Mýtus, ktorý nahradil históriu III.: Hľadanie strednej cesty alebo prečo mi nedáva zmysel ani Tartária, ani oficiálna dogma...

 

Hľadanie strednej cesty

Ako človek, ktorý sa snaží pochopiť históriu bez ideologických klapiek na očiach, sa nachádzam v zvláštnom priestore. Na jednej strane odmietam uveriť novodobej mytológii o „Veľkej Tartárii“ ako globálnom hyper-vyspelom impériu, pretože pre to neexistujú hmatateľné dôkazy. Na druhej strane však odmietam aj prístup niektorých mainstreamových historikov a geológov, ktorí sa tvária, že všetko je už objavené, vysvetlené a akákoľvek nezrovnalosť je len laickým omylom. Zostáva tu príliš veľa šedých zón.

Tu sú moje hlavné výhrady voči obom táborom pri konkrétnych fenoménoch:

1. Teória bahennej potopy (Mud Flood) a zasypané mestá

Môj problém so zástancami Tartárie: Predstava, že v 19. storočí prebehla utajená celosvetová vojna (možno jadrová), ktorá doslova zaliala mestá po celom svete metrami bahna, a dynastia Romanovcov to následne vymazala z pamäti ľudstva, je pre mňa nepredstaviteľná. Logistika takéhoto utajenia v dobe tlače a telegrafu by bola nemožná.

Môj problém s oficiálnym vysvetlením: Mainstream často odbije zasypané prvé poschodia starých budov pojmom „kultúrna vrstva“ (prirodzené hromadenie prachu a odpadu) alebo „vyrovnávanie terénu“. Aj keď viem, že v 19. storočí prebehli masívne zemné práce (napríklad dvíhanie celého mesta Chicago kvôli kanalizácii), uniformita týchto zasypaných budov v rôznych mestách po celej Európe a Rusku je zarážajúca. Často to vyzerá, akoby sa terén skokovo zvýšil o 2-3 metre. Oficiálna veda by mala tieto anomálie v urbánnej archeológii vysvetľovať oveľa lepšie a transparentnejšie, a nie ich len paušálne ignorovať.

2. Staroslovienska Bukvica a pôvod písma

Môj problém so zástancami SAV: 49-znaková Staroslovienska Bukvica vo forme ezoterickej matice (kde má každý znak x rozmerov, farieb a energií), ako ju prezentuje hnutie Ynglingov (A. Chinevič), nesie jasné znaky modernej konštrukcie inšpirovanej východnými filozofiami. Je to príliš dokonalý systém na to, aby sa po ňom nezachoval jediný skutočný historický artefakt.

Môj problém s oficiálnym vysvetlením: Tradičný naratív, že Slovania boli do príchodu Cyrila a Metoda v podstate negramotní barbari, je čoraz ťažšie udržateľný. Je vysoko nepravdepodobné, že by obrovské etnikum s rozvinutým obchodom a remeslami nemalo systém záznamu. Aj starí kronikári (ako mních Chrabr) spomínajú, že Slovania predtým používali „črty a rezy“. Odmietam ezoterickú Bukvicu, ale zároveň som skeptický k oficiálnej dogme, ktorá bagatelizuje možnosť existencie komplexného slovanského runového či piktografického systému pred 9. storočím.

3. Nevysvetlené úkazy a megality na Sibíri

Môj problém so zástancami Tartárie: Pri každom zvláštnom tvare skaly na Sibíri zástancovia alternatívy okamžite vidia roztavené múry tartarijských pevností alebo stopy po starovekých laseroch. Tento automatický skok k mimozemšťanom a high-tech civilizácii devalvuje akýkoľvek seriózny výskum.

Môj problém s oficiálnym vysvetlením: Sibír a Ural sú plné fenoménov, ktoré geológovia často až príliš rýchlo označia za „prirodzené zvetrávanie“ a „hru prírody“. Príkladom sú obrovské, geometricky presné kamenné bloky v Horskej Šórii (Gornaja Šoria), Patomský kráter, či dokonca skutočné objavy ako bol Arkaim (mesto s kruhovým pôdorysom). Sibír bola pre západnú vedu dlho čiernou dierou. Je vysoko pravdepodobné, že táto oblasť ukrýva pozostatky dávnych ľudských kultúr alebo výnimočné geologické anomálie, o ktorých vieme len veľmi málo, a zjednodušené geologické škatuľky na ne jednoducho nestačia.

Arkaim a kultúra Sintashta

4. Príbeh o písmene „R“ (Tatár vs. Tartar)

Môj problém so zástancami Tartárie: Hnutie okolo SAV často vysvetľuje pôvod slova „Tartária“ ako spojenie mien dvoch slovanských božstiev – Tarch (Perúnov syn) a Tara (jeho sestra). Toto vysvetlenie znie skôr ako moderná ezoterická slovná hračka než skutočná historická etymológia a chýbajú pre ňu akékoľvek staršie jazykové pramene.

