Kyselinový dážď neúprosne bičoval popraskané sklo môjho okna, akoby sa snažil zmyť hriechy celého mesta. Kvapky leptali špinu na parapete a zanechávali za sebou sivé, dymiace šmuhy pripomínajúce slzy starých, unavených bohov. Neónová reklama na syntetické pľúca od korporácie BioDanubia vrhala do tmavej miestnosti pulzujúce červené svetlo. Fungovala ako obrovská, krvácajúca tepna nad celým Prešporkom.
Sedel som za poškriabaným oceľovým stolom, v pravej ruke zvieral pohár lacnej syntetickej whisky a v ľavej dymiacu cigaretu. Hlava mi trešťala po včerajšej noci. Márne som sa snažil utopiť spomienky v alkohole. Toto mesto nikdy nezabúda a nikomu neodpúšťa. Iba vám vystaví účet vo chvíli, keď máte prázdne vrecká.
