 |
| War of Honor (Ang. 2002) |
Nikto si neželá ďalšiu vojnu. Thomas Theisman ju nechce. Po tom, čo riskoval život v občianskej vojne za zvrhnutie hrôzovlády Výboru pre verejný poriadok a obnovenie ústavy na Havene, je medzihviezdna vojna to posledné, po čom túži. Barón High Ridge ju nechce. Ako premiér Mantichory je dokonale spokojný so všetkými tými vojnami, ktoré už absolvoval. Teraz dáva prednosť mieru a zvyšovaniu daní. Jeho Imperiálne Veličenstvo Gustáv ju nechce. Teraz, keď sa skončili boje medzi Hviezdnym kráľovstvom a Havenom, má Andermanské impérium so Sliezskom vlastné plány a on je presvedčený, že ich môže dosiahnuť mierovými prostriedkami. Protektor Benjamin ju nechce. Jeho ľud zaplatil za spojenectvo s Mantichorou príliš vysokú cenu v krvi aj bohatstve na to, aby sa mu chcelo riskovať, že o ne príde. A Honor Harringtonová ju nechce celkom určite. Už ich zažila príliš veľa na to, aby sa hnala do novej.
Dej už desiateho románu o Honor Harringtonovej sa začína niekoľko rokov po udalostiach z knihy Popol víťazstva. Honor je teraz staršou politickou poradkyňou kráľovnej Alžbety. Situácia nie je pre Hviezdne kráľovstvo vôbec jednoduchá, dochádza k nepokojom v Sliezsku, je objavená nová križovatka červích dier, v Havene sa deje niečo podivné a ku všetkému začínajú zdanlivo bez príčin, zato vo veľkom meradle, vybuchovať vesmírne lode.
 |
| Válka cti (CZ 2006) |
David Weber: Válka cti | ✮✮✮✮
War of Honor (Ang. 2002)
Válka cti (CZ 2006)
Desiaty diel epickej sci-fi ságy o Honor Harringtonovej, Válka cti (2002), predstavuje v sérii ďalší masívny posun. Ak si očakával, že po Popole víťazstva bude nasledovať rýchle a čisté ukončenie medzihviezdneho konfliktu, David Weber ťa vyvedie z omylu. Namiesto toho ti servíruje päťročné obdobie studenej vojny a krehkého prímeria, ktoré je systematicky ničené zvnútra. Hoci je kniha fascinujúcou štúdiou geopolitiky, dopláca na repetitívne dejové vzorce a občas až karikatúrne vykreslenie politickej neschopnosti.
Ústredným motívom prvej polovice románu je vnútorný rozklad Hviezdneho kráľovstva Mantichora. Administratíva premiéra High Ridgea sa rozhodne udržiavať formálny vojnový stav z čisto sebeckých dôvodov – aby mohla tunelovať vojenský rozpočet na sociálne programy, kupovanie hlasov a oddialiť voľby.
Práve tu Weberov naratív najviac škrípe. Kým v predchádzajúcich knihách boli politické intrigy uveriteľné, vláda baróna High Ridgea je napísaná až príliš jednostranne. Jeho arogancia voči spojencom (Grayson, Erewhon) a cielená deštrukcia vlastného námorníctva hraničia s absolútnou absurditou. Je to nesmierne frustrujúce sledovať, ako sa ťažko vybojované víťazstvá z minulých kníh rozpadajú len preto, že autor potreboval vytvoriť podmienky pre reštart vojny.
 |
| Válka cti - ilustračný obrázok |
Oveľa lepšie vyznieva pohľad na druhú stranu barikády. Nová Republika Haven pod vedením prezidentky Eloise Pritchartovej a admirála Thomasa Theismana pôsobí organicky a sympaticky. Obaja sa snažia vybudovať funkčný štát na troskách bývalej diktatúry.
Tlak, ktorému Pritchartová čelí zo strany radikálnejších politických frakcií, je uveriteľný a logický. Vzniká tu zaujímavý paradox – zatiaľ čo Mantichora (tradične "tí dobrí") sa utápa v korupcii a hlúposti, Haven ("tí zlí") sa stáva baštou pragmatizmu a racionálneho plánovania. Keď sa Haven napokon rozhodne pre Operáciu Thunderbolt a obnovenie bojov, takmer chápeš ich motiváciu, pretože ich k tomu donútila práve arogancia Mantichory a strach z jej expanzie (nová križovatka červích dier).
Čo sa týka samotnej Honor, Weber tu opäť siaha po svojom obľúbenom a už trochu otrepanom trópe: politickom exile. Honor a Hamish Alexander kritizujú vládu zo Snemovne lordov. Vláda ich chce zdiskreditovať a upratať z cesty. Honor je odvelená na okraj civilizácie – tentoraz na planétu Sidemore blízko Sliezskeho vesmíru, aby strážila Andermanskú ríšu. Hoci jej neskorší stret s havenitskou flotilou, ktorý vyhrá vďaka pomoci verných Graysoňancov, je akčným spestrením románu, celý tento dejový oblúk pôsobí ako recyklácia udalostí z predchádzajúcich kníh.
Záver knihy plní svoj hlavný účel – radikálne mení rozloženie síl vo vesmíre a trestá mantichorskú vládu za jej chyby. Kráľovná Alžbeta právom odmieta podržať High Ridgeovi chrbát, čo vedie k pádu jeho vlády a návratu kompetentných ľudí (William Alexander) k moci. Daň za túto politickú očistu je však obrovská.
Vojna cti je kniha, v ktorej sa oveľa viac rozpráva, než strieľa. Je to detailný ponor do byrokracie, diplomacie a politickej krátkozrakosti. Hoci umelé zhlúpnutie mantichorských politikov slúži ako lacná barlička na znovurozpútanie konfliktu, Weberovi sa nedá uprieť schopnosť majstrovsky preusporiadať figúrky na šachovnici. Je to občas vyčerpávajúca, no z hľadiska vývoja celého univerza absolútne nevyhnutná kapitola, ktorá sľubuje, že druhá fáza vojny bude nepredvídateľnejšia a krvavejšia než tá prvá.
Poznámka
War of Honor je sci-fi román amerického spisovateľa Davida Webera a desiata kniha v sérii o Honor Harringtonovej . Prvýkrát bol vydaný v roku 2002.
WEBER, D.: Válka cti. 1. vyd. Praha : Polaris, 2006. 880 s. ISBN 80-7332-084-3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára