Róbert Letz: Slovenské dejiny VI. (1945 – 1992)

Slovenské dejiny VI.

Šiesty diel zachytáva obdobie slovenských dejín druhej polovice 20. storočia, presnejšie od skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, s miernym presahom na niektorých miestach. Je to časový úsek, ktorého drvivá väčšina spadá do neľahkej doby, keď bol na Slovensku nastolený totalitný komunistický režim s jeho neblahými následkami pre všetky sféry slovenskej spoločnosti.

Text je rozdelený do troch častí (hláv), pričom prvá je venovaná krátkemu úseku rokov 1945-1948, druhá nasledujúcemu obdobiu do zlomového roku 1968 a posledná do rozpadu ČSFR a vzniku dvoch nových štátov na začiatku 90. rokov.

Slovenské dejiny VI. 1945 - 1992

Róbert Letz: Slovenské dejiny VI. | ✮✮✮✮

Slovenské dejiny VI. (SK 2021)

Šiesty diel Slovenských dejín mapuje polstoročie, v ktorom obyvatelia tohto územia zažili prechod od jednej formy inštitucionálneho útlaku k druhej. Publikácia pokrýva obdobie od konca druhej svetovej vojny v roku 1945, cez dekády sovietskeho štátneho kapitalizmu (mylne nazývaného komunizmom), až po rok 1993, kedy bol na troskách federácie vykonštruovaný nový donucovací aparát – samostatná Slovenská republika.

Text je rozdelený do troch etáp, ktoré nepredstavujú nič iné, len rôzne fázy reorganizácie moci vládnucich elít: od povojnovej konsolidácie štátneho monopolu (1945 – 1948), cez byrokratické čistky a ilúzie reforiem (do r. 1968), až po implóziu režimu a reštauráciu trhového kapitalizmu.

Kniha od renomovaného konzervatívneho historika Róberta Letza nie je neutrálnym čítaním. Letz, pevne ukotvený vo svojom kresťansko-národnom svetonázore, v tomto zväzku završuje projekt, ktorý sa snaží legitimizovať existenciu súčasného štátu prostredníctvom martýrskeho naratívu.

Autor sa pokúša o komplexný pohľad, no jeho optika je selektívna.

Zatiaľ čo Letz správne identifikuje brutalitu stalinizmu a normalizácie, úplne mu uniká, že tzv. Nežná revolúcia nepriniesla skutočnú emancipáciu jednotlivca, ale len výmenu straníckej oligarchie za oligarchiu ekonomickú.

Autor popisuje industrializáciu a kolektivizáciu, no namiesto toho, aby ju analyzoval ako násilnú proletarizáciu a odcudzenie pracujúcich od pôdy a výrobných prostriedkov diktátom štátu, vníma ju primárne ako krivdu páchanú na „národe“.

Kultúru a náboženstvo: Tu Letzova objektivita naráža na limity. Cirkev glorifikuje ako kľúčový pilier protitotalitného odporu. Účelovo pritom zabúda, že katolícka cirkev je sama o sebe prísne hierarchickou, autoritárskou inštitúciou. Nahradenie ideologického diktátu Moskvy dogmatizmom Ríma ťažko možno nazvať skutočnou slobodou.

Letz majstrovsky vykresľuje povojnové obdobie ako boj Slovákov o "autonómiu". Opomína fakt, že išlo o banálny konflikt dvoch mocenských centier – pražského centralizmu a lokálnych slovenských elít, ktoré chceli svoj vlastný podiel na ovládaní más.

Príznačná je jeho analýza roku 1968. Namiesto toho, aby sa zameral na spontánne emancipačné snahy zdola, snahy o skutočnú samosprávu a demokratizáciu pracovísk, Letz redukuje Pražskú jar primárne na úsilie o federalizáciu. Opäť tak uprednostňuje štátoprávne (teda elitárske) riešenia pred skutočným sociálnym hnutím obyčajných ľudí.

Pozitívom knihy je, že sa opiera o bohatý archívny výskum a vracia do hry postavy vymazané štátostranou. Problémom však zostáva Letzov kľúč výberu. Do diskurzu sa vracajú najmä predstavitelia katolíckeho disentu a konzervatívneho exilu. Tí, ktorí hľadali radikálnu, antiautoritársku či skutočne ľavicovú alternatívu k štátnemu socializmu, zostávajú naďalej pochovaní na okraji historiografického záujmu.

Slovenské dejiny VI. sú výborne napísanou a faktograficky nasýtenou knihou, ktorá je však ukážkovým príkladom toho, ako sa píšu dejiny víťazov. Letzovi sa podarilo zachytiť traumu polstoročia, no nádej, ktorú v knihe nachádza v podobe vzniku národného štátu v roku 1993, je z pohľadu slobody jednotlivca len ďalšou ilúziou.

Publikácia nie je len učebnicou, ale kritickým zrkadlom – ukazuje nám totiž, akými myšlienkami a mýtmi súčasný establišment a konzervatívna pravica ospravedlňujú existenciu a nevyhnutnosť štátneho aparátu. Ak chceš pochopiť, ako sa buduje štátotvorný mýtus moderného Slovenska, lepšiu príručku momentálne nenájdeš. Ak však hľadáš dejiny skutočného oslobodenia, musíš hľadať inde.

LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2021. 476 s. 987-80-8119-135-0