Panteón slovanských bohov XV. - CHORS: Tajomný slovanský boh svetla a slnečného kotúča alebo Mesiaca?

Chors

Pri objavovaní staroslovanského panteónu plného fascinujúcich bytostí sa občas stane, že sa historické fakty prepletú s modernými interpretáciami alebo jazykovými nedorozumeniami. Hneď na úvod je preto dôležité s úctou k histórii uviesť na pravú mieru jeden podstatný fakt: Chors (niekedy prepisovaný aj ako Khors) v skutočnosti nebol bohyňou, ale mužským bohom.

Zatiaľ čo ženský princíp v slovanskej viere zastupovali entity ako Mokoš (matka zem), Živa (leto) alebo Lada (harmónia), Chors bol mocným božstvom spájaným s nebeskými telesami. Jeho príbeh je o to zaujímavejší, že pravdepodobne vôbec nepochádza z pôvodnej slovanskej proveniencie, ale predstavuje fascinujúcu ukážku toho, ako sa kultúry v dávnych dobách prelínali.

CHORS: Tajomný slovanský boh svetla a slnečného kotúča alebo Mesiaca?

Záhada pôvodu: Iránsky hosť medzi Slovanmi

Väčšina slovanských bohov má mená s jasným a pochopiteľným slovanským koreňom (Perún od per- = biť, Veles od vel- = veľký/vládca). Meno Chors sa však vymyká. Súčasná etymologická a religionistická veda sa takmer jednohlasne zhoduje na tom, že meno tohto boha má iránsky (skýtsko-sarmatský) pôvod.

• Jazyková stopa: Staré iránske a perzské slovo xvaršait (alebo khurshed) znamená "žiariace slnko" alebo jednoducho "slnečný kotúč".
• Kultúrna výmena: Územia dnešnej Ukrajiny a južného Ruska (kde sa kult Chorsa objavil najvýraznejšie) Slovania obývali spoločne s iránskymi stepnými kmeňmi (Skýti, Sarmati, Alani). Je vysoko pravdepodobné, že starí Slovania od týchto kmeňov prevzali nielen niektoré zvyky a slová, ale priamo aj boha slnka.

Slnko, alebo Mesiac? Odveký spor religionistov

Hoci prevláda názor, že Chors je bohom slnka, jeho presná funkcia vedcom dodnes nedá spávať a existujú dve hlavné teórie:

1. Boh fyzického slnečného kotúča: Slovania už mali svojho slnečného boha – Dažboga (boha-darcu, ktorý reprezentoval slnko ako abstraktný princíp života a bohatstva). Bádatelia ako Boris Rybakov predpokladajú, že Chors nereprezentoval slnko ako abstraktnú silu, ale bol zosobnením samotného fyzického telesa (žiariaceho disku) na oblohe.
2. Boh Mesiaca (nočného slnka): Táto teória vychádza z jedného konkrétneho historického textu (pozri nižšie), v ktorom sa hovorí, že vlkodlak prebehol cestu "veľkému Chorsovi" v noci. Preto niektorí experti tvrdia, že Chors mohol byť bohom mesiaca, zatiaľ čo Dažbog bol bohom slnka.

Chors v historických prameňoch

Na rozdiel od mnohých "kabinetných" božstiev vymyslených v 19. storočí, Chors patrí k tým historicky najlepšie doloženým bohom východných Slovanov.

• Povesť dávnych liet (Kiejevský letopis, rok 980): Keď sa kyjevské knieža Vladimír I. Veľký (predtým, než prijal kresťanstvo) rozhodol zjednotiť pohanskú vieru svojej ríše, nechal na kopci nad Kyjevom vztýčiť drevené modly hlavných štátnych bohov. Letopis presne vymenúva: "A postavil modly na vŕšku vnútri dvora palácového: Perúnovi... a Chorsovi, Dažbogovi a Stribogovi a Simarglovi a Mokoši." Chors tu stojí hneď na druhom mieste za hromovládcom Perúnom.
• Slovo o pluku Igorovom (12. storočie): V tomto slávnom staroruskom epose je spomenuté polacké knieža Vseslav, o ktorom sa šírili povesti, že ovláda mágiu a dokáže sa meniť na vlka: "V noci ako vlk bežal... a veľkému Chorsovi cestu skrížil." Keďže bežal v noci, vyvolalo to teórie, že Chors mohol vládnuť nočnej oblohe.
• Kresťanské kázne (tzv. "Poučenia proti pohanstvu"): Viaceré ruské stredoveké texty varujú pospolitý ľud, aby sa prestal klaňať "Chorsovi, vílam a Mokoši", čo dokazuje, že jeho kult prežíval aj po prijatí kresťanstva.

Odraz v kultúre a tanci

Fascinujúcim detailom je, že meno Chors sa podľa mnohých etnológov a jazykovedcov (napr. V. Toporov) zachovalo v ľudových tradíciách vo forme rituálneho kruhového tanca. Východoslovanské slovo "chorovod" (alebo bulharské choro) označuje kruhový tanec, ktorý sa pôvodne tancoval na počesť slnka. Kruh tanečníkov napodobňoval pohyb slnečného (Chorsovho) disku po oblohe.

Prečo mali Slovania dvoch bohov slnka? (Dažbog verzus Chors)

Pri pohľade na kyjevský panteón, ktorý dal postaviť knieža Vladimír v roku 980, udrie do očí jedna anomália: vedľa seba tu stáli drevené modly Chorsa aj Dažboga. Obaja sú historikmi najčastejšie interpretovaní ako božstvá spojené so slnkom. Prečo by naši predkovia uctievali dvoch bohov toho istého nebeského telesa?

• Dažbog (Slovanský princíp): Jeho meno znamená „boh-darca“. Dažbog nereprezentoval len slnko na oblohe, ale slnko ako abstraktný princíp – teplo, ktoré dáva život, bohatstvo, úrodu a svetlo, ktoré poráža temnotu. Bol považovaný za mýtického „starého otca“ všetkých Slovanov.
• Chors (Fyzický disk a cudzí vplyv): Chors, s menom odvodeným z iránskeho xvaršait, pravdepodobne reprezentoval samotné fyzické teleso, konkrétny slnečný kotúč (prípadne slabšie zimné slnko). Knieža Vladimír ho do panteónu zaradil zrejme z čisto pragmatických a politických dôvodov. V Kyjevskej Rusi vtedy slúžilo množstvo žoldnierov, strážcov a obchodníkov iránskeho, chazarského a stepného pôvodu. Chors bol „ich“ bohom slnka. Vladimír tak vytvoril štátne náboženstvo, ktoré spájalo domácich Slovanov s cudzou vojenskou elitou.

Mágia a vlkolaci: Prečo Chors priťahuje temnotu?

Najväčšia dávka mystiky okolo Chorsa pochádza zo slávneho eposu Slovo o pluku Igorovom (12. storočie). Opisuje sa v ňom reálne knieža Vseslav z Polocka, o ktorom sa však medzi pospolitým ľudom šepkalo, že ovláda temnú mágiu a dokáže meniť podobu.

"Knieža Vseslav ľuďom súdil, kniežatám mestá delil, ale sám v noci ako vlk bežal... do kohútieho spevu z Kyjeva do Tmutarakane dobehol a veľkému Chorsovi ako vlk cestu skrížil."

Tento krátky verš vyvolal storočia trvajúce vedecké debaty:

1. Nočné slnko (Mesiac): Keďže Vseslav bežal ako vlk v noci a skrížil cestu Chorsovi, mnohí odborníci usúdili, že Chors musel žiariť na nočnej oblohe. Práve z tohto jediného verša pochádza silná teória, ktorá ho pasuje do role boha Mesiaca.
2. Nadľudská rýchlosť: Iní bádatelia tvrdia, že Vseslav bol v epose vykreslený ako taký rýchly a mocný čarodejník, že dokázal predbehnúť samotné slnko (Chorsa) ešte predtým, než ráno vyšlo nad obzor.

Nech je pravda akákoľvek, tento epos navždy spojil Chorsa s mágiou, šamanizmom a fenoménom vlkodlakov (volkodlakov), ktorý bol v prostredí východných Slovanov mimoriadne silný.

Ako vyzerala Chorsova modla?

Hoci archeológovia dodnes nenašli nepoškodenú sochu z Vladimírovho kopca, z dobových zápisov a nálezov iných slovanských modiel si vieme predstaviť, ako zhruba vyzeral.

Idoly boli vyrezávané z mohutných kmeňov (zvyčajne dubových). Zatiaľ čo Perún mal podľa letopisov striebornú hlavu a zlaté fúzy, Chors ako solárne (či lunárne) božstvo bol pravdepodobne zdobený symbolmi kruhu a lúčov. Archeológovia pri meste Pskov objavili kamennú stélu, ktorú niektorí interpretujú práve ako Chorsa – vyznačuje sa vyrytými kruhovými a lúčovitými ornamentmi na hrudi. Z historických kázní vieme, že ľudia k týmto idolom prinášali nekrvavé obety (chlieb, med), ale aj obetovali zvieratá.

Chors v modernom rodnoverí (novopohanstve)

Je veľmi dôležité odlišovať prísnu históriu od toho, ako slovanskú mytológiu vnímajú jej moderní nasledovníci (rodnovenci). V dnešnej subkultúre a vo fantasy literatúre si Chors žije vlastným životom a jeho vlastnosti sa výrazne menia:

• Výhradne boh Mesiaca: Väčšina dnešných novopohanských textov ho už bez váhania označuje za boha Mesiaca, vládcu nočných bytostí, strážcu tajomstiev a patróna tých, ktorí čerpajú silu z nočnej oblohy.
• Pán chorôb a vlkolakov: Keďže sa slovo „choroba“ či „chradnúť“ zvukovo podobá na meno Chors, v niektorých moderných prúdoch z neho spravili (aj napriek nesúhlasu etymológov) boha liečenia, ktorý zároveň dokáže na nepriateľov zoslať nákazu a tvoriť netvorov odolných voči kúzlam.

Zdroje a odporúčaná vedecká literatúra

• Nestor: Povesť dávnych liet (Povest vremennych let) – Najdôležitejší písomný prameň potvrdzujúci existenciu Chorsovho idolu v Kyjeve.
• Rybakov, Boris A.: Jazyčestvo drevnich slavjan (Pohanstvo dávnych Slovanov) – Monumentálna vedecká práca, ktorá analyzuje stepný a iránsky vplyv na východných Slovanov.
• Gieysztor, Aleksander: Mitologia Słowian (Mytológia Slovanov) – Kritický prehľad panteónu, ktorý podrobne rozoberá vzťah medzi Dažbogom a Chorsom.
• Váňa, Zdeněk: Svět slovanských bohů a démonů – Veľmi prístupná, no odborne podložená encyklopédia, ideálna pre prehľad o historicky doložených bohoch.
• Niederle, Ľubor: Slovanské starožitnosti (Oddiel kultúrny) – Klasické dielo českej slavistiky, ktoré analyzuje dobové kroniky a kázne.