Historická literatúra a historický román VI.: Alternatívna história (Uchrónia) - Zrkadlo našej krehkej reality

Alternatívna história (Uchrónia) - Zrkadlo našej krehkej reality

Dejiny píšu víťazi, hovorí známe klišé. Čo sa však stane, ak do prísneho chronologického procesu písania dejín vstúpi ľudská predstavivosť a položí si tú najprovokatívnejšiu otázku vôbec: „Čo by bolo, keby...?“ Odpoveďou na túto otázku je fascinujúci literárny žáner známy ako uchrónia, častejšie označovaný ako alternatívna história.

Pojem uchrónia (z gréckeho ou – nebyť a chronos – čas, teda doslova „čas, ktorý neexistuje“) vytvoril v 19. storočí francúzsky filozof Charles Renouvier (analogicky k slovu utópia). Kým klasický historický román sa snaží minulosť čo najvernejšie rekonštruovať, uchrónia ju v jednom konkrétnom bode – takzvanom bode zlomu (point of divergence) – zámerne naruší. Vytvára tak úplne novú, paralelnú časovú os.

Prečo čítame históriu, ktorá sa nestala?

Uchrónia zďaleka nie je len lacným sci-fi eskapizmom. Filozofická a psychologická sila tohto žánru spočíva v tom, že funguje ako detektor našej vlastnej reality. Ukazuje nám, že dejiny nie sú vytesané do kameňa a nie sú deterministické.

Stačilo by, aby jediný atentát nevyšiel, dôležitý list sa stratil na pošte, jedna kľúčová bitka dopadla inak, alebo by významný politik zomrel na bežnú chorobu. Svet, v ktorom žijeme, by bol na nespoznanie. Autori alternatívnej histórie využívajú tento formát na to, aby preskúmali politické, morálne a sociálne dilemy prítomnosti tým, že ich premietnu do vymyslenej, veľmi často dystopickej minulosti. Žáner nás učí pokore pred náhodou a upozorňuje nás, že sloboda a demokracia visia v každom historickom okamihu na vlásku.

Prehľad moderného svetového románu alternatívnej histórie

Vo svetovej literatúre uchrónia zvyčajne spracúva tie najväčšie traumy 19. a 20. storočia. Dominantným, takmer popkultúrnym námetom je najmä otázka: Čo ak by vojská Osi vyhrali druhú svetovú vojnu?

• Philip K. Dick: Muž z vysokého zámku (The Man in the High Castle, 1962) Absolútna klasika žánru. Dick opisuje USA v 60. rokoch rozdelené na okupačné zóny medzi víťazné Japonsko a nacistické Nemecko. Román nie je len politickou víziou, ale aj hlbokou filozofickou úvahou o povahe reality, klamu a hľadaní pravdy prostredníctvom zakázanej knihy (ktorá v samotnom románe opisuje alternatívny svet, kde Spojenci vojnu vyhrali).
• Robert Harris: Otčina (Fatherland, 1992) Detektívny thriller odohrávajúci sa v roku 1964 v Berlíne, pričom Hitler vyhral vojnu v Európe a chystá sa na stretnutie s americkým prezidentom. Autor mrazivo presne ukazuje, ako by fungovala zabehnutá, byrokratická totalita, ktorá dokázala pred celým svetom utajiť hrôzy holokaustu.
• Philip Roth: Sprisahanie proti Amerike (The Plot Against America, 2004) Slávny autor nezmenil výsledok druhej svetovej vojny, ale zabránil USA do nej vôbec vstúpiť. V jeho románe sa prezidentom USA v roku 1940 nestane F. D. Roosevelt, ale izolacionista, letec a sympatizant nacistov Charles Lindbergh. Román je majstrovskou ukážkou toho, ako ľahko a plazivo dokáže fašizmus preniknúť do demokratickej spoločnosti.
• Stephen King: 11/22/63 (2011) Dielo na pomedzí cestovania v čase a uchrónie. Hrdina sa vráti do minulosti, aby zabránil atentátu na Johna F. Kennedyho. Zisťuje však, že minulosť je odolná, zmene sa bráni a záchrana človeka môže mať pre svet paradoxne katastrofálnejšie následky ako jeho smrť.

Slovenský román alternatívnej histórie

Slovenská literatúra sa k žánru uchrónie dlho stavala skôr opatrne. Zmenu priniesli až posledné desaťročia, kedy autori začali literárne experimentovať a vyrovnávať sa s našimi vlastnými, lokálnymi traumami a míľnikmi – najčastejšie so zánikom monarchie, pôsobením Milana Rastislava Štefánika či pádom komunizmu.

• Ján Lenčo: Didaktická kronika rodu Hohenzollernovcov (1968) V slovenskom kontexte literárna teória považuje toto dielo za jeden z prvých výrazných prienikov do žánru alternatívnej histórie (respektíve pseudohistorizmu), kde sa autor hrá s historickými líniami pruskej dynastie.
• Michal Hvorecký: Tahiti Utópia (2018) Brilantný a originálny nápad postavený na reálnych historických základoch. Čo by sa stalo, keby Milan Rastislav Štefánik nezahynul pri havárii lietadla v roku 1919? V Hvoreckého románe prežije, no je frustrovaný politickým vývojom v Československu. Zrealizuje tak svoj starý, skutočný sen – odkúpi pre Slovákov ostrov na Tahiti, čím vytvorí exotickú a utopickú slovenskú enklávu s úplne odlišným osudom, aký čakal materskú krajinu.
• Viliam Klimáček: Vodka a chróm (2013) Klimáček kladie v románe mrazivú otázku: Čo ak by Nežná revolúcia v novembri 1989 dopadla krvavo? Dielo sleduje paralelný osud Československa, kde komunistický režim nespadol, ale demonštrácie brutálne potlačil armádou. Vytvára tak obraz izolovanej, depresívnej vojenskej diktatúry uväznenej v čase.
• Alena Mornštajnová: Listopád (2021) Hoci ide o súčasnú českú autorku, jej knihy sú na Slovensku mimoriadne populárne a priamo rezonujú s našou spoločnou československou pamäťou. Mornštajnová spracúva rovnaký „bod zlomu“ ako Klimáček – novembrové demonštrácie sú rozohnané, revolúcia zlyhá a krajina upadá do tvrdej represie. Román sugestívne sleduje osudy rodín, ktoré totalitný štát rozdelil a pripravil o najzákladnejšie slobody.

Odporúčané zdroje a teoretická literatúra

Pre hlbšie preskúmanie fungovania alternatívnej histórie z literárnovedného hľadiska je vhodné nahliadnuť do týchto zdrojov:

1. MOCNÁ, Dagmar – PETERKA, Josef a kol.: Encyklopedie literárních žánrů. Praha: Paseka, 2004. (Kniha obsahuje samostatné a veľmi podrobné heslo pre pojmy Alternatívna história a Uchrónia, mapuje ich vznik a filozofický kontext).
2. BÍLIK, René: Historický žáner v slovenskej próze. Bratislava: Kalligram, 2008. (Hoci sa zameriava primárne na klasický historický román, analyzuje aj hru s pseudohistorizmom a formovanie kolektívnej pamäti prostredníctvom alternatívnych literárnych modelov).
3. GAVALLIEROVÁ, S. (a rôzne vedecké štúdie Ústavu slovenskej literatúry SAV): Publikácie venované postmoderne v slovenskej literatúre (kam často spadajú diela Klimáčka či Hvoreckého a ich dekonštrukcia našich národných mýtov).