Zrkadlá iných svetov VIII.: Cestovanie v čase - Od starovekých mýtov k paradoxom a kvantovej fyzike

Cestovanie časom (Time Travel)

Cestovanie v čase (Time Travel) je jedným z najfascinujúcejších a z hľadiska zápletky najkomplexnejších subžánrov vedeckej fantastiky. Zatiaľ čo iné subžánre nás berú na okraj galaxie alebo do zničených svetov budúcnosti, príbehy o cestovaní v čase skúmajú to najnedosiahnuteľnejšie miesto zo všetkých: našu vlastnú minulosť a budúcnosť. Je to žáner, ktorý sa pohráva so samotným tkanivom reality, kauzalitou (príčinou a následkom) a odvekým ľudským prianím napraviť staré chyby.

1. Zrod žánru: Keď sa čas stal priestorom

Predstava pohybu v čase tu bola dávno pred vznikom sci-fi, no v mytológiách a rozprávkach mala vždy magickú alebo náboženskú povahu (napr. hrdina zaspí v jaskyni a prebudí sa o sto rokov neskôr, ako v poviedke Rip Van Winkle).

Cestovanie časom

Zásadný zlom prišiel koncom 19. storočia vďaka vedecko-technickej revolúcii:

• H. G. Wells a Stroj času (The Time Machine, 1895): Wells je považovaný za otca tohto subžánru. Jeho genialita nespočívala vo vymyslení samotného presunu v čase, ale vo využití technológie (stroja) na tento účel. Čas prestal byť abstraktným plynutím a stal sa štvrtou dimenziou, cez ktorú sa dá navigovať podobne ako cez priestor. Wells svojho hrdinu poslal do roku 802 701, aby kritizoval vtedajšie triedne rozdiely britskej spoločnosti (rozdelenie na rasu Eloiov a Morlockov).

2. Základné modely a pravidlá cestovania v čase

Akonáhle autori začali posielať postavy do minulosti, narazili na obrovský problém: logiku. Aby sa príbehy nerozpadli, sci-fi literatúra a film si vytvorili tri základné modely toho, ako môže zmena času fungovať:

1. Pevná časová os (Fixed Timeline): Minulosť sa nedá zmeniť. Akékoľvek pokusy o jej zmenu boli vždy jej súčasťou a práve ony viedli k udalostiam, ktorým chcel cestovateľ zabrániť (tzv. paradox predurčenia). 12 opíc (12 Monkeys), Terminátor (prvý diel), Harry Potter a väzeň z Azkabanu.
2. Dynamická časová os (Mutable Timeline): Minulosť sa dá zmeniť, no zmeny prepisujú súčasnosť. Zásah spôsobí dominový efekt (Motýlí efekt). Cestovateľ sa vracia do prítomnosti, ktorá je úplne iná, alebo riskuje vlastné vymazanie z existencie. Návrat do budúcnosti (Back to the Future), poviedka A Sound of Thunder (Ray Bradbury).
3. Mnohovesmír (Multiverse): Každý zásah do minulosti vytvorí novú, alternatívnu časovú vetvu (realitu). Pôvodný časový priestor cestovateľa ostáva nezmenený. Toto je model najviac podporovaný modernou kvantovou fyzikou. Avengers: Endgame, Rick a Morty, román Koniec večnosti (Isaac Asimov).

3. Časové paradoxy: Nočná mora fyzikov a radosť autorov

Paradoxy sú hnacím motorom drvivej väčšiny príbehov v tomto žánri. Medzi tie najznámejšie, s ktorými sa sci-fi autori s radosťou pohrávajú, patria:

• Paradox starého otca (Grandfather Paradox): Ak cestujete do minulosti a zabijete svojho starého otca predtým, než mal deti, váš otec (alebo matka) sa nikdy nenarodí. Tým pádom sa nenarodíte ani vy, takže nemôžete cestovať v čase a zabiť ho. Tento paradox narúša samotnú príčinu a následok.
• Ontologický paradox (Bootstrap Paradox): Udalosť, osoba alebo predmet existuje bez toho, aby mala svoj pôvodný zdroj vzniku – je uväznená v nekonečnej časovej slučke. Príklad: Cestovateľ v čase sa vráti do minulosti a daruje mladému Shakespearovi knihu s jeho budúcimi hrami. Shakespeare ich len opíše a vydá. Kto teda tie hry v skutočnosti napísal?
• Paradox predurčenia (Predestination Paradox): Cestovateľ sa vráti v čase, aby zabránil katastrofe, no jeho samotná prítomnosť a činy v minulosti sa stanú presne tou príčinou, ktorá katastrofu spustí.

