Historia regum Britanniae (De gestis Britonum)

De gestis Britonum (Ang. 1136)

Autor sám seba vo svojom diele uvádza pod latinizovaným menom Gaufridus Monemutensis (1100 − 1154), zároveň sa však charakterizuje ako „pudibundus Brito“, a dáva tak jasne najavo svoje sympatie k časti obyvateľov britského impéria, ktorí žili v 12. storočí spolu vo veľkej ríši legendárneho kráľa Artuša. Autor tohto slávneho diela, magister na univerzite v Oxforde a biskup vo Flintshire a vo Westminsteri, sleduje panovanie všetkých britských kráľov od Bruta, ktorý prežil pád Tróje, až po waleských kráľov vládnucich v 11. storočí. Plná jedna tretina jeho Histórie je však venovaná kráľovi Artušovi a čarodejníkovi Merlinovi, postavám, ktoré v nasledujúcich storočiach ožijú v celom rade historických i románových diel a stanú sa hrdinami nespočetných filmových a divadelných adaptácií.

Dějiny britských králů (CZ 2010)

Geoffrey of Monmouth: Dějiny britských králů | ✮✮✮✮

Dějiny britských králů (CZ 2010)

De gestis Britonum (Ang. 1136)

Historia regum Britanniae (Ang. 15. st.)

Dielo Historia regum Britanniae (Dejiny kráľov Británie), pôvodne a presnejšie nazývané De gestis Britonum (O činoch Britov), predstavuje jeden z najfascinujúcejších paradoxov stredovekej literatúry. Hoci ho jeho autor, Geoffrey z Monmouthu, prezentoval ako faktografický záznam britských dejín a až do 16. storočia bolo mnohými prijímané ako historická pravda, dnešná historiografia ho vníma ako grandióznu fikciu. Napriek zjavným historickým nepresnostiam, najmä v konfrontácii s overiteľnými udalosťami rímskych invázií, ide o literárny klenot nesmiernej hodnoty. Dielo je základným kameňom tzv. Matter of Britain a jeho najväčším prínosom je systematizácia a popularizácia legendy o kráľovi Artušovi, ako aj prvé známe spracovanie príbehu o kráľovi Learovi.

Geoffrey rozdelil svoje monumentálne mapovanie dvetisíc rokov dejín do logických celkov, ktoré postupne gradujú od antických mýtov až po stredoveké boje o moc:

Knihy 1–3 (Mýtické počiatky a kráľ Lear): Autor ambiciózne prepája britské dejiny s antickým svetom prostredníctvom Bruta, pravnuka trójskeho hrdinu Aenea, čím dodáva britskému národu epický a urodzený pôvod. Táto časť je mimoriadne cenná z literárneho hľadiska, keďže obsahuje tragický príbeh kráľa Leara a jeho dcéry Cordelie, ktorý neskôr adaptoval William Shakespeare.

Knihy 4–6 (Rímska éra a invázie): Dielo sleduje rímske výboje (Július Cézar, Claudius) a následný úpadok rímskej moci. Atmosféra rozprávania temnie, keď po odchode Rimanov čelia Briti útokom Piktov, Škótov a Sasov. Tu sa na scénu dostávajú kľúčové postavy zrady a mágie, najmä uzurpátor Vortigern a záhadný čarodejník Merlin.

Kniha 7 (Merlinove proroctvá): Táto sekcia, známa aj ako Prophetiae Merlini, pôsobí ako dejová odbočka. Ide o zmes predpovedí, ktoré čiastočne zhŕňajú budúci dej knihy a čiastočne slúžia ako kryptické politické komentáre k normanskému svetu 11. a 12. storočia.

Knihy 8–12 (Zlatý vek a pád): Emocionálny a epický vrchol diela. Sledujeme osudy Uthera Pendragona a magické počatie kráľa Artuša. Artušova vláda je vykreslená ako utopické obdobie expanzie a mieru, ktoré je však tragicky ukončené zradou synovca Mordreda a bitkou pri Camlanne. Dielo sa končí melancholicky – úpadkom britskej línie a prevzatím moci Anglosasmi.

Geoffrey v úvode tvrdí, že len preložil „istú veľmi starú knihu napísanú v britskom jazyku“, ktorú mu poskytol arcidiakon Walter z Oxfordu. Moderná veda toto tvrdenie jednoznačne odmieta ako literárnu mystifikáciu. V skutočnosti autor preukázal obrovský kompilátorský a kreatívny talent. Svoje dielo majstrovsky vyskladal z reálnych, no útržkovitých prameňov:

• Diela raných kronikárov (Gildas, Bede, Nennius)
• Stredoveké waleské genealógie a anály (Annales Cambriae)
• Keltská a waleská mytológia (básne, povesti ako Culhwch a Olwen)

Geoffreyho genialita nespočívala v historickej presnosti, ale v tom, ako dokázal tieto nesúrodé fragmenty zjednotiť do jedného plynulého, koherentného a epického naratívu. Dopad tohto diela na stredovekú a modernú Európu je ťažké preceňovať. Dielo malo hlboký politický význam, najmä pre Walesanov. Prijatie waleskej kultúry do širšieho britského povedomia a odvolávanie sa na hrdinský trójsky pôvod inšpirovalo viacerých lídrov, ako boli princovia Llywelyn II. a Owain Glyndwr.

Už v 12. a 13. storočí bolo dielo prekladané a adaptované (Wace, Layamon, waleské preklady Brut y Brenhinedd). Stalo sa nevyčerpateľnou studnicou pre bardov a básnikov. Z fiktívnych postáv sa stali nadčasové archetypy. Bez Geoffreyho by sme dnes nepoznali legendu o kráľovi Artušovi v podobe, v akej ju milujeme, a chýbali by nám moderné reinterpretácie, ako sú diela Mary Stewartovej či nespočetné filmové spracovania.

Historia regum Britanniae nie je učebnicou dejepisu, ale majstrovským dielom stredovekej propagandy, mytológie a literatúry. Geoffrey z Monmouthu možno zlyhal ako objektívny historik, no triumfoval ako rozprávač. Vytvoril fascinujúci národný mýtus, ktorý prežil stáročia a navždy zmenil tvár európskej literatúry. Je to povinné čítanie pre každého, kto chce pochopiť korene britskej identity a evolúciu jedných z najväčších príbehov, aké boli kedy rozprávané.

Poznámka

Historia regum Britanniae (Dejiny kráľov Británie), pôvodne nazývaná De gestis Britonum (O činoch Britov), je fiktívny opis britských dejín, ktorý napísal okolo roku 1136 Geoffrey z Monmouthu. Zaznamenáva životy kráľov Britov počas dvoch tisícročí, počnúc Trójanmi ktorí založili britský národ, a pokračuje až po Anglosasmi prevzatú kontrolu nad väčšinou Británie. Je to jedna z ústredných častí diela Matter of Britain.

GEOFREY of MONMOUTH: Dějiny britských králů. 1. vyd. Praha : Argo, 2010. 258 s. ISBN 978-80-257-0289-5