Dejiny sveta v čase milénia – Autentický hlas z čias, keď svet čakal na apokalypsu

Dejiny sveta v čase milénia

Dvanáste a trináste storočie nám zanechali množstvo precíznych kroník, no ak chceme skutočne pochopiť temnejšie, magickejšie a transformačné obdobie prelomu prvého a druhého tisícročia, musíme sa obrátiť na iného autora. Francúzsky mních Rodulfus Glaber (zomrel okolo roku 1047) býva v odbornej literatúre celkom oprávnene nazývaný „kronikárom roku tisíc“. Jeho monumentálne dielo Päť kníh dejín (Historiarum libri quinque ab anno incarnationis DCCCC usque ad annum MXLIV) je absolútne kľúčovým historickým prameňom, a to nielen pre stredoveké Francúzsko, ale aj pre pochopenie diania vo vtedajšej Svätej ríši rímskej.

Dějiny světa v čase milénia (CZ 2013)

Rodulfus Glaber: Dějiny světa v čase milénia | ✮✮✮✮

Dějiny světa v čase milénia (CZ 2013)

Historiarum libri quinque ab anno incarnationis DCCCC usque ad annum MXLIV (asi 985–1047)

Nasledujúci článok sa pozerá na prvé české vydanie tohto diela (Dějiny světa v čase milénia), ktoré konečne sprístupňuje tento fascinujúci text širšiemu publiku.

Svedok hlbokej spoločenskej transformácie

Glaberovo dielo nie je len suchým výpočtom panovníkov a bitiek. Z historického hľadiska je to neoceniteľný záznam veľkých štrukturálnych zmien, ktorými európska spoločnosť okolo roku 1000 prechádzala. Čo presne nám kronika odhaľuje o vtedajšej politike?

• Oslabenie kráľovskej moci: Glaber farbisto opisuje obdobie, kedy centrálna autorita panovníkov (najmä vo Francúzsku) rapídne upadala.
• Feudálny rozklad: S úpadkom kráľovskej moci prichádza k moci lokálna šľachta. Svet sa drobí na menšie, nezávislejšie a často voči sebe nepriateľské panstvá.
• Hnutie Božieho mieru (Pax Dei): Ako priama reakcia na neustále šľachtické vojny a násilie páchané na bezbranných (rolníkoch, duchovenstve) sa formujú snahy cirkvi o zavedenie pravidiel vojenstva a ochranu civilistov.
• Cirkevné reformy: Autor zachytáva aj počiatky snáh o vnútornú očistu cirkvi (tzv. clunyjská reforma), ktorá mala obrovský vplyv na ďalšie smerovanie stredovekej Európy.

Dejiny mentalít: Strach z konca sveta

To, čo však robí Glaberovu kroniku skutočne výnimočnou a čitateľsky nesmierne atraktívnou, je jej hodnota ako prameňa k dejinám mentalít. Stredoveká myseľ fungovala inak ako tá dnešná a prelom tisícročí bol v kresťanskom svete vnímaný s obrovským napätím.

Spoločnosť bola hlboko presiaknutá chiliastickými (milenaristickými) predstavami – mnohí verili, že rok 1000 (alebo 1033, tisíc rokov od Kristovho ukrižovania) prinesie druhý príchod Krista, Posledný súd a koniec sveta. Glaber túto úzkosť a spirituálne vypätie majstrovsky zachytáva. Text je pretkaný anekdotickými a moralizujúcimi príbehmi. Opismi zázrakov, nadprirodzených zjavení a vízií. Varovaniami pred démonmi, znameniami na oblohe, hladomormi a prírodnými katastrofami, ktoré ľudia vnímali ako predzvesť apokalypsy.

Tieto exemplá nám nedávajú presné letopočty, ale dávajú nám niečo oveľa vzácnejšie – ukazujú nám, ako vtedajší ľudia uvažovali, čoho sa báli a v čo dúfali.

Historiarum libri quinque ab anno incarnationis DCCCC usque ad annum MXLIV

Faktografická omylnosť vs. atmosféra doby

Z pohľadu prísnej modernej historiografie má Rodulfus Glaber svoje slabiny. Moderní historici ho opakovane usvedčili z radu faktografických omylov, nepresností v chronológii či zrejmých fabulácií. Ak hľadáte absolútne presný dátum nejakej lokálnej bitky, Glaber vás možno zavedie.

Avšak jeho obľuba u stredovekých nasledovníkov i dnešných medievalistov pramení z niečoho iného. Nepresnosť v detailoch je bohato vykúpená autentickým zachytením „ducha doby“ (zeitgeistu). Glaber je rozprávač a teológ, ktorý históriu interpretuje ako neustály zápas dobra so zlom, kde má každá udalosť svoj vyšší, božský zmysel.

Zhodnotenie českého vydania

Je obrovským prínosom, že toto dielo sa dočkalo svojho prvého prekladu do češtiny. Edícia je navyše spracovaná na vysokej odbornej úrovni:

• Odborná štúdia: Publikáciu sprevádza excelentná štúdia z pera medievalistky Ivy Adámkovej, ktorá pomáha zasadiť text do správneho historického a literárneho kontextu.
• Poznámkový aparát: Pre moderného čitateľa (a obzvlášť pre laikov) sú podrobné poznámky absolútnou nutnosťou. Pomáhajú orientovať sa v spleti vtedajších rodov, teologických konceptov a korigujú spomínané Glaberove omyly.

Záver

Dějiny světa v čase milénia nie sú len akademickým čítaním. Je to okno do mysle stredovekého človeka, ktorý s hrôzou i nádejou hľadí na oblohu a čaká na znamenie konca. Pre každého záujemcu o stredovekú históriu, dejiny každodennosti či vývoj európskeho myslenia ide o povinnú, no najmä fascinujúcu literatúru. Vďaka kvalitnému českému prekladu a komentárom Ivy Adámkovej je toto okno teraz otvorené dokorán.

GLABER, R.: Dějiny světa v čase milénia. 1. vyd. Praha, Argo, 2013. 216 s. ISBN 978-80-257-0977-1