4. Významné míľniky v literatúre a filme

Od Wellsovho Stroja času sa subžáner posunul k ohromujúcej rozmanitosti a komplexnosti.

Od starovekých mýtov k paradoxom a kvantovej fyzike

Literatúra:

• Robert A. Heinlein: Majster časových paradoxov. Jeho krátka poviedka All You Zombies (Sfilmovaná ako Predestination) a By His Bootstraps sú absolútnymi vrcholmi ontologického paradoxu, kde jedna postava hrá (vďaka cestovaniu v čase a zmene pohlavia) všetky role vo svojom vlastnom živote.
• Isaac Asimov – Koniec večnosti (The End of Eternity, 1955): Rozsiahly román o organizácii (Večnosti), ktorá existuje mimo času a manipuluje dejinami ľudstva, aby minimalizovala utrpenie, čím však bráni jeho pokroku k hviezdam.
• Audrey Niffenegger – Žena cestovateľa v čase (The Time Traveler's Wife, 2003): Dokonalá ukážka toho, ako sa dá cestovanie v čase (tu poňaté ako neschopnosť hrdinu udržať sa v prítomnosti v dôsledku genetickej anomálie) použiť na vyrozprávanie hlbokej, nelineárnej romantickej drámy.

Kinematografia a televízia:

• Doctor Who (Pán času): Najdlhšie bežiaci sci-fi seriál v histórii, kde hlavný hrdina vo svojej lodi TARDIS cestuje naprieč priestorom a časom, čím seriál už desaťročia definuje tento žáner pre široké publikum.
• Dark (Netflix): Nemecký seriál, ktorý je pravdepodobne najkomplexnejším, najtemnejším a najdetailnejšie prepracovaným televíznym dielom o uzavretých časových slučkách a determinizme.
• Interstellar (2014): Reprezentuje hard sci-fi prístup. Cestovanie v čase tu nie je magické, ale vychádza z Einsteinovej teórie relativity (dilatácia času), kedy vplyvom extrémnej gravitácie pri čiernej diere plynie čas pre hrdinov inak ako pre ľudí na Zemi.

5. Prečo nás cestovanie v čase neprestáva lákať?

Jadro príťažlivosti tohto žánru je hlboko psychologické. Odpovedá na jedno z najčastejších ľudských zvolaní: „Keby som to len mohol vziať späť!“ alebo „Keby som vtedy vedel to, čo viem dnes.“ Cestovanie v čase zhmotňuje ľudskú nostalgiu, žiaľ za stratenými možnosťami, ale aj zvedavosť z toho, aký dopad má jeden zdanlivo nepatrný čin na chod celých dejín. Zároveň je to ultimátne intelektuálne cvičenie pre mysle milujúce logické hádanky.

Použité a odporúčané zdroje:

1. Nahin, Paul J. Time Machines: Time Travel in Physics, Metaphysics, and Science Fiction. (Springer, 1999). – Jedno z najkomplexnejších diel, ktoré spája analýzu sci-fi literatúry s reálnou teoretickou fyzikou a filozofiou času.
2. Toomey, David. The New Time Travelers: A Journey to the Frontiers of Physics. (W. W. Norton & Company, 2007). – Skúmanie toho, ako sa myšlienky o cestovaní v čase vyvíjali a ako súčasná veda (Kip Thorne, Stephen Hawking) pristupuje k červím dieram a časovým paradoxom.
3. Clute, John, & Nicholls, Peter (Eds.). The Encyclopedia of Science Fiction. (Online: sf-encyclopedia.com) – Referenčný zdroj, primárne heslá "Time Travel", "Time Paradoxes" a "Jonbar Hinge" (bod divergence v čase).
4. Gleick, James. Time Travel: A History. (Pantheon, 2016). – Kultúrna história toho, prečo sme vôbec začali vnímať čas ako niečo, čím by sa dalo cestovať, s dôrazom na H. G. Wellsa a vplyv modernej literatúry.