Hrana súcitu (Poviedka)

Zostatková energia Trhlín má svoju vlastnú, poetickú vôľu.

„Dejiny nie sú zaznamenávané v mramore, ako by si to priali králi. Sú vpísané do prachu bozkom zaschnutej krvi, do stvrdnutých sŕdc tých, ktorí prežili, a do ticha, ktoré nasleduje po zlyhaní bohov. Súcit je anomália. Je to najvzácnejšia mena smrteľníkov, pretože ho nemožno vyťažiť mečom ani vynútiť zákonom. Bohovia ho nepoznajú, povzneseným prekáža vo výpočtoch a ríše ho považujú za slabosť. A predsa... je to jediná zbraň, ktorá dokáže preťať adamantiové reťaze nevyhnutnosti. Prach pohlcuje ríše, armády sa menia na hnojivo pre burinu, no sú to chvíle tichej, bezmennej obety, čo trhajú samotné pradivo času a nútia prizerať sa aj samotnú Priepasť.“

– Felisin, Úvahy o páde, Zväzok IV.

Tri hlavy draka Vínopiča a Pračanská studňa (Poviedka)

„To vaše... slávne víno...“ zašepkal drak.

„Pýtate sa, aká je skutočná cena za zabitie draka? Ríšski kronikári vám budú básniť o požehnaných mečoch, pradávnych proroctvách a hrdinoch zrodených z hviezdneho prachu. Klamú. Zvíťaziť nad nadpozemským stvorením nevyžaduje žiadnu vznešenosť. Vyžaduje to len zúfalstvo tak hlboké, že prekoná strach z ohňa, a trpezlivosť zeme, ktorá do seba ochotne vsiakne dračiu krv presne tak isto, ako tú ľudskú. Tí, čo vládnu nebesiam, si myslia, že smrteľníci sú len úrodou čakajúcou na zber. V svojej arogancii však zabúdajú na najstaršie pravidlo alchýmie prežitia: aj tá najposlednejšia potrava dokáže v správnej tme vykvasiť v jed, ktorý napokon spáli samotné hrdlá nesmrteľných.“

– Kľučka, Úvahy o anatómii moci (Zlomky z utajených pračanských análov)

Žblnk z Jurského šúru a vojaci z Prešporskej posádky (Poviedka)

Žblnk sa zastavil pred seržantom

„História tohto kúska zeme je zapísaná v blate, a blato je, ako vieme, len prach, ktorý sa napil sĺz. Jurský šúr nie je len les. Je to jazva na tvári Panónie, miesto, kde Starí bohovia utiekli pred železom a pluhom. Hovorí sa, že je to posledný prales v Európe. Ja hovorím, že je to posledný cintorín, ktorý ešte dýcha.“

– Cisárske kroniky mesta Prešporok, Imrich z Devína