Kyjevská Rus: Dejiny, kultúra, spoločnosť

 

Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost (CZ 2019)

Kniha predstavuje dejiny Kyjevskej Rusi od jej počiatkov až do 13. storočia. Práca uvádza základný súbor prameňov a súčasnej odbornej literatúry k danej problematike a oboznamuje čitateľa s vývojom východnej Európy od najstarších čias až po mongolské vpády. Pozornosť je venovaná starovekým dejinám východnej Európy a antického Čierneho mora, slovanskej etnogéneze, turkickým kočovným ríšam v ranom novoveku, prenikaniu Škandinávcov do východnej Európy, formovaniu staroruskej ríše a jej vývoju. Neostáva opomenutá ani podoba staroruskej spoločnosti, jej štruktúra a premeny. Publikácia sa venuje aj kultúre Kyjevskej Rusi, podobe jej architektúry, vzdelanosti, cirkevnej organizácii a literatúre. Ide o prvú originálnu českú prácu na túto tému.

Michal Téra: Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost | ✮✮✮✮✮

Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost (CZ 2019)

Ak sa zaujímaš o históriu, pravdepodobne si už narazil na fakt, že dejiny východnej Európy pred nástupom Moskovskej Rusi a cárskeho impéria bývajú v našom stredoeurópskom priestore často prehliadané alebo redukované len na zjednodušené mýty. Kniha Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost od českého historika a slavistu Michala Téru tento obrovský dlh spláca.

Ide o prvú pôvodnú a skutočne komplexnú českú prácu, ktorá sa venuje výhradne fenoménu Kyjevskej Rusi. Téra na viac ako 700 stranách neponúka len suchý výpočet panovníkov, ale predkladá živý a mimoriadne hlboký obraz zrodu, rozkvetu a pádu jedného z najväčších štátnych útvarov stredovekej Európy. Kniha predstavuje nielen politické, ale aj sociálne, kultúrne a náboženské dejiny východoslovanského areálu od hlbokého staroveku až po zlomový mongolský vpád v 13. storočí.

Kyjevská Rus - recenzia

Autor zvolil logickú, chronologicko-tematickú štruktúru, vďaka ktorej nestratíš niť ani pri takom rozsiahlom texte. Publikácia sa dá vnútorne rozdeliť na tri hlavné piliere:

1. Hľadanie koreňov (Etnogenéza a vplyvy): Téra nezačína priamo pri bájnom Rurikovi. Zavedie ťa do antického Čiernomoria, vysvetľuje formovanie a pohyb slovanských kmeňov a detailne rozoberá obrovský vplyv turkických kočovných ríš (ako bol Chazarský kaganát). Neobchádza ani kľúčovú rolu škandinávskych Varjagov (Vikingov), ktorí vytvorili prvotnú vládnucu elitu a dali novému štátu meno i obchodný impulz.
2. Politické dejiny a spoločnosť: Druhá časť sleduje formovanie staroruského štátu, jeho upevňovanie za vlády Vladimíra I. a Jaroslava Múdreho, proces prijatia kresťanstva z Byzancie a následné nevyhnutné delenie a vnútorné konflikty medzi rurikovskými kniežatami, ktoré ríšu oslabili tesne pred príchodom Mongolov.
3. Kultúra, vzdelanosť a každodennosť: Kniha by nebola úplná bez sondy do mentality vtedajších ľudí. Autor sa podrobne venuje štruktúre spoločnosti, architektúre, cirkevnej organizácii, rozvoju písomníctva (Nestorov letopis) a povahe staroruského pravoslávia.

Kyjevská Rus tu nevisí vo vákuu. Autor ju neustále prepája s dianím v Byzantskej ríši, v Škandinávii, v stepiach Strednej Ázie i v strednej Európe. Téra sa obratne vyhýba nacionalistickým nánosom, ktoré si dejiny Kyjevskej Rusi často prisvojujú (či už z ruskej, alebo ukrajinskej strany). Zachováva si prísne vedecký, no čitateľsky prístupný odstup.

Kniha je podložená obrovským množstvom dobových prameňov a reflektuje najnovšie archeologické i filologické poznatky. Napriek vysokej akademickej úrovni a úctyhodnému počtu strán je text písaný pútavým a zrozumiteľným jazykom. Autor netrpí akademickou suchopárnosťou, jeho rozprávanie má dynamiku.

Pre bežného, laického čitateľa môže byť rozsah 728 strán mierne odstrašujúci. Nejde o „víkendové čítanie“. Množstvo mien rurikovských kniežat, ktoré viedli medzi sebou neustále bratovražedné vojny o kyjevský stolec (najmä v 12. storočí), môže v určitých pasážach spôsobiť miernu dezorientáciu. To však nie je chyba autora, ale priamy dôsledok komplikovanosti vtedajšieho dedičného systému a politickej reality.

Knihu ocenia nielen študenti histórie, slavistiky či politológie, ale aj nadšení laici, ktorí chcú pochopiť historické pozadie dnešnej východnej Európy. Pochopenie toho, ako sa zrodilo východné kresťanstvo na Rusi a akú rolu hral Kyjev, je absolútne kľúčové pre vnímanie súčasnej geopolitickej situácie a kultúrnych väzieb v tomto regióne.

Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost je poctivé, vyčerpávajúce a majstrovsky spracované dielo. Michal Téra vytvoril publikáciu, ktorá sa okamžite stala základnou referenčnou literatúrou pre túto tému v česko-slovenskom priestore. Ak hľadáš jednu jedinú knihu, ktorá ti ucelene a pravdivo vysvetlí počiatky východných Slovanov, práve si ju našiel.

Kyjevská Rus - slobodné akademické bádanie

P.S.

Téra dokázal niečo, čo sa podarí len máloktorému historikovi: spojil zdrvujúcu akademickú erudíciu s obrovským rozprávačským talentom. Kniha je syntézou politiky, kultúry, každodennosti aj religionistiky. Nečítaš len suché fakty o bitkách kniežat, Téra ťa vtiahne do mentality vtedajších ľudí. Rozoberá pohanské korene, vplyv stepných kočovníkov aj byzantskú diplomaciu s takou precíznosťou, že ti pred očami ožíva nesmierne pestrý, multietnický a dynamický svet východnej Európy, ktorý bol oveľa prepojenejší so zvyškom kontinentu, než si dnes bežne myslíme.

Je to kniha, ktorá núti premýšľať a búra zaužívané stereotypy. A práve to je kameňom úrazu pre určitú časť spoločnosti.

Je mimoriadne smutné, nespravodlivé a z hľadiska vedeckej slobody až nebezpečné, že sa Michal Téra a jeho dielo stávajú terčom ostrakizácie, nálepkovania či útokov z rôznych politických a aktivistických kruhov.

Kyjevská Rus sa v kontexte súčasnej geopolitickej situácie a tragickej vojny stala ideologickým bojiskom. Rôzne strany sa snažia 10. až 13. storočie „ukradnúť“ pre seba. Na jednej strane stojí veľkoruský imperiálny mýtus, ktorý Kyjevskú Rus vníma len ako prológ k nevyhnutnej dominancii Moskvy. Na druhej strane stoja radikálnejšie snahy o exkluzívne privlastnenie si tohto dedičstva a projekciu moderného ukrajinského národa hlboko do stredoveku.

Michal Téra však robí presne to, čo robiť musí každý poctivý historik: odmieta hrať túto modernú politickú hru. Bráni sa ahistorickému zjednodušovaniu. Kategoricky odmieta premietať moderné pojmy ako „národnosť“ či „štátnosť“ (v zmysle 19. a 20. storočia) do stredovekej reality, kde dominovala dynastická, náboženská a kmeňová lojalita. Popisuje Rurikovcov a staroruskú spoločnosť v jej surovej, reálnej podobe – ako entitu, ktorá nie je „čisto dnešná ruská“ ani „čisto dnešná ukrajinská“, ale patrí do úplne iného historického a kultúrneho vesmíru, z ktorého sa následne vyvinuli dnešné moderné národy (Ukrajinci, Rusi aj Bielorusi).

Práve táto jeho nekompromisná vedecká objektivita a snaha o demýtizáciu z neho robí „nepohodlného“ autora pre tých, ktorí chcú históriu využívať ako lacnú zbraň v súčasných konfliktoch. Odsudzovať ho za to, že stredoveké dejiny neohýba tak, ako to vyhovuje dnešnému politickému či mediálnemu diskurzu, je útokom na samotnú podstatu slobodného akademického bádania.

Michal Téra nie je propagandista, je to historik par excellence. Jeho Kyjevská Rus by nemala byť posudzovaná optikou dnešných novinových titulkov, ale optikou historickej vedy. Kto hľadá v histórii čiernobiele potvrdenie svojich dnešných politických názorov, bude z tejto knihy frustrovaný. Kto však hľadá pravdu, pochopenie kontextu a hlboký rešpekt k minulosti taknej, aká naozaj bola, ten nájde v Térovom diele absolútny poklad. Zastávať sa takýchto autorov je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

TÉRA, M.: Kyjevská Rus: Dějiny, kultura, společnost. 1. vyd. Praha : Pavel Mervart, 2020. 721 s. ISBN 978-80-7465-413-8