Mýtus, ktorý nahradil históriu II.: Obe strany mince...

 

Veľká Tartária a Slovansko-Árijské védy

Kvôli objektivite sa dnes pozriem na obe strany mince a budem sa snažiť pochopiť, z akých argumentov vychádzajú zástancovia Slovansko-Árijských véd a Veľkej Tartárie ako vyspelej Slovanskej ríše, ktorá bola z his-tórie vymazaná. Je to dôležité pre ucelený prehľad o tomto fenoméne. A z akých argumentov vychádzajú jej kritici. Prvú časť pod názvom Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária... som uverejnil včera.

Hoci moderná veda, historici a lingvisti tieto koncepty jednotne odmietajú ako nepodložené, hnutia okolo Slovansko-Árijských véd (SAV) a Veľkej Tartárie majú vybudovaný vlastný, pomerne komplexný systém obhajoby. Tu je zhrnutie toho, ako svoju pravdu obhajujú ich samotní zástancovia a o aké zdroje sa opierajú.

Existencia Veľkej Tartárie (podporné argumenty)

Pre priaznivcov alternatívnej histórie nie je Tartária len omylom kartografov, ale najväčším utajeným sprisahaním v dejinách ľudstva. Svoje tvrdenia opierajú o nasledujúce tvrdenia:

Encyklopédie a staré mapy ako dôkaz: Najčastejšie citovaným zdrojom je prvé vydanie Encyclopaedia Britannica z roku 1771. V nej je Tartária popísaná ako „najväčšia krajina na svete“ (štátny útvar, nie len územie). Zástancovia argumentujú desiatkami máp od uznávaných kartografov (napr. Gerardus Mercator či Abraham Ortelius), kde sú v Tartárii zakreslené konkrétne mestá, provincie a dokonca sú uvedení jej panovníci, vlajky a erby (často so symbolom sovy alebo draka/grifa).

Grande Tartarie

Jednotná globálna architektúra: Zástancovia teórie poukazujú na to, že po celom svete (od Petrohradu, cez Paríž až po Buenos Aires a mestá v USA) existujú masívne budovy v klasicistickom a antickom štýle s podobnými kupolami a stĺpmi. Podľa nich nejde o napodobňovanie štýlov, ale o pozostatky jednotnej tartárijskej civilizácie, ktorá ovládala voľnú energiu (kupoly mali slúžiť ako rezonátory).

Teória „Bahennej potopy“: Priaznivcov fascinuje fakt, že mnohé staré budovy majú prvé poschodia či okná hlboko pod úrovňou súčasného terénu. Vysvetľujú to tak, že v 18. alebo 19. storočí došlo k obrovskej globálnej katastrofe (vojne s použitím pokročilých zbraní alebo prírodnej pohrome), ktorá Tartáriu zničila a doslova ju zasypala bahnom. Dynastia Romanovcov a západné mocnosti si mali následne rozobrať jej územie a prepísať dejiny.

Slovansko-Árijské védy

Kým Tartária predstavuje fyzickú (hoci zničenú) ríšu, Slovansko-Árijské védy sú pre niektorých z nich jej duchovným a morálnym kódexom.

Vesmírny pôvod a prastará múdrosť: Védy podľa nich neboli vymyslené, ale obsahujú stotisíc rokov staré vedomosti, ktoré Slovanom a Árijcom (ktorých vnímajú ako pôvodnú „Bielu rasu“) odovzdali ich vesmírni predkovia zo súhvezdí ako Veľká medvedica. Texty obsahujú varovania pred ekologickými katastrofami a zrkadlia zložité usporiadanie kozmu.

Dokonalosť Staroslovienskej Bukvice a Karuny: Zástancovia SAV odmietajú, že by písmo Slovanom priniesli Cyril a Metod. Tvrdia, že naši predkovia používali neuveriteľne komplexné systémy, ako je Karuna (runové písmo s desiatkami až stovkami znakov) či 49-znaková Staroslovienska Bukvica. Každý znak nemá mať len zvukový, ale aj hlboký obrazný, numerologický a energetický význam. Sanskrt považujú len za zjednodušenú verziu tohto pôvodného jazyka.

Tajné uchovanie originálov: Absenciu hmatateľných fyzických dôkazov (ako sú napríklad bájne Zlaté platne, na ktorých mali byť védy vyryté) priaznivci vysvetľujú nutnosťou utajenia. Tvrdia, že originály po stáročia skrývali „Žreci“ (duchovní strážcovia) v neprístupných jaskyniach na Sibíri, aby ich ochránili pred zničením inkvizíciou a kresťanmi (označovanými v textoch za súčasť temných síl).

Hlavné zdroje a literatúra hnutia

1. Alexandr Chinevič (Pater Dij): Ruský zakladateľ hnutia Ynglingov. Je hlavným vydavateľom kníh Slovansko-Árijské védy (napr. Kniha Svetla, Santie Vedy Perúna). Osobne tvrdí, že mal prístup k tajným runovým záznamom.
2. Nikolaj Levašov: Významný ruský autor a liečiteľ, ktorý výrazne spopularizoval tému Tartárie a mimozemského pôvodu Slovanov. Kľúčovým dielom je jeho kniha Rusko v zakrivených zrkadlách, kde opisuje dávne vojny medzi svetlými (slovanskými) a temnými silami.
3. Georgij A. Sidorov: Autor série kníh Chronologicko-ezoterická analýza rozvoja modernej civilizácie, v ktorej kombinuje históriu, konšpirácie, genetiku a obhajuje védske dedičstvo.
4. Anatolij Fomenko (Nová Chronológia): Hoci ruský matematik Fomenko nepíše priamo o SAV, jeho rozsiahle dielo o tom, že svetová história bola umelo predĺžená a starovek sa odohral v stredoveku, slúži ako základný stavebný kameň pre teoretikov Tartárie. Dodáva im "vedecký" základ pre spochybnenie oficiálnej histórie.
5. Produkcia vydavateľstva Tartária (Slovensko): Na domácom poli ide priamo o preklady ruských originálov doplnené o domáce výklady staroslovienčiny a bukvice, dostupné cez rovnomenné občianske združenie.
6. Veľká Tartária (rusky): Ruský webový portál https://www.tart-aria.info/ Tu sa nachádzajú podstatné rozsiahle články o Tartárii a príbuzných témach.
7. Veľká Tartária (česky): Český blog https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/ so serálmi o Veľkej Tartárii a množstvom článkov na túto tému.

Z pohľadu priaznivcov tieto zdroje predstavujú odhalenie pravdy a prebudenie hrdosti na vlastné korene. Z pohľadu kritickej reality ide o fascinujúci ukážkový príklad modernej mytológie a alternatívnej histórie, kde sa zrnká reálnych historických pojmov (ako starý geografický názov na mape) miešajú s bohatou fantáziou do jedného veľkého, lákavého príbehu.

Existencia Veľkej Tartárie (kritické argumenty)

Názov „Veľká Tartária“ (Great Tartary) a vyobrazenia jej erbov či vlajok na starých mapách sú príkladom toho, ako sa v minulosti vyvíjala kartografia a ako Európania vnímali územia, o ktorých mali len veľmi málo informácií. Pohľad na starú mapu s obrovským nápisom Tartaria a prepracovanými erbami môže evokovať existenciu zabudnutého globálneho impéria. Keď sa však na tieto mapy pozrieme cez optiku historických faktov a dobových kartografických postupov, zistíme, že skutočný príbeh je o niečom inom – o limitoch vtedajšieho európskeho poznania sveta.

Pôvod názvu „Veľká Tartária“: Názov neoznačoval jednotný štát s centrálnou vládou, ale išlo o geografický zberný pojem. Podobne ako v minulosti kartografi používali názov „Terra Australis“ pre neznáme južné územia, „Tartária“ bola európskym označením pre obrovské, v tom čase neprebádané priestory severnej, strednej a východnej Ázie (od Kaspického mora až po Tichý oceán).

Z Tatárov na Tartarov: Názov je odvodený od slova „Tatár“, čo bol pôvodne názov jedného z mongolských kmeňov (neskôr sa tak označovali rôzne turkické a nomádske kmene). Keď do Európy v 13. storočí vpadli mongolské vojská, vyvolali obrovský šok a strach. Európski kronikári spojili slovo Tatár s gréckym slovom Tartarus (označujúcim podsvetie či peklo). Z „Tatárov“ sa v európskych jazykoch stali „Tartari“ – ľudia, ktorí akoby prišli z pekla.

