Zrkadlá iných svetov III.: Soft Sci-Fi alebo zrkadlo ľudskej duše a spoločnosti...

 

Soft Sci-Fi

Kým tvrdá vedecká fantastika (hard sci-fi) stavia do popredia fyziku, matematiku a inžinierstvo, soft sci-fi (mäkká vedecká fantastika) presúva svoj záujem na samotného človeka. V tomto subžánri nie je dôležité, ako presne funguje warpový pohon na vesmírnej lodi. Oveľa dôležitejšie je, ako táto technológia zmení posádku, celú spoločnosť, kultúru a ľudskú psychiku.

Soft sci-fi čerpá z tzv. "mäkkých" vied, akými sú sociológia, psychológia, antropológia, politológia a ekonómia. Tento subžáner je často prístupnejší širšiemu publiku, pretože sa sústreďuje na univerzálne ľudské témy. Jeho hlavné charakteristiky zahŕňajú:

• Dôraz na spoločenské vedy: Namiesto riešenia orbitálnej mechaniky sa hrdinovia potýkajú so sociálnou nerovnosťou, dôsledkami totalitných režimov, kultúrnymi šokmi alebo zmenami v ponímaní rodových rolí.
• Charakter nad technológiou: Technológie slúžia predovšetkým ako katalyzátor pre príbeh. Umelá inteligencia tu nie je skúmaná z hľadiska kódu, ale z hľadiska toho, či má dušu alebo práva.
• Voľnejší prístup k fyzike: Autori soft sci-fi si bežne pomáhajú konceptmi, ktoré súčasná fyzika neuznáva alebo považuje za vysoko nepravdepodobné (telepatia, nadsveteľné cestovanie, humanoidní mimozemšťania, s ktorými sa dá plynulo komunikovať). Tieto prvky sú akceptované ako nevyhnutné "rekvizity" pre plynulý rozvoj deja.
• Filozofický a etický presah: Príbehy často kladú hlboké otázky: Čo nás robí ľuďmi? Ako definujeme slobodu? Ako by vyzerala dokonalá spoločnosť (utópia) alebo jej pravý opak (dystopia)?

Korene soft sci-fi môžeme nájsť už u H. G. Wellsa. Jeho slávny Stroj času (The Time Machine) nezaujal pre detailné nákresy stroja samotného, ale pre mrazivú evolučnú a triednu víziu budúcnosti, kde sa ľudstvo rozdelilo na éterických Eloiov a brutálnych Morlockov.

Skutočná revolúcia a definovanie žánru však prišli v 60. a 70. rokoch 20. storočia počas hnutia známeho ako Nová vlna (New Wave). Redaktori ako Michael Moorcock a autori naprieč svetom začali experimentovať s formou, štýlom a tabuizovanými témami (sexualita, drogy, anarchizmus). Sci-fi sa stalo literárnejším, introspektívnejším a omnoho viac kritickým voči dobovej spoločnosti.

Soft Sci-Fi a jej atribúty

Najvýznamnejší autori a ich kľúčové diela

Soft sci-fi nám dalo mnohé z najikonickejších diel svetovej literatúry, ktoré ďaleko presiahli hranice žánru:

Majstri spoločenskej kritiky a psychológie

• Ursula K. Le Guin: Pravdepodobne najväčšia ikona soft sci-fi. Vo svojom románe Ľavá ruka tmy (The Left Hand of Darkness) vytvorila planétu, ktorej obyvatelia nemajú pevne dané pohlavie. Dielo je brilantnou antropologickou a sociologickou štúdiou. Jej kniha Vydedenec (The Dispossessed) zase porovnáva anarchistickú a kapitalistickú spoločnosť.
• Philip K. Dick: Jeho diela sú hlbokým ponorom do psychológie, paranoje a podstaty reality. Román Snívajú androidi o elektrických ovečkách? (Do Androids Dream of Electric Sheep?), známy aj ako predloha filmu Blade Runner, kladie základnú otázku: Kde končí stroj a začína empatia a ľudskosť?
• Ray Bradbury: Majster nostalgie a temnej poézie. V Marťanských kronikách (The Martian Chronicles) nejde o realistickú kolonizáciu Marsu (na ktorom sa dá dýchať a žijú tam staroveké civilizácie), ale o alegóriu ľudskej deštruktívnosti, osídľovania Divokého západu a ničenia pôvodných kultúr.

Tvorcovia komplexných svetov

• Frank Herbert: Epická sága Duna (Dune) stojí na pomedzí, pretože obsahuje prvky ekológie (čo je tvrdá veda), no v jadre ide o majstrovské dielo soft sci-fi. Duna je štúdiou náboženstva, politiky, feudalizmu vo vesmíre, genetického inžinierstva zameraného na evolúciu mysle a zhubných dôsledkov slepého nasledovania mesiášov.
• Margaret Atwood: Jej Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale) patrí do kategórie dystopickej sociálnej sci-fi. Využíva extrapoláciu súčasných politických a náboženských trendov na vytvorenie desivej, patriarchálnej budúcnosti.

Zatiaľ čo hard sci-fi nás pripravuje na technické výzvy budúcnosti, soft sci-fi nás pripravuje na tie etické a morálne. Slúži ako literárne laboratórium, kde môžeme testovať rôzne formy vládnutia, spoločenských systémov a ekonomických modelov predtým, než by sme ich riskli v realite. Je to zrkadlo nastavené ľudstvu, ktoré nás varuje pred stratou empatie v pretechnizovanom svete a učí nás rozumieť tým, ktorí sú od nás kultúrne či biologicky odlišní.

Použité a referenčné zdroje

1. The Encyclopedia of Science Fiction (SFE): Clute, J., Langford, D., Nicholls, P. (online edícia). Základný zdroj pre definíciu kategórie "Soft SF" a éry Novej vlny.
2. Roberts, Adam: The History of Science Fiction (Palgrave Macmillan, 2005). Odborná publikácia analyzujúca vývoj žánru od technologického optimizmu k sociálnym témam.
3. Lefanu, Sarah: In the Chinks of the World Machine: Feminism and Science Fiction (1988). Kľúčová práca pre pochopenie vplyvu autoriek ako Ursula K. Le Guin a vývoja sociálnych tém v soft sci-fi.
4. Literárne diela samotných autorov: Priama analýza tematickej náplne v knihách The Left Hand of Darkness (Ursula K. Le Guin), Dune (Frank Herbert) a Fahrenheit 451 (Ray Bradbury).
5. Attebery, Brian: Decoding Gender in Science Fiction (2002). Štúdia o tom, ako soft sci-fi dekonštruuje spoločenské normy a rodové stereotypy.