 |
| Slovanská kronika (Chronica Slavorum) |
Autorom kroniky, ktorá prináša podstatné správy o dejinách Polabských Slovanov (Venetov), bol saský kronikár Helmhold, ktorý žil v 12. storočí (1120 – po 1177) a bol kňazom v Bosau neďaleko Plönu. Vo svojom diele opisuje okolnosti christianizácie rozsiahlych území Svätej ríše rímskej obývaných polabskými Slovanmi. Svoje rozprávanie rozdelil do dvoch častí: prvá sa začína už na prelome 8. a 9. storočia v dobe Karola Veľkého a končí sa rokom 1168. Druhá opisuje deje až do roku 1171.
 |
| Kronika Slovanů (CZ 2013) |
Helmold von Bosau: Kronika Slovanů | ✮✮✮✮✮
Chronica Slavorum (lat. 1171)
Kronika Slovanů (CZ 2013)
Ak by sme hľadali literárne a historické dielo, ktoré by slúžilo ako základný kameň pre pochopenie zániku jedného celého etnika, Slovanská kronika (lat. Chronica Slavorum) od nemeckého kňaza a misionára Helmolda z Bosau by stála na samom vrchole. Tento dôležitý historický prameň z 12. storočia nám ponúka dramatický, hoci pochopiteľne jednostranný pohľad na predkresťanské a ranokresťanské obdobie polabských Slovanov. Odohráva sa na pozadí nemeckej expanzie a migrácie za rieku Labe (Elbe) a zaznamenáva stret dvoch diametrálne odlišných svetov.
Nadväznosť na tradíciu a štruktúra diela
Helmoldovo dielo nevzniklo vo vákuu. Ako sám priznáva, jeho kronika je priamym pokračovaním slávneho diela Adama z Brém, Skutky arcibiskupov hamburskej cirkvi. Zatiaľ čo Adam z Brém pokrýva 9. až 11. storočie, Helmold po stručnej rekapitulácii a geografickom úvode preberá štafetu a dovádza rozprávanie až do roku 1171 (kde naňho neskôr v rokoch 1171 – 1209 nadviazal Arnold z Lübecku).
Kniha je rozdelená na dve nevyvážené časti, obe s vlastným predslovom. Prvá, masívna kniha (94 kapitol) obsiahne široký historický oblúk od Karola Veľkého až po smrť biskupa Gerolda v roku 1163. Druhá kniha je oveľa útlejšia, má len 14 kapitol, a detailne sa venuje udalostiam rokov 1163 – 1171.
Geografia a etnografia očami stredovekého mnícha
Pre moderného čitateľa a historika je úvod prvej knihy absolútnym pokladom, hoci vyžaduje kritické čítanie. Helmold tu kreslí rozsiahly obraz vtedajšieho slovanského sveta. Baltické more (odvolávajúc sa na Adama z Brém) nazýva Barbarským alebo Skýtskym morom a umiestňuje na jeho južné pobrežie širokú paletu slovanských kmeňov.
Zaujímavý je jeho pohľad na východ. Rusov považuje za najvýchodnejších Slovanov a spomína, že prijali kresťanstvo gréckeho rítu. Ako západný vzdelanec zaznamenáva aj iné názvy pre Rus – dánsky Ostrogard alebo Čunigard (údajne podľa Hunov) a hlavné mesto nazýva Čue (Chive), čo je zrejmá skomolenina Kyjeva. Pri opise strednej Európy vymenúva Poliakov, Prusov, Čechov, Lužických Srbov, Moravanov či Korutáncov.
Práve v týchto pasážach sa však ukazuje aj Helmoldova možná omylnosť. Napríklad údajne nesprávne cituje Adama z Brém a tvrdí, že Uhri sa od Slovanov nelíšia „vzhľadom ani jazykom“, čo by bol samozrejme omyl vzhľadom na oficiálnu históriu (originál vraj hovoril o Poliakoch). Jedinými zostávajúcimi čistými pohanmi podľa neho na východe ostávajú Prusi.
Srdce kroniky: Polabskí Slovania a ich kulty
To najcennejšie, čo kronika prináša, je detailný opis územia medzi Odrou a Labem. Územie obývali kmene, ktoré Helmold nazýva Viniti alebo Vinuli (Wendi), a spája ich so starovekými Vandalmi.
Čitateľ dostáva vzácny náhľad do politického a náboženského centra týchto kmeňov. Autor spomína mocné mestá a kmeňové zväzy:
- Meklenbursko (Mikilinburg): Centrum kmeňa Bodričov (Obodritov).
- Ratzeburg, Racisburg (Ratiborovo hradisko): Sídlo kmeňa Polabanov.
- Retra: Temné a pre kresťanov hrozivé centrum kultu boha Radegasta.
- Ústie Odry: Tu spomína legendárne, multikultúrne pohanské mesto Iumneta (často stotožňované s Wolinom alebo Jomsborgom), plné Slovanov, Grékov a barbarov.
Fascinujúcou epizódou je opis kmeňa Ránov (Rujanov) na ostrove Rujana. Helmold ich opisuje ako najsilnejší kmeň, ktorý ako jediný spomedzi polabských Slovanov mal svojho kráľa (rex). Z religionistického hľadiska je nesmierne cenná (hoci dnes historikmi často debatovaná) Helmoldova teória o tom, ako vznikol kult boha Svantovíta. Helmold tvrdí, že Rujanci pôvodne uctievali kresťanského svätého Víta, no neskôr upadli do pohanstva a svätca si pretvorili na pohanského boha Svantovíta.
Zrážka kultúr a zánik slobody
Historický naratív kroniky je pretkaný vojenskými a politickými udalosťami celej Európy – od podrobenia Sasov Karolom Veľkým, cez rozdelenie Franskej ríše, nájazdy Vikingov a Uhrov, až po misie svätého Anskaria.
Dielo však postupne naberá čoraz temnejší a lokálnejší charakter. Helmold je svedkom krutých bojov, povstaní a následnej germanizácie slovanských území. Záver druhej knihy vyznieva pre Slovanov tragicky. Po uzavretí mieru medzi Saskom a Dánskom prichádza „prosperita“ z pohľadu nemeckých kolonistov, no pre pôvodné obyvateľstvo to znamená asimiláciu alebo smrť. Kniha sa končí mrazivým konštatovaním o Gunzelinovi, vládcovi zverínskeho hradu (Schwerin), ktorý nariadil okamžitú popravu všetkých Slovanov podozrivých z potulovania sa a lúpeží. Tento drastický krok ilustruje, ako „boli Slovania zadržaní v drancovaní a nájazdoch“ – a de facto pacifikovaní.
Záverečné zhodnotenie
Slovanská kronika nie je objektívnym historickým dielom v modernom slova zmysle. Helmold z Bosau píše ako nemecký kolonizátor a kresťanský kňaz. Slovania sú pre neho často pohanskými barbarmi, ktorých treba obrátiť na pravú vieru alebo vojensky zlomiť. Jeho text je plný predsudkov, kultúrnej nadradenosti a občasných faktických chýb.
Avšak práve vďaka tejto kronike sa zachovali mená kmeňov, opisy ich zvykov, náboženských predstáv a hrdinského (hoci beznádejného) odporu proti presile, ktoré by inak navždy zmizli v prepadlisku dejín. Pre každého, kto sa zaujíma o stredovekú Európu, slovanskú mytológiu alebo históriu nemeckého prieniku na východ (Ostsiedlung), je Helmoldova kronika absolútnou povinnosťou. Je to fascinujúce, miestami surové čítanie o dobe, kedy sa na brehoch Baltu formovala nová mapa Európy.
Poznámky
Chronica Sclavorum alebo Kronika Slovanov je stredoveká kronika, ktorá opisuje predkresťanskú kultúru a náboženstvo polabských Slovanov. Napísal ju Helmold z Bosau (cca 1120 – po 1177), saský kňaz a historik. Opisuje udalosti súvisiace so severozápadnými slovanskými kmeňmi známymi ako Wendi do roku 1171.
Je pokračovaním diela Adama z Brém s názvom Listiny biskupov hamburskej cirkvi a následne v ňom pokračovala aj Chronica Slavorum od Arnolda z Lübecku.
HELMOLD von BOSSAU: Kronika Slovanů. 1. vyd. Praha : Argo, 2013. 300 s. ISBN 978-80-257-0786
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára