![]() |
| Steampunk - Keď para a mosadz poháňajú budúcnosť |
Steampunk je jedným z najvýraznejších, najšpecifickejších a vizuálne najpríťažlivejších subžánrov špekulatívnej fikcie a vedeckej fantastiky. Zatiaľ čo kyberpunk nás desí chladnou, digitálnou budúcnosťou a postapokalyptika ukazuje zničený svet, steampunk nás vracia v čase. Ponúka nám retro-futuristickú víziu, v ktorej nikdy nedošlo k vynálezu spaľovacieho motora či mikročipu a svet zostal poháňaný parou, hodinovými strojčekmi a nespútanou vynaliezavosťou.
![]() |
| Steampunk: hlavné atribúty |
1. Kľúčové charakteristiky a piliere žánru
Steampunk nie je len o nalepení ozubených koliesok na cylinder. Aby dielo skutočne fungovalo ako steampunk, musí kombinovať špecifické historické a technologické prvky:
- Zasadenie do alternatívnej histórie: Najčastejšie ide o britskú Viktoriánsku éru (19. storočie) alebo americký Divoký západ. Je to doba cylindrov, korzetov, objaviteľských expedícií a priemyselnej revolúcie, no s výrazným vedecko-fantastickým zvratom.
- Technológia na báze pary a mechaniky: Elektrina je buď v plienkach, alebo sa využíva v štýle šialených Teslových experimentov. Všetko poháňa para (parné roboty, kybernetické protézy s piestami) a komplikované hodinové mechanizmy (clockwork).
- Vizuálna estetika a materiály: Dominujú ušľachtilé materiály a farby – mosadz, meď, železo, koža, drevo a zamat. Všetko je hmatateľné, ťažké a často zdobené viktoriánskymi ornamentmi.
- Retro-futurizmus: Spoločnosť v 19. storočí disponuje technológiami, ktoré patria do našej súčasnosti alebo budúcnosti, no sú postavené pomocou vtedajších postupov. Analógové počítače (na báze diernych štítkov), gigantické vzducholode, mechanickí pavúci či ponorky.
2. Historické korene: Od proto-steampunku k definovaniu pojmu
Literárni dedkovia (Proto-steampunk)
Steampunk čerpá priamu inšpiráciu z raných diel vedeckej fantastiky 19. storočia, ktoré sa označujú ako verneovky. Autori ako Jules Verne (Dvadsaťtisíc míľ pod morom) a H. G. Wells (Stroj času) vo svojej dobe písali moderné sci-fi, no pre dnešného čitateľa sú ich vtedajšie vízie presne tým, čím je steampunk – fantastickou technológiou vo viktoriánskych kulisách.
Vznik samotného pojmu
Paradoxne, pojem „steampunk“ vznikol až v 80. rokoch 20. storočia, dlho po tom, čo boli položené jeho základy. Termín vymyslel v roku 1987 spisovateľ K. W. Jeter. V liste pre sci-fi magazín Locus vtipkoval, že on a jeho kolegovia (Tim Powers a James Blaylock), ktorí píšu fantasy zasadené do 19. storočia, potrebujú spoločný názov pre svoj žáner. Navrhol slovo steampunk, čím chcel vytvoriť hravú paralelu k vtedy populárnemu kyberpunku.
Prelomové dielo: Mašina zázrakov
Ak je Neuromancer bibliou kyberpunku, bibliou steampunku je román The Difference Engine (Mašina zázrakov, 1990). Napísali ho spoločne zakladatelia kyberpunku, William Gibson a Bruce Sterling. Román sa odohráva v alternatívnom roku 1855, kde britský matematik Charles Babbage úspešne postavil svoj mechanický počítač poháňaný parou. Informačná revolúcia tak nastala o sto rokov skôr a úplne zmenila chod dejín. Tento román zadefinoval moderný, seriózny steampunk.
3. Subžánrové odnože
Steampunk inšpiroval vznik ďalších retro-futuristických žánrov, ktoré sa líšia historickým zasadením alebo primárnym zdrojom energie:
- Dieselpunk: Zameriava sa na medzivojnové obdobie a 2. svetovú vojnu (20. – 40. roky 20. storočia). Dominujú mu spaľovacie motory, nafta, špinavý priemysel, oceľ a art deco (napríklad film Šialený Max: Zbesilá cesta alebo hra Wolfenstein).
- Atompunk: Odráža estetiku a paranoju 50. a 60. rokov 20. storočia v USA, s dôrazom na atómovú energiu, vesmírne preteky a retro-sci-fi dizajn (napríklad séria Fallout).
- Clockpunk: Posúva sa ešte hlbšie do histórie, zvyčajne do obdobia renesancie. Technológia je založená výlučne na pružinách, ozubených kolesách a Leonardových nákresoch, bez využitia pary.
4. Steampunk v popkultúre
Tento žáner je vďaka svojmu unikátnemu vzhľadu mimoriadne vďačný pre vizuálne médiá.
Film a TV
- Smrteľné stroje (Mortal Engines): Epická vízia sveta, kde po katastrofe existujú obrovské mobilné mestá na pásoch, ktoré sa navzájom požierajú.
- Liga výnimočných (LXG): Adaptácia komiksu spájajúca známe postavy viktoriánskej literatúry v boji proti zlu s využitím pokročilých steampunkových technológií.
- Carnival Row: Seriál, ktorý dokonale mieša viktoriánsky steampunk s temnou fantasy (víly, fauni) a sociálnou kritikou.
Videohry
- BioShock Infinite: Nádherné, no dystopické lietajúce mesto Columbia z roku 1912 je absolútnym triumfom steampunkovej/dieselpunkovej estetiky.
- Frostpunk: Budovateľská stratégia o prežití posledného ľudského mesta v globálnej dobe ľadovej, ktoré celé závisí od jedného obrovského parného generátora.
- Dishonored: Zmes steampunku a tzv. whalepunku (kde stroje namiesto pary poháňa veľrybí olej) v pochmúrnom, morom sužovanom meste Dunwall.
Anime a Manga
- Steamboy: Film od Kacuhira Ótoma (tvorcu Akiry), ktorý je gigantickou poctou parným strojom.
- Fullmetal Alchemist: Séria zasadená do sveta, kde je alchýmia reálnou vedou na pozadí silnej industriálnej/steampunkovej estetiky.
5. Viac než len fikcia: Hnutie „Makers“ a cosplay
To, čo robí steampunk výnimočným, je jeho presah do reálneho sveta. Steampunk je totiž filozofiou takzvaných makers (tvorcov). V dobe, keď sú naše moderné zariadenia len hladkými sklenenými obdĺžnikmi, do ktorých vnútra nevidíme a nemôžeme ich opraviť, steampunk oslavuje technológiu, ktorej fungovanie je viditeľné a pochopiteľné.
Fanúšikovia a dizajnéri bežne modifikujú modernú techniku (notebooky, klávesnice, hodinky) do steampunkového vizuálu pomocou mosadze, dreva a skutočných ozubených koliesok. K tomu sa pridáva masívna cosplay scéna, kde sa kombinujú korzety, fraky, cylindre, vreckové hodinky a nevyhnutné zváračské či letecké okuliare (goggles).
Použité a odporúčané zdroje
- VanderMeer, Jeff, & Chambers, S. J. The Steampunk Bible: An Illustrated Guide to the World of Imaginary Airships, Corsets and Goggles, Mad Scientists, and Strange Literature. (Abrams Image, 2011). – Základná, bohato ilustrovaná publikácia, ktorá mapuje nielen literárne korene, ale aj módu, dizajn a komunitu okolo steampunku.
- Bowser, Rachel A., & Croxall, Brian (Eds.). Like Clockwork: Steampunk Pasts, Presents, and Futures. (University of Minnesota Press, 2016). – Akademická zbierka esejí rozoberajúca steampunk z hľadiska literatúry, úpravy histórie (neo-viktoriánstvo) a jeho vplyvu na modernú technológiu.
- Clute, John, & Nicholls, Peter (Eds.). The Encyclopedia of Science Fiction. (Online: sf-encyclopedia.com) – Referenčné heslá "Steampunk", "Retro-futurism" a "Alternate History".
- Gibson, William, & Sterling, Bruce. The Difference Engine. (Bantam Spectra, 1990). – Pôvodný primárny zdroj, ktorý slúži ako žánrový štandard pre moderné poňatie steampunku.


Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára