 |
| Konec Vládců nebes |
Ak si po prečítaní prvých dvoch akčných dielov očakával, že záverečná kniha prinesie masívnu, priamočiaru finálnu vojnu v oblakoch, John Brosnan ťa v románe Konec Vládců nebes vyvedie z omylu. A to pomerne radikálne. Autor v záverečnej časti trilógie prudko šliapol na brzdu "béčkovej" akcie a strhol volant do úplne iného žánrového pruhu. Epické vzducholode čiastočne ustupujú do úzadia a na scénu prichádza filozofia, umelá inteligencia a dokonca aj orbitálne stanice.
 |
| Konec Vládců nebes (CZ 1996) |
John Brosnan: Konec Vládců nebes | ✮✮✮ | 06.01.2016
The Fall of the Sky Lords (Ang. 1991)
Konec Vládců nebes (CZ 1996)
Je to krok, ktorý sériu posunul k hlbšiemu sci-fi, no medzi fanúšikmi pôvodnej premisy dodnes vyvoláva silnú polarizáciu.
Hlavná hrdinka Jana Dorvinová, ktorá sa v predchádzajúcej knihe vypracovala z otrokyne na veliteľku letky vzducholodí, je tentoraz do značnej miery odsunutá na vedľajšiu koľaj. Značnú časť deja trávi v izolácii uväznená v antarktickom podmorskom bunkri (Shangri-La), ktorý vybudovali záhadní, geneticky upravení ľudia bez určitého pohlavia – Eloiovia. Namiesto rinčania zbraní sa Janina dejová línia mení na existenciálne debaty so všemocným počítačovým vedomím.
Kým Jana vegetuje pod ľadom, ohnisko konfliktu sa presúva inam. Zvyšky zbedačeného ľudstva a Vládcovia z nebies už nečelia len vzájomnej nenávisti, ale omnoho bizardnejšiemu a masívnejšiemu problému. Na scénu sa vo veľkom štýle vracia excentrický, cynický a sadistický Milo Haze (v kombinácii s umelým vedomím Ashley) – a aby toho nebolo málo, do rovnice vstupuje aj jeho nová kópia, "Mark Two".
Do spletitej partie sa navyše pripájajú obyvatelia hlbokého vesmíru. Na orbitálnej stanici Belvedere totiž prežili ľudia (prevažne z fanatických náboženských komunít), ktorí po dlhých rokoch izolácie nadviažu kontakt so Zemou. Hra o osud planéty sa mení na obrovskú šachovú partiu umelých inteligencií, v ktorej sú organickí ľudia len nešťastnými pešiakmi.
Brosnan ukazuje, že jeho vesmír je oveľa väčší, než sa pôvodne zdalo, aj keď to mení samotnú podstatu toho, čím séria doteraz bola. Ak si miloval "Mad Max" atmosféru, zmutované pralesy plné plesní a dieselpunkové lietajúce mestá, tu ich dostaneš v oveľa menšej miere. Román sa dominantne zaoberá počítačovými sieťami, umelým vedomím a tým, či má ľudstvo vôbec právo vládnuť samo sebe. Zapojenie orbitálnych kolónií vysvetľuje širší kontext dávnych Génových vojen, hoci toto zjavenie vesmírnych ľudí môže na niektorých čitateľov pôsobiť ako "deus ex machina" vytiahnutý z rukáva na poslednú chvíľu.
Najväčším šokom pre čitateľa pravdepodobne bude prístup k hlavným hrdinom. Jana, ktorá predtým tvrdo bojovala o svoj osud, tu pôsobí nezvyčajne pasívne a takmer odovzdane. Tento krok však nie je autorskou lenivosťou, ale vedomým zámerom. Brosnan ukazuje mrazivú realitu: zoči-voči "božskej" moci kvantových superpočítačov a umelej inteligencie je ľudská slobodná vôľa a snaha takmer bezvýznamná. Postavy, či už kladné alebo záporné, sú doslova vlečené udalosťami a zbavené kontroly. Záver vďaka tomu nevyznieva ako hrdinský triumf, ale je skôr melancholický, submisívny a fatalistický. Počítačová logika vyrieši konflikty chladne a po svojom, čo postavy de facto "mentálne kastruje".
Brosnan sa neznížil k tomu, aby napísal len kópiu predchádzajúcich dielov. Rozhodol sa ísť do hĺbky a posunúť príbeh filozofickým smerom, čím nabúral očakávania. Milo Haze: Čítať o tomto vyšinutom manipulátorovi a jeho intrigách je neuveriteľne zábavné. V momentoch, keď príbeh stráca tempo pod ťarchou úvah, Milo ho s ľahkosťou ťahá vpred. Prechod od lacnejšieho (i keď zábavného) braku k úvahám o determinizme a nadvláde techniky nad človekom robí záver trilógie vcelku chytrou knihou.
Pre fanúšikov, ktorí s Janou prežili celú jej strastiplnú cestu, bude jej statická a filozofická linka na dne oceánu obrovským sklamaním. Nasadenie umelej inteligencie, ktorá "uprace" chaos sveta, pôsobí dojmom, že sa storočné problémy zmutovanej planéty vyriešia akosi zázračne a zo dňa na deň. Názov série tu už takmer nedáva zmysel, keďže vzducholode a aristokratickí lordi v deji hrajú už len okrajové, takmer štatistické úlohy.
Konec Vládců nebes je kniha, ktorá vyžaduje zmenu nastavenia mysle. Ak hľadáš uspokojivé, výbušné akčné finále, budeš od románu odchádzať frustrovaný. Ak k nemu však pristúpiš s otvorenou mysľou ako k melancholickej a inteligentnej sci-fi štúdii o strate ľudskej kontroly v prospech strojov, objavíš v ňom zvláštne čaro. Je to odvážny, hoci mierne neuspokojivý koniec jednej z najvýraznejších béčkových sérií. Namiesto veľkolepého ohňostroja prináša ticho pod hladinou oceánu a znepokojujúce otázky o budúcnosti ľudstva.
Hodnotenie: 3/5 (Pre milovníkov kyberpunku a filozofickej sci-fi aj viac, pre fanúšikov čistej akcie pravdepodobne menej).
 |
| The Fall of the Sky Lords (Ang. 1991) |
P.S.
Tretí diel tohto postapokalyptického nášupu nadväzuje svojim spracovaním aj obsahom na predchádzajúce dva. Cinizmus, sex a násilie, to sa zdá byť alfou a omegou celého deja, svojou výpoveďou aj pointou. Miestami som už autora upodozrieval zo sexuálnej úchylky. Text je pretkaný sadistickými excesmi a násilím páchaným na ženách ako u Mila tak i u niektorých iných mužských postáv. Mám podozrenie, že feministická Minerva z úvodu prvého zväzku, bola akýmsi symbolom, na ktorom si autor zgustol. Neviem, možno je to len kalkul vypočítaný na efekt, čomu by nasvedčovalo aj viacero popkultúrnych odkazov na produkciu z prvej polovice dvadsiateho storočia.
Aby som autora len nehanil. Ten svet je vybudovaný dobre, je tu rozpracovaných aj niekoľko hard sci-fi tém, prevažne z oblasti genetiky a bioinžinierstva. Pri popise postáv autor kalkuluje s čitateľovými predstavami, ktoré sú navodzované z rôznych katastrofických a postkatastrofických filmov a seriálov z 80. rokov minulého storočia. Tu je vidieť, že autorovým ťažiskom nie je svet literatúry ale filmu. Takže tu taktiež problém nevidím. Obrovským problémom celej tejto série je však naivné jednanie jednotlivých postáv a otrasné pubertiacke dialógy (čo môže byť aj vďaka českému prekladu). Z tohto dôvodu tu najuveriteľnejšie pôsobia cynický Milo a jeho klony. Cynická je aj pointa tejto knihy a celej série.
Jednotlivé kapitoly sú opäť krátke, dej je rýchly. Autor tu nakúsne viacero tém, ktoré by stáli za ich rozvitie a šmahom ich zahodí. Číta sa to dobre, text je jednoduchý, pulp ako vyšitý. Medzi brakom sa jedná o to lepšie, čo trh ponúkol. Svojou úrovňou si aj tento diel u mňa udržal hodnotiacu latku predošlých dielov.
(06.01.2016)
Poznámka
The Fall of the Sky Lords (1991) je sci-fi román austrálskeho autora Johna Brosnana. Vydal ho VGSF a je treťou knihou v trilógii Nebeskí páni.
BROSNAN, J.: Konec Vládců nebes. 1. vyd. Praha : Laser, 1996. 232 s. ISBN 80-7193-013-X
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára