteľom bol škótsky spisovateľ Sir Walter Scott. Vytvoril žáner, ktorý dnes poznáme ako klasický (alebo scottovský) historický román.

1. Bod zlomu: Dejiny prestávajú byť kulisou

Pred vydaním Scottovho debutového románu Waverley (1814) sa minulosť v literatúre využívala skôr ako exotická dekorácia. Rytieri v starších románoch či eposoch rozmýšľali a konali ako dvorania 17. alebo 18. storočia, len s tým rozdielom, že mali oblečené brnenie. Chýbalo im takzvané historické vedomie.

Walter Scott priniesol revolúciu. V jeho dielach sa historický kontext stáva nevyhnutnosťou. Postavy sú bytostne formované dobou, v ktorej žijú. Ich morálne dilemy, predsudky, spoločenské postavenie a činy sú priamym dôsledkom sociálnych a politických konfliktov daného storočia. História v scottovskom románe dýcha; má svoju váhu, špinu, vôňu a neúprosnú logiku. Zatiaľ čo dejepisné knihy nám ponúkajú fakty a letopočty, klasický historický román nám ponúka odpoveď na to, aké to bolo v danej dobe žiť.

2. Anatómia scottovského modelu

Úspech klasického historického románu spočíva v brilantnom a premyslenom vzorci. Tento model stojí na troch základných literárnych pilieroch, ktoré po Scottovi prevzali generácie svetových spisovateľov:

• „Priemerný“ a vyvažujúci hrdina: Ústrednou postavou zvyčajne nie je veľký vojvodca ani výnimočný rebel. Hrdinom býva slušný, čestný, no často pasívny a „priemerný“ mladý človek (ako napríklad Edward Waverley). Tento hrdina funguje ako spojovací článok. Tým, že sa ocitá medzi dvoma znepriatelenými tábormi (napr. medzi Angličanmi a škótskymi horalmi, alebo medzi Sasmi a Normanmi), umožňuje čitateľovi vidieť konflikt z oboch strán objektívne a bez extrémneho pátosu.
• Rozdelenie úloh: Fikcia vs. História: Veľkou chybou by bolo spraviť hlavným hrdinom románu skutočnú historickú postavu, napríklad kráľa. Autor by bol zviazaný faktami a nemohol by voľne rozvíjať dej. Scott to vyriešil geniálne: hlavnú ťarchu deja (láska, zrada, dobrodružstvo) nesú fiktívne postavy. Skutočné historické osobnosti (ako Richard Levie srdce) tvoria len pozadie, zasahujú do deja iba v kľúčových momentoch, čím dodávajú príbehu grandióznosť a punc pravdivosti.
• Lokálny kolorit (Local colour): Extrémny dôraz na detaily každodenného života. Scott a jeho nasledovníci do hĺbky opisovali dobovú architektúru, zbrane, odevy, stravu, zvyky a dokonca aj špecifické dialekty. Tým sa vytvára silná ilúzia autenticity.

3. Dialektika dejín: Zrážka dvoch svetov

Z filozofického hľadiska je scottovský román (ako to neskôr analyzoval literárny teoretik György Lukács) postavený na strete dvoch epoch alebo kultúr. Scott majstrovsky zachytáva zlomové okamihy dejín, kedy starý svet umiera a nahrádza ho nový.

Je to konflikt medzi tradíciou a pokrokom. Scott vo svojich dielach často prejavuje hlbokú, romantickú nostalgiu za starým svetom (napríklad za divokou slobodou škótskych klanov), obdivuje ich hrdinstvo a vernosť. Zároveň však s osvietenskou racionalitou prijíma, že tento starý svet musí ustúpiť novému, pragmatickejšiemu, civilizovanejšiemu poriadku. Tento nevyhnutný, hoci tragický posun vpred je samotným motorom historického pokroku.

„Scottovský román nám pripomína, že dejiny kráčajú vpred po chrbtoch obyčajných ľudí. Ukazuje nám, že pokrok je nevyhnutný, no nikdy nie je bezbolestný.“

4. Vplyv a najznámejšie tituly

Scottov model sa rozšíril po celej Európe ako požiar. Prišiel do obdobia formovania moderných národov a ukázal spisovateľom, že každá krajina má svoje vlastné, špecifické dejiny, z ktorých možno čerpať národnú hrdosť a identitu.

Najznámejšie diela Waltera Scotta:

• Waverley (1814) – Prvý román, odohrávajúci sa počas jakobitského povstania v Škótsku (1745).
• Rob Roy (1817) – Príbeh zo škótskej vysočiny plný klanových sporov.
• Srdce Edinburghu (The Heart of Midlothian, 1818) – Považovaný za Scottovo najvyspelejšie dielo, zamerané na morálne a právne otázky.
• Ivanhoe (1819) – Scottov najslávnejší román zasadený do stredovekého Anglicka 12. storočia, zobrazujúci napätie medzi Normanmi a Sasmi, s účasťou legendárneho Robina Hooda a kráľa Richarda.
• Quentin Durward (1823) a Talisman (1825).

Najznámejšie tituly ovplyvnené scottovským modelom (Svet a Slovensko):

• Victor Hugo (Francúzsko): Chrám Matky Božej v Paríži (1831) – Spojil scottovský historizmus s hlbokým francúzskym romantizmom.
• Alexandre Dumas st. (Francúzsko): Traja mušketieri (1844) – Využil históriu pre vytvorenie dynamického, akčného dobrodružstva.
• Aleksandr Sergejevič Puškin (Rusko): Kapitánova dcéra (1836) – Typický scottovský vzorec na pozadí Pugačovovho povstania.
• Henryk Sienkiewicz (Poľsko): Ohňom a mečom (1884) a Quo vadis (1896).
• Slovenská literatúra: Štúrovci a romantici tento model naplno využili na národné buditeľstvo. Najvýznamnejším predstaviteľom je Ján Kalinčiak (jeho povesti a najmä Reštavrácia), čiastočne Jozef Miloslav Hurban (napr. Gottšalk) a neskôr Ladislav Nádaši-Jégé (Adam Šangala), ktorý už scottovský model posunul do drsného naturalizmu.

Záver

Aj keď dnešný čitateľ, zvyknutý na rýchle tempo modernej literatúry, môže Scottov štýl s jeho siahodlhými opismi a pomalou expozíciou vnímať ako náročný, jeho odkaz je trvalý. Klasický historický román zmenil naše vnímanie času. Umožnil nám precítiť minulosť nie ako cudzí, mŕtvy svet, ale ako priestor obývaný ľuďmi s rovnakými túžbami a strachmi, aké máme my. Poskytol nám kľúč k pochopeniu toho, ako predchádzajúce generácie vybudovali svet, v ktorom dnes žijeme.

Použité a odporúčané zdroje

1. LUKÁCS, György: Historický román. (Klasické teoretické dielo z roku 1937, ktoré do hĺbky analyzuje Scottov prínos a vzťah medzi literatúrou a dejinným procesom).
2. VLAŠÍN, Štěpán a kol.: Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel, 1984. (Heslá: Historický román, Romantizmus).
3. WELLEK, René – WARREN, Austin: Teória literatúry. Bratislava: Tatran, 1969. (Pre pochopenie zasadenia žánru v rámci literárneho vývoja).
4. PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Obzor, 1984. (Pre kontext vplyvu scottovského románu na štúrovskú a neskoršiu slovenskú prózu).
5. SCOTT, Walter: Predhovory k románom Waverley a Ivanhoe (kde samotný autor vysvetľuje svoje tvorivé zámery a prístup k zobrazeniu histórie).