Môj problém s oficiálnym vysvetlením: Mainstreamová história tvrdí, že európski kronikári (ako Matúš Parížsky) a panovníci v 13. storočí zámerne pridali do slova Tatár písmeno „R“, aby tento obávaný nomádsky ľud spojili s gréckym slovom Tartarus (Peklo). Tento príbeh sa v učebniciach opakuje neustále. Mám však vážnu pochybnosť: Je skutočne uveriteľné, že jedna slovná hračka, akýsi stredoveký propagandistický „vtip“ francúzskeho kráľa či anglického mnícha, sa uchytil natoľko, že na stovky rokov prekreslil mapy celého sveta vo všetkých európskych jazykoch?

Oficiálna veda tu podľa mňa kĺže po povrchu. Je predsa možné, že tvar s „R“ (Tartar) existoval v nejakom staršom, lokálnom dialekte, alebo pochádza z perzských, arabských či čínskych prameňov, o ktorých európski geografi vedeli, no my sme to dnes zjednodušili na historku o pekle. Považujem za vedecky lenivé odpísať názov polovičky Eurázie ako stredoveký preklep či iróniu.

5. Záhada bájnej „Tramtárie“

Keď sa zamýšľam nad tým, čo vlastne Tartária pre bežných ľudí v Európe znamenala, fascinuje ma stopa, ktorú zanechala v našom vlastnom jazyku – pojem Tramtária. V slovenčine aj češtine dodnes používame frázy ako „Je to až kdesi v Tramtárii“ alebo „Prišiel z hornej Tramtárie“. Vnímame to ako označenie miesta, ktoré je nesmierne vzdialené, neznáme, absurdné, alebo ktoré v skutočnosti vôbec neexistuje. Etymológovia a jazykovedci sa pritom zhodujú, že slovo „Tramtária“ je s najväčšou pravdepodobnosťou ľudovou skomoleninou slova „Tartária“.

Tento lingvistický detail podľa mňa dokonale vystihuje podstatu celého problému a dáva mi odpoveď na to, čím táto oblasť skutočne bola:

Na jednej strane to vyvracia teóriu o vyspelom globálnom impériu. Ak by Tartária bola reálnou, vyspelou ríšou, s ktorou naši predkovia obchodovali alebo do nej dokonca patrili, jej názov by sa nezachoval vo folklóre ako synonymum pre absurdnú rozprávkovú neznámu. Zachoval by sa s rešpektom, tak ako Rím alebo Byzancia.

Na druhej strane to ukazuje silu historickej geografie. Keď v 18. a 19. storočí Rusi a Číňania definitívne rozdelili a zmapovali stepi Ázie, „Veľká Tartária“ zmizla z reálnych máp. Nezmizla však z podvedomia obyčajných ľudí v strednej Európe. Len sa presunula z oblasti geografie do oblasti mytológie. Stala sa z nej Tramtária – bájna zem za siedmimi horami.

Preto mi dáva najväčší zmysel vnímať Tartáriu presne takto: nebol to super-štát, ktorý nám tajní vladári ukradli, ale bol to európsky mýtus o neznámom Východe, ktorý sa po stáročiach transformoval do rozprávkovej Tramtárie, a dnes, paradoxne, zmutoval späť do internetovej "Veľkej Tartárie".

Som presvedčený, že história ľudstva je oveľa zložitejšia a tajomnejšia, než sa píše v učebniciach. Odmietam však nahradiť nedokonalú oficiálnu vedu (ktorá sa aspoň snaží držať fyzických dôkazov) modernou rozprávkou, ktorá si dôkazy vymýšľa. Mojou cestou je poctivý skepticizmus: požadovať prísne dôkazy od alternatívcov, ale aj ochotu priznať si „nevieme“ od akademikov.

Zdroje a podklady

1. Kniha: "City of the Century: The Epic of Chicago and the Making of America" od Donalda L. Millera. Kniha detailne (a faktuálne) popisuje tzv. Raising of Chicago, kedy v 19. storočí fyzicky na zdvihákoch nadvihli celé bloky budov o niekoľko metrov a zasypali ulice hlinou kvôli bahnu a kanalizácii. Ukazuje to, že gigantické zmeny terénu v mestách sa diali, no urobili ich ľudia z pragmatických dôvodov, nie globálna potopa.
2. Traktát "O pismenach" (O písmenách) od mnícha Chrabra (koniec 9. alebo začiatok 10. storočia). Tu sa výslovne píše o tom, že Slovania pred prijatím kresťanstva nemali knihy, ale rátali a veštili pomocou „čŕt a rezov“ (črъty i rězy). Pre oficiálnu vedu je to dôkaz piktogramov/rún, nie 49-znakovej abecedy.
3. Práce prof. Radoslava Katičića alebo iných slavistov o predkresťanskej kultúre Slovanov.
4. Arkaim a kultúra Sintashta: Namiesto vymyslenej Tartárie sa oplatí pozrieť na reálnu Kultúru Sintashta (cca 2100–1800 pred n. l.) na južnom Urale. Tu boli objavené skutočné vyspelé kruhové osady (najznámejší je Arkaim) a najstaršie známe vojnové vozy s vypletanými kolesami. Je to dôkaz, že stepi Ruska ukrývajú reálnu starovekú históriu bez potreby vymýšľať si sci-fi impériá. (Zdroj: The Tarim Mummies od J. P. Malloryho a V. H. Maira, kde sa venujú aj širšiemu eurázijskému priestoru a migráciám).