Rozdelenie Tartárie: Keďže toto územie nebolo jednotné, európski kartografi (najmä v 17. a 18. storočí) ho začali na mapách rozdeľovať podľa toho, s kým tieto územia susedili alebo kto si na ne robil nárok. Preto na mapách vidíme pojmy ako:

• Ruská Tartária (Moscovite Tartary): Územie Sibíri, ktoré postupne dobývalo a kolonizovalo Ruské impérium.
• Čínska Tartária (Chinese Tartary): Územia Mandžuska, Mongolska a Sin-ťiangu pod vplyvom čínskej dynastie Čching (ktorá mimochodom tiež pochádzala z nomádskych kmeňov severnej „Tartárie“).
• Nezávislá Tartária (Independent Tartary): Územie strednej Ázie (dnešný Uzbekistan, Turkménsko atď.), kde vládli nezávislé chanáty.

Prítomnosť erbov, vlajok a panovníkov na starých mapách (napríklad v slávnych francúzskych, britských či holandských atlasoch) často vedie k domnienke, že Tartária bola organizovaným štátom. Prečo ich tam teda kreslili?

Pripisované erby (Attributed Arms): V stredovekej a novovekej heraldike existovala bežná prax tzv. pripisovaných erbov. Európania vytvárali erby aj pre historické, bájne či vzdialené ríše (existovali napríklad vymyslené erby pre kráľa Artuša, Alexandra Veľkého či vymyslené kráľovstvo kňaza Jána v Afrike). Keď európski vydavatelia tvorili mapy a tabuľky „vlajok všetkých národov sveta“ (napr. Bowles's Universal Display, 1783), potrebovali zaplniť políčka. Symboly pre „cisára Tartárie“ často navrhli na základe cestopisov, povestí alebo lokálnych symbolov.

Symbol Draka/Gryfa: Veľmi často je vlajka alebo erb Tartárie vyobrazený ako čierny drak alebo gryf na žltom pozadí. Tento symbol nebol vymyslený úplne náhodne. Vychádza zo skutočného Zilanta – mýtického draka/hada, ktorý bol historickým symbolom Kazanského chanátu. Keď ruský cár Ivan Hrozný v 16. storočí dobyl Kazaň (jeden z najväčších tatárskych štátov tých čias), cár si do svojho titulu pridal „Cár kazanský“ a drak Zilant sa stal súčasťou ruského imperiálneho erbu. Západní kartografi si tento symbol jednoducho prepožičali a aplikovali ho na celú obrovskú oblasť Tartárie.

Symbol Sovy: Na niektorých francúzskych mapách a tabuľkách sa pri pojme „Cisár Tartárie“ objavuje sova. Sova bola v niektorých starých ázijských kultúrach vnímaná ako symbol šťastia a ochrany (na rozdiel od Európy, kde sa často spájala so smrťou, alebo s múdrosťou v antike). Odkazy na to, že Džingischán bol zachránený sovou, sa objavovali v cestopisoch, a tak to európski umelci použili ako štátny symbol.

Strach z prázdna (Horror Vacui): Starí kartografi neradi nechávali na mapách prázdne biele miesta (čo presne stredná a severná Ázia z ich pohľadu bola). Vypĺňali ich preto ozdobnými kartušami, kresbami nomádskych stanov, ťavami, vymyslenými hradbami a erbami, ktoré mali mape dodať umeleckú a vizuálnu hodnotu, čím zakrývali fakt, že topografiu územia detailne nepoznajú.

Veľká Tartária a jej erby sú tak predovšetkým odrazom západoeurópskeho pohľadu na svet. Boli to vizuálne a geografické „zástupkyne“ za obrovský a pestrý svet slovanov, stredoázijských nomádov, turkických národov a mongolských ríš, ktoré Európania z diaľky považovali za jednu veľkú, tajomnú zem. Ako sa mapovanie Ázie v 18. a 19. storočí spresňovalo, pojem Tartária bol nahradený konkrétnymi názvami provincií, regiónov a štátov, a tak z máp prirodzene zmizol.

