 |
| Živa - zrodenie bohyne |
Pokračovanie poviedky Posledné nite Javu.
„Nechápte mráz ako hrobku a tmu ako koniec. Impériá svetla sa vždy klamú rovnakou, arogantnou ilúziou – veria, že to, čo nevrhá tieň, prestalo existovať. No bohovia, ktorých uvrhnete do priepasti, tam neumierajú. Iba menia tvar. Stávajú sa jedom v žilách samotnej ničoty. Lebo skutočná vojna sa nikdy nebojuje na výslní, tá sa vždy vedie v tichu, v blate a v trpezlivej infiltrácii.“
— Z fragmentov Letopisov dlhej noci
