Mýtus, ktorý nahradil históriu: Kritický pohľad na Slovansko-Árijské Védy a vydavateľstvo Tartária...

 

Mýtus, ktorý nahradil históriu

Hľadanie vlastných koreňov a túžba po veľkolepej národnej histórii sú prirodzené ľudské potreby. V dobe informačného chaosu a nedôvery voči oficiálnym inštitúciám sa však na tomto základe darí budovať fascinujúce, no fakticky nepodložené mýty. Jedným z najvýraznejších príkladov tohto fenoménu na Slovensku je šírenie tzv. Slovansko-Árijských Véd, ktoré u nás popularizuje predovšetkým vydavateľstvo a hnutie Tartária. Hoci tieto texty sľubujú odhalenie utajenej, státisíce rokov starej a mimoriadne vyspelej minulosti Slovanov, z hľadiska historickej, lingvistickej a archeologickej vedy ide s najväčšou pravdepodobnosťou o moderný falzifikát.

Staroveká múdrosť alebo deväťdesiate roky?

Knihy z edície Slovansko-Árijských Véd sa prezentujú ako preklady prastarých textov napísaných na zlatých doskách tajomnými „runami“. Realita ich vzniku je však oveľa prozaickejšia a ľahšie dohľadateľná. Tieto texty sa prvýkrát objavili v Rusku v 90. rokoch 20. storočia. Za ich autora a „prekladateľa“ je všeobecne považovaný Alexandr Chinevič, zakladateľ neopohanského hnutia známeho ako Ynglizmus (Staroruská yngliistická cirkev pravoslávnych starovercov-ynglingov). Chinevič a jeho stúpenci nikdy nepredložili odborníkom na posúdenie žiadne originálne historické artefakty, zlaté platne ani staroveké rukopisy. Celý kánon stojí výlučne na tvrdení autora, že texty získal od „tajných strážcov múdrosti“.

Na rozdiel od skutočných indických Véd, ktoré sú doložené tisíckami fyzických rukopisov, kontinuálnou ústnou tradíciou a komplexným vývojom sanskrtu, Slovansko-Árijské Védy nemajú vo svete archeológie ani filológie absolútne žiadnu oporu.

The myth that replaced history

Jazykové a historické absurdity

Keď lingvisti analyzujú jazyk, akým sú tieto „staroveké“ texty písané (alebo z ktorého vraj boli preložené), narážajú na zásadný problém. Pojmy, gramatika a syntax nezodpovedajú tomu, ako vyzeral praslovanský jazyk. Často ide o zmes modernej ruštiny, cirkevnej slovančiny, umelo vytvorených novotvarov a pojmov prevzatých z východných filozofií (čakra, karma), o ktorých starí Slovania nemali ani tušenia.

Vydavateľstvo Tartária tieto myšlienky ďalej rozvíja a prepája s teóriou o existencii „Veľkej Tartárie“ – obrovského, technologicky vyspelého slovanského impéria, ktoré malo zaberať väčšinu Eurázie. Tento mýtus pramení z nepochopenia starých európskych máp. Západní kartografi v stredoveku a novoveku označovali obrovské, nepreskúmané územia za Uralom generickým názvom Tartaria, podobne ako neznáme južné územia označovali Terra Australis Incognita. Nešlo o názov jednotnej a vyspelej ríše, ale o geografické označenie územia, o ktorom vtedajšia západná Európa nemala presné informácie.

Je úplne pochopiteľné, prečo myšlienka Veľkej Tartárie rezonuje v dnešnej spoločnosti. Predstava obrovskej, technologicky vyspelej a duchovne bohatej slovanskej (či árijskej) ríše, ktorá sa rozprestierala cez celú Euráziu a následne bola zámerne vymazaná z učebníc dejepisu, má obrovskú silu. Je to archetypálny príbeh o zašlej sláve a stratenej múdrosti predkov.

Mýtus o Veľkej Tartárii je teda výsledkom nedorozumenia a modernej dezinterpretácie starých európskych máp. To však vôbec neznamená, že história tohto obrovského územia je nezaujímavá. Naopak.