Hlavné zdroje kritiky

1. WITSEN, Nicolaes: Noord en Oost Tartarye (Severná a Východná Tartária), 1692. Toto je jedno z najvýznamnejších diel 17. storočia, v ktorom holandský diplomat a kartograf Nicolaes Witsen detailne popisuje obrovské územia Ruskej ríše a Ázie. Dielo jasne ukazuje, že "Tartária" bola zberným geografickým termínom pre oblasť, ktorú obývali rôzne etniká, a nie názvom jedného impéria.
2. HARLEY, J. B. – WOODWARD, David: The History of Cartography. University of Chicago Press. (Ide o viaczväzkovú, celosvetovo uznávanú encyklopédiu dejín kartografie. Detailne vysvetľuje prax "Horror vacui" – strachu z prázdna – a to, ako kartografi vypĺňali neznáme miesta [Terra incognita] mýtickými bytosťami a kartušami.)
3. Dobové mapy: Rozdelenie na Ruskú, Čínsku a Nezávislú Tartáriu možno priamo vidieť na stovkách máp z 18. a 19. storočia, napríklad na mapách od kartografov ako Guillaume de L'Isle alebo Emanuel Bowen (napr. mapa A New and Accurate Map of the Empire of the Russians in Europe and Asia).
4. PARIS, Matthew (Matúš Parížsky): Chronica Majora (13. storočie). Anglický benediktínsky mních a kronikár je jedným z prvých, u koho je zdokumentovaná slovná hračka spájajúca prichádzajúcich Mongolov (Tatárov) s peklom. V roku 1240 zapísal (pripisujúc tieto slová francúzskemu kráľovi Ľudovítovi IX.), že títo démoni musia byť zahnaní späť do Tartaru (pekla), odkiaľ prišli.
5. POW, Stephen: Deep Ditches and Well-built Walls: A Reappraisal of the Mongol Withdrawal from Europe in 1242. (Moderná historická štúdia, ktorá okrem iného rozoberá, ako Európania vnímali mongolskú inváziu a ako sa formovala ich terminológia.)
6. Historická heraldika Kazane (Zilant): Fakt, že drak/had Zilant bol symbolom Kazanského chanátu a po jeho dobytí Ivanom Hrozným (v roku 1552) bol včlenený do Veľkého štátneho erbu Ruského impéria, je štandardnou súčasťou ruskej heraldiky. Odtiaľ ho prebrali západní kartografi ako „symbol“ pre územia za Uralom. (Zdroj: Ruská štátna heraldická akadémia, historické štúdie o erboch cárskeho Ruska).
7. Tabuľky vlajok (Flag charts): Zdroje vlajok so sovou alebo drakom pochádzajú z populárnych námorných a kartografických tabuliek, napr. Bowles's Universal Display of the Naval Flags of all Nations in the World (Londýn, 1783) alebo Tableau des Pavillons de toutes les Nations de l'Océan (Francúzsko, 18. storočie). Heraldici dnes upozorňujú, že tvorcovia týchto komerčných tabuliek si často symboly exotických krajín vymýšľali, aby tabuľky vyzerali kompletne (tzv. pripisované erby).
8. PASTOUREAU, Michel: Traité d'héraldique (Traktát o heraldike). Významný francúzsky historik vo svojich dielach vysvetľuje princípy stredovekej a novovekej heraldiky, vrátane fenoménu pripisovania erbov entitám, ktoré vlastnú heraldiku v európskom zmysle slova vôbec nemali.
9. GORSKI, David / DUNNING, Brian: Platformy ako Skeptoid sa detailne venovali fenoménu "Mud Flood" a Veľkej Tartárie, kde krok po kroku na základe dejín architektúry a kartografie vyvracajú tvrdenia o utajenom impériu.
10. Zachar Prilepin / Ruské zdroje: Mýtus má silné korene v ruskom alternatívnom priestore (Nová chronológia A. Fomenka). Kritike týchto teórií z pohľadu akademickej histórie sa venujú napríklad práce komisie pre boj proti pseudovede pri Ruskej akadémii vied.
11. AITAMURTO, Kaarina. Paganism, traditionalism, nationalism: narratives of Russian Rodnoverie. London: Routledge, 2016. ISBN 978-1-315-59942-7. (Základná vedecká monografia o ruskom novopohanstve, rozoberá aj Chineviča a SAV).
12. ŽIARISLAV (Miroslav Švický). Vyhlásenie k „Slovansko-árijským védam“. [online]. Rodný kruh. [cit. 2024-05-24]. Dostupné na: https://www.zemosvet.sk/vyhlasenie-ziarislava-k-teoriam-takzvanych-slovansko-arijskych-vied. (Kritické stanovisko popredného slovenského Rodnoverca).
13. LUMYD. Od theosofie k ufoslovanství: Sibiřský Asgard prý ukrývá čtyřicet tisíc let staré védy. [online]. Lumyd.eu. 2021. [cit. 2024-05-24]. Dostupné na: https://lumyd.eu/article/od-theosofie-k-ufoslovanstvi-sibirsky-asgard-pry-ukryva-ctyricet-tisic-let-stare-vedy/33.