Zrkadlá iných svetov X.: Clockpunk - Renesančná mechanika, ozubené kolesá a oživené stroje

Clockpunk

Ak sa povie retro-futurizmus, väčšine ľudí okamžite napadne parou poháňaný steampunk alebo neónom ožiarený kyberpunk. Existuje však subžáner, ktorý ide v čase ešte hlbšie do minulosti, odmieta paru aj elektrinu a spolieha sa výlučne na kinetickú energiu, zložité mechanizmy a genialitu starých majstrov. Tento žáner sa nazýva Clockpunk (odvodené od anglického clockwork – hodinový strojček).

Zatiaľ čo steampunk vládne viktoriánskemu 19. storočiu, clockpunk nás berie na estetický a technologický výlet do obdobia renesancie a baroka (15. až 17. storočie).

Clockpunk: hlavné atribúty žánru

1. Čo je to Clockpunk a ako funguje?

Clockpunk je špecifickou odnožou špekulatívnej fikcie (sci-fi alebo fantasy), ktorá si predstavuje svet, kde technologický pokrok nabral iný smer. Namiesto spaľovacích motorov alebo parných turbín je všetka technológia postavená na rýdzej mechanike.

Kľúčové technologické princípy:

• Žiadna para ani elektrina: Stroje naberajú silu z naťahovacích pružín, zotrvačníkov, sústav ozubených kolies, protizávaží, alebo využívajú silu vetra a vody.
• Da Vinciho sen: Hlavným inšpiračným zdrojom pre tento žáner sú nákresy a vynálezy Leonarda da Vinciho. Vidíme tu lietajúce stroje na ľudský pohon (ornitoptéry), mechanické tanky z dreva a prvé primitívne počítacie stroje.
• Automaty (Automatons): Absolútnym stredobodom clockpunku sú mechanické bytosti – predchodcovia dnešných robotov. Boli navrhnuté tak, aby vďaka zložitému systému vačiek a pružín dokázali hrať na hudobné nástroje, písať listy alebo tancovať. V clockpunkových svetoch tieto stroje často dosahujú plnohodnotnú umelú inteligenciu.

2. Vizuál a estetika

Clockpunk je mimoriadne vizuálne bohatý. Zatiaľ čo iné punkové žánre bývajú špinavé a industriálne, clockpunk je často umelecký a čistý.

• Materiály: Dominujú tu prírodné a ušľachtilé materiály – leštené drevo, mosadz, zlato, meď, fúkané sklo, slonovina a drahé kamene. Všetko je prepracované s hodinárskou presnosťou.
• Móda a atmosféra: Príbehy sa často odohrávajú v mestách pripomínajúcich renesančné Benátky, Florenciu alebo rudolfínsku Prahu. Postavy nosia zdobené renesančné šaty, barokové parochne, škrabošky, alebo ikonické masky morových doktorov (plague doctors) so zobákmi.
• Filozofia dokonalého stroja: Vzhľad strojov sa často snaží napodobňovať dokonalosť prírody. Mechanické vtáky, mechanický hmyz a anatómiu kopírujúce robotické končatiny sú bežným motívom.

3. Typické témy a motívy

Pod vyleštenou mosadzou sa v literatúre a hrách často skrývajú hlboké filozofické otázky príznačné pre dobu, v ktorej sa žáner odohráva:

1. Stroj verzus Duša: Ak sa hodinárovi podarí zostrojiť automat, ktorý vyzerá, rozpráva a myslí ako človek, má takýto stroj dušu? Kde je hranica medzi brilantným mechanizmom a skutočným životom?
2. Vesmír ako obrovský hodinový stroj: Žáner sa často pohráva s deistickou myšlienkou, že samotný vesmír je dokonalý mechanizmus (Mainspring) a Boh je ultimátny "Veľký hodinár", ktorý ho natiahol a nechal bežať.
3. Mágia a alchýmia prechádzajúca do vedy: V clockpunku sa hranica medzi vedcom a mágom často stiera. Hodinári a konštruktéri sú vnímaní ako čarodejníci svojej doby.

4. Clockpunk v popkultúre

Aj keď je clockpunk menší subžáner ako steampunk, jeho stopa v modernej popkultúre je výrazná a nezameniteľná.

Literatúra

• Jay Lake – Mainspring (2007): Klasické dielo žánru. Dej sa odohráva vo vesmíre, ktorý doslova funguje na obrovských ozubených kolesách a hlavný hrdina dostane od archanjela Gabriela úlohu nájsť kľúč a natiahnuť hlavnú pružinu Zeme.
• Paolo Bacigalupi – The Windup Girl (Čerpadlové dievča, 2009): Hoci ide primárne o "biopunk", z technologického hľadiska je to moderný clockpunk. Dej sa odohráva v budúcnosti, kde sa minuli fosílne palivá a všetku energiu (od lodí po továrne) zabezpečujú natiahnuté pružiny, ktoré naťahujú geneticky upravené zvieratá (tzv. megadonty). Názov odkazuje na hlavnú hrdinku, syntetickú ženu s trhavými, mechanickými pohybmi.
• Terry Pratchett – Zeměplocha (Discworld): Aj keď ide o fantasy, postavy a vynálezy z mesta Ankh-Morpork, a najmä vrahovia posadnutí hodinkami, využívajú množstvo clockpunkových motívov.

Filmy

• Hugo a jeho veľký objav (Hugo, 2011): Nádherný vizuálny list na rozlúčku počiatkom kinematografie z dielne Martina Scorseseho. Hoci sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia, ústredným motívom je oprava klasického clockpunkového automatu na písanie, ktorý ukrýva tajomstvo.
• Hellboy (2004): Postava nacistického zabijaka Karla Ruprechta Kroenena, ktorý si nahradil srdce a časť orgánov mechanickým hodinovým strojom, na ktorom je závislý.
• Traja mušketieri (2011): Táto adaptácia posunula klasický príbeh výrazne do clockpunku využitím nákresov Leonarda da Vinciho na stavbu vzducholodí a mechanických pascí.

Videohry

• Syberia (séria): Kultová adventúra, ktorej svet je priam posiaty geniálnymi, pružinou poháňanými automatmi vynálezcu Hansa Voralberga.
• Dishonored 2 (2016): Obsahuje jednu z najlepších clockpunkových úrovní v histórii hier – The Clockwork Mansion (Hodinové sídlo) Kirina Jindosha. Celý dom sa dokáže preskupovať pomocou pák a ozubených kolies a strážia ho smrtiaci mechanickí vojaci z dreva a kovu.
• Steelrising (2022): Akčné RPG zasadené do alternatívnej Veľkej francúzskej revolúcie, ktorú potláča armáda kráľovských hodinových robotov a automatov.

Použité zdroje

Pri mapovaní tohto vizuálne a technicky špecifického subžánru slúžia ako hlavné oporné body tieto publikácie a referenčné diela:

1. Clute, John, & Nicholls, Peter (Eds.). The Encyclopedia of Science Fiction. (Dostupné online na sf-encyclopedia.com) – Referenčný zdroj pre presné terminologické vymedzenie rozdielov medzi steampunkom a clockpunkom.
2. VanderMeer, Jeff, & Chambers, S. J. The Steampunk Bible. (Abrams Image, 2011). – Hoci je kniha zameraná na steampunk, obsahuje rozsiahle kapitoly venované mechanickým automatom a historickým predchodcom poháňaným pružinami a ozubenými kolesami.
3. TV Tropes (Online encyklopédia popkultúrnych trópov). Heslo: Clockpunk. – Vynikajúci a pravidelne aktualizovaný komunitný zdroj pre mapovanie clockpunkových motívov naprieč desiatkami moderných kníh, filmov a videohier.
4. Wood, Gaby. Edison's Eve: A Magical History of the Quest for Mechanical Life. (Anchor, 2003). – Historicko-náučná publikácia, ktorá mapuje reálnu fascináciu 18. a 19. storočia mechanickými automatmi, ktoré slúžia ako priama inšpirácia pre žáner clockpunku.