Eurázijská step bola domovom fascinujúcich kultúr a skutočných nomádskych ríš – od starovekých Skýtov a Sarmatov, s ich nádherným zlatníckym umením, až po obrovskú Mongolskú ríšu, ktorá reálne prepojila Východ so Západom. Skutočná história našich predkov a národov žijúcich v tomto priestore je neuveriteľne bohatá a nepotrebuje prikrášľovanie modernými sci-fi mýtmi. Neznamená to však, že neexistujú biele miesta, nejasnosti, či, že sa neobjavia nové skutočnosti a fakty.

Psychológia mýtu

Je dôležité pochopiť, prečo majú Slovansko-Árijské Védy a produkcia vydavateľstva Tartária taký úspech, namiesto toho, aby sme ich čitateľov iba odsudzovali. Tieto knihy poskytujú pocit výnimočnosti. Ponúkajú príbeh, v ktorom sú Slovania (často stotožňovaní s „Árijcami“) najstarším, najmúdrejším a najdokonalejším etnikom na Zemi. Vysvetľujú súčasné problémy. Ak je naša história taká veľkolepá, prečo sa dnes nemáme dobre? Odpoveď v týchto textoch je vždy – história nám bola „ukradnutá“ temnými silami, parazitmi či západným sprisahaním. Texty miešajú históriu s ezoterikou, liečiteľstvom a morálnymi poučeniami, čo láka ľudí hľadajúcich duchovnú cestu mimo tradičných náboženstiev.

Skutočná história je fascinujúca aj bez vymýšľania

Kritika Slovansko-Árijských Véd neznamená, že by slovanská história nebola bohatá alebo zaujímavá. Naopak. Skutoční predkovia Slovanov, ich expanzia v ranom stredoveku, budovanie prvých útvarov ako bola Samova ríša, Nitra či Veľká Morava, ich pôvodné náboženstvo a mýty zrekonštruované na základe etnografie a archeológie – to všetko tvorí neuveriteľne pestrý a zložitý obraz.

Problémom kníh od vydavateľstva Tartária je, že túto reálnu, hmatateľnú históriu zahadzujú a nahrádzajú ju lacným sci-fi príbehom o vesmírnych lodiach (vimanách), stotisícročných ríšach a vymyslených runách. Budovanie národnej hrdosti na historických falzifikátoch je ako stavanie domu na tekutých pieskoch. Skôr či neskôr sa zrúti pod váhou faktov.

Skutočná úcta k predkom by nemala spočívať vo viere v rozprávky, ktoré o nich niekto vymyslel koncom 20. storočia, ale v poctivom spoznávaní toho, kým reálne boli a ako žili. Skutočné tajomstvá možno ešte čakajú na svoje objavenie...

Zdroje a odporúčaná literatúra (Kritický pohľad):

1. AITAMURTO, Kaarina. Paganism, traditionalism, nationalism: narratives of Russian Rodnoverie. London: Routledge, 2016. ISBN 978-1-315-59942-7. (Základná vedecká monografia o ruskom novopohanstve, rozoberá aj Chineviča a SAV).
2. ŽIARISLAV (Miroslav Švický). Vyhlásenie k „Slovansko-árijským védam“. [online]. Rodný kruh. [cit. 2024-05-24]. Dostupné na: https://www.zemosvet.sk/vyhlasenie-ziarislava-k-teoriam-takzvanych-slovansko-arijskych-vied. (Kritické stanovisko popredného slovenského Rodnoverca).
3. LUMYD. Od theosofie k ufoslovanství: Sibiřský Asgard prý ukrývá čtyřicet tisíc let staré védy. [online]. Lumyd.eu. 2021. [cit. 2024-05-24]. Dostupné na: https://lumyd.eu/article/od-theosofie-k-ufoslovanstvi-sibirsky-asgard-pry-ukryva-ctyricet-tisic-let-stare-vedy/33.