Zrkadlá iných svetov IV.: Space Opera - Od brakových začiatkov po epické galaktické ságy...

 

Space Opera

Space opera je dnes jedným z najpopulárnejších a najznámejších subžánrov vedeckej fantastiky (sci-fi). Keď sa povie „sci-fi“, mnohým ľuďom sa okamžite vybavia obrovské vesmírne krížniky, laserové prestrelky, mimozemské rasy a epické bitky o osud galaxie. Presne to je doménou space opery. Jej cesta od opovrhovaného „braku“ až po vrchol popkultúry je však rovnako fascinujúca ako samotné príbehy, ktoré rozpráva.

1. Čo presne je Space Opera?

Zatiaľ čo tzv. hard sci-fi (tvrdá vedecká fantastika) sa sústredí na presnosť fyzikálnych zákonov, technológií a vedeckých teórií, space opera má úplne iné priority. Fyzika a technológia tu slúžia len ako kulisa pre obrovské, dramatické príbehy.

Kľúčové charakteristiky space opery

Kľúčové charakteristiky

• Epická mierka: Príbehy sa neodohrávajú v jednom meste alebo na jednej planéte, ale naprieč celými hviezdnymi systémami, galaxiami či dokonca dimenziami.
• Hrdinstvo a melodráma: Postavy sú často archetypálne (odvážni piloti, zlé impériá, rebelské princezné, drsní pašeráci). Emócie, romantika a osobné drámy hrajú prím.
• Dobrodružstvo na prvom mieste: Dej je dynamický, plný zvratov, vesmírnych bitiek a objavovania neznámych svetov.
• Technológia ako mágia: Lode cestujúce rýchlejšie ako svetlo (FTL - Faster Than Light), energetické štíty, antigravitácia a laserové meče sú bežné a ich vedecký základ sa zvyčajne príliš nevysvetľuje. Stačí, že fungujú.

2. Historický vývoj subžánru

Zrod a pejoratívny pôvod (20. – 40. roky 20. storočia)

Termín „space opera“ vytvoril v roku 1941 fanúšik a spisovateľ Wilson Tucker. Išlo o pejoratívne označenie – odvodil ho od pojmov soap opera (telenovela) a horse opera (klišéovitý western). Tucker ním chcel označiť „otrepané, brakové sci-fi príbehy o záchrane sveta a vesmírnych lodiach“, ktoré vtedy plnili stránky lacných magazínov (tzv. pulp fiction).

Pulp Fiction

Základy žánru však položili už skôr autori ako E. E. „Doc“ Smith (séria Lensman) či Edmond Hamilton. Vizuálne tento ranný žáner zadefinovali komiksy a filmové seriály ako Flash Gordon alebo Buck Rogers.

Obdobie pred rokom 1941 je pre space operu absolútne kľúčové. Kým Wilson Tucker tento termín v roku 1941 vymyslel (ako posmešok), žáner samotný už mal za sebou viac ako dekádu divokého a mimoriadne plodného vývoja. Boli to roky takzvaných pulpových magazínov (lacných zošitových časopisov), v ktorých sa medze fantázii nekládli a kde fyzikálne zákony radi ustupovali pravidlu „hlavne nech je to cool“.

Toto rané obdobie sa formovalo v dvoch hlavných prúdoch: v literatúre a vo vizuálnych médiách (komiksoch a filmových seriáloch).

Planetárna romanca a pulpové začiatky

Ešte pred skutočnými letmi ku hviezdam tu bola planetárna romanca. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia si autori predstavovali iné planéty našej slnečnej sústavy (hlavne Mars a Venušu) ako svety plné prastarých civilizácií.

Základný kameň tu položil Edgar Rice Burroughs (tvorca Tarzana) so svojou sériou o Johnovi Carterovi na Marse (začala vychádzať v roku 1912). Išlo o pozemšťana, ktorý sa mysticky prenesie na Mars, kde zachraňuje princezné a bojuje s viacrukými mimozemšťanmi. Tieto dobrodružstvá plné mečov a exotiky hlboko inšpirovali neskorších autorov space opery.

Ak má raná space opera jedného kráľa, je to Edward Elmer Smith. Bol to on, kto vo svojich knihách presunul dej z jednej planéty do medzihviezdneho priestoru a zaviedol obrovskú, gigantickú mierku.

• The Skylark of Space (1928): Toto dielo (publikované v magazíne Amazing Stories) sa často považuje za vôbec prvú pravú space operu. Prvýkrát tu hrdinovia cestujú mimo slnečnú sústavu do iných galaxií. Dielo obsahovalo nadsvetelné lety, lúče smrti a epické konflikty.
• Séria Lensman (1937 – 1948): Smithove majstrovské dielo. Predstavil tu Galaktickú hliadku (Galactic Patrol) – elitný rád bojovníkov obdarených telepatickými šošovkami, ktorí chránia civilizáciu pred zlými silami. Ak vám to pripomína Jediov zo Star Wars alebo Green Lantern Corps, nie ste sami. Smith prakticky definoval archetyp vesmírneho dobra proti gigantickému kozmickému zlu.

Okrem Smitha formovali žáner v 30. rokoch ďalší dvaja kľúčoví autori:

• Edmond Hamilton: Prezývali ho „Ničiteľ svetov“, pretože v jeho poviedkach neustále hrozilo zničenie celých planét, systémov alebo priam galaxií. Vo svojich príbehoch zo série Interstellar Patrol (od roku 1928) popularizoval koncept zjednotenej federácie planét, ktorá bráni vesmírny mier.
• Jack Williamson: V roku 1934 začal vydávať sériu The Legion of Space (Vesmírna légia). Williamson geniálne skombinoval špionážny triler, klasickú vesmírnu výpravu a atmosféru Dumasových Troch mušketierov v drsnom prostredí galaktickej politiky.

Vizuálna revolúcia: Komiksy a kiná

Zatiaľ čo literáti posúvali hranice mierky, vizuálnu podobu ranej space opery – tú, ktorú podvedome poznáme dodnes – definovali komiksy.

• Buck Rogers: V roku 1928 vyšla novela Armageddon 2419 A.D. a hneď v roku 1929 sa Buck Rogers dočkal slávneho komiksového stripu (a neskôr rozhlasových hier a filmov). Príbeh vojaka, ktorý sa prebudí v 25. storočí, spopularizoval rayguny (lúčové pištole), raketové batohy a elegantné striebristé skafandre.
• Flash Gordon (1934): Vznikol pôvodne ako konkurencia pre Bucka Rogersa, no nakoniec ho zatienil. Komiksy Alexa Raymonda mali nádhernú kresbu a filmové seriály s Busterom Crabbem v hlavnej úlohe (od 1936) sa stali fenoménom. Práve Flash Gordon dal svetu archetyp klasického zloducha – cisára Minga Bezcitného (Ming the Merciless) – a definitívne ukotvil estetiku hrdinov v plášťoch bojujúcich vo vesmíre.

Práve táto všadeprítomnosť laserových prestreliek, klišéovitých hrdinov, záchran slečien v núdzi a melodrámy viedla v roku 1941 spomínaného Wilsona Tuckera k tomu, že žáner otrávene nazval „space operou“. Nevedel, že tým dal meno subžánru, ktoré prežije desaťročia a stane sa najvýnosnejším v dejinách kinematografie.

Zlatý vek a dozrievanie (50. – 70. roky)

Zatiaľ čo literárna sci-fi sa v 50. rokoch začala brať viac vážne a sústredila sa na sociologické a technologické otázky, space opera prežívala v úzadí. K jej rehabilitácii začalo dochádzať v 60. a 70. rokoch, keď autori ako Poul Anderson alebo Gordon R. Dickson začali do dobrodružných príbehov vnášať komplexnejšiu politiku a lepšie vykreslené postavy.

Bodom zlomu, ktorý navždy zmenil vnímanie space opery, bol však rok 1977 a premiéra filmu Star Wars (Hviezdne vojny). George Lucas dokázal zobrať klasické prvky z Flasha Gordona, prepojiť ich s mytológiou a vytvoriť fenomén, ktorý ukázal, že space opera môže osloviť masy.

Nová Space Opera (80. roky – súčasnosť)

Na prelome 80. a 90. rokov došlo v literatúre k vzniku hnutia známeho ako Nová space opera. Autori zobrali klasický pocit úžasu a gigantické rozmery, ale pridali k nim literárnu kvalitu, moderné vedecké poznatky, kyberpunkové prvky genetické inžinierstvo umelú inteligenciu a hlboké sociálno-politické témy.

New Space Opera

Významní autori tejto éry:

• Iain M. Banks: Jeho séria o utopickej civilizácii Kultúra (The Culture) je absolútnym vrcholom modernej space opery.
• Dan Simmons: Séria Hyperion, ktorá prepája epické vesmírne divadlo s odkazmi na klasickú poéziu a náboženstvo.
• Alastair Reynolds & Peter F. Hamilton: Autori, ktorí posunuli mierku epickosti do neuveriteľných rozmerov a úspešne spájajú space operu s prvkami hard sci-fi.
• Lois McMaster Bujold: Jej Vorkosiganská sága ukázala, ako môže space opera perfektne fungovať ak je zameraná na charakterový vývoj a politické intrigy.

3. Vplyv na popkultúru

Dnes je space opera všade. Nedominuje len literatúre, ale aj filmom a videohrám:

• Film a TV: Star Wars, Star Trek (hoci začal skôr ako utopické sci-fi, mnohé iterácie sú čistou space operou), Battlestar Galactica, Babylon 5, The Expanse, Strážcovia Galaxie, Duna (často radená na pomedzie space opery a planetárnej romance).
• Videohry: Mass Effect, Halo, Destiny, Starcraft – tieto série vytvorili vlastné masívne galaktické svety plné politiky a vojen.
• Anime: Legend of the Galactic Heroes, Cowboy Bebop (s prvkami vesmírneho westernu), Space Battleship Yamato.

4. Prečo je tu stále?

Space opera je v podstate modernou mytológiou. Dáva nám to, čo kedysi staroveké eposy o bohoch a hrdinoch – možnosť snívať vo veľkom. V dobe, keď je naša planéta zmapovaná do posledného štvorcového metra, predstavuje vesmír so svojimi miliardami hviezd ultimátne javisko pre nekonečné dobrodružstvá, objavovanie neznámeho a skúmanie samotnej ľudskej podstaty v extrémnom prostredí.

Použité a odporúčané zdroje (Literatúra a encyklopédie)

1. Clute, John, & Nicholls, Peter (Eds.). The Encyclopedia of Science Fiction. (Online dostupná a pravidelne aktualizovaná na sf-encyclopedia.com) – Základný zdroj pre definíciu a históriu pojmu od Wilsona Tuckera.
2. Hartwell, David G., & Cramer, Kathryn (Eds.). The Space Opera Renaissance. (Tor Books, 2006). – Kritická antológia, ktorá mapuje historický vývoj žánru a jeho rehabilitáciu.
3. Dozois, Gardner, & Williams, Jonathan (Eds.). The New Space Opera. (Harper Voyager, 2007). – Zbierka a predhovory vysvetľujúce prechod klasickej space opery k modernej, sofistikovanejšej "Novej space opere".
4. Westfahl, Gary. Space and Beyond: The Frontier Theme in Science Fiction. (Greenwood Press, 2000). – Analýza archetypov, frontier mýtov (posúvania hraníc) a hrdinstva vo vesmírnej sci-fi.