Kronika Ľadovej spoločnosti I.: Koľaje neistoty

 

Les Rails d'incertitude (FR 1999)

Francúzsky majster vedeckej fantastiky Georges-Jean Arnaud sa po monumentálnom úspechu svojej pôvodnej ságy rozhodol vrátiť na úplný začiatok. Román Koľaje neistoty (v origináli Les Rails d'incertitude, vydaný v roku 1996) otvára novú sériu – Kroniky Ľadovej spoločnosti (Chroniques de la Compagnie des Glaces). Tento prequel slúži ako fascinujúci prológ k celému mrazivému univerzu. Ak sme v pôvodnej sérii sledovali už plne rozvinuté, totalitné a byrokratické železničné impériá, tu nás autor vrhá do surového, primitívneho barbarstva ranej doby ľadovej, kde ľudstvo prežíva doslova zo dňa na deň a technológia je len vyblednutým mýtom.

Les Rails d'incertitude (FR 1996)

Georges Jean Arnaud: Koľaje neistoty

Les Rails d'incertitude (1999)

Ide o vynikajúci návrat k počiatkom. Arnaud s drsným naturalizmom ukazuje, že prechod od našej súčasnej civilizácie k diktatúre koľajníc nebol okamžitý, ale rodil sa z chaosu, zúfalstva a krvi.

V temnote barbarstva a svetlo starého Atlasu

Odkedy na zemeguľu vtrhol neúprosný ľad a uvrhol ju do večnej zimy, zdalo sa, že barbarstvo si znovu neobmedzene vydobylo svoje práva. V tomto novom, nehostinnom svete mohli v prežitie dúfať len tí najsilnejší a najchytrejší. Ústrednou postavou tohto temného veku je Sadon – rovnako posadnutý a zúfalý ako všetci ostatní lovci potulných kmeňov. Jeho každodennou realitou je neustále pátranie po koristi; musí vypátrať a zabiť aspoň jedného soba, ktorý by jeho izolovanému kmeňu umožnil prežiť ďalších niekoľko mesiacov v krutej bielej pustatine.

Sadon je však výnimočný. Kým väčšina jeho súkmeňovcov už dávno zabudla na dedičstvo minulosti a vyjadruje sa len primitívnym chrčaním, on si ako jeden z mála zachoval základy jazyka. Niekedy, ukrytý na dne svojho iglu páchnuceho zle opálenou kožou a osvetleného len slabým mihotaním mastnej lampy, vyťahuje zo svojho starého vaku zvláštny predmet. Je to jeho najcennejší majetok, relikvia, ktorú mu osud jedného dňa postavil do cesty a s ktorou by sa nikdy nerozlúčil: starý geografický Atlas.

Pre Sadona je to fascinujúca, magická kniha, plná názvov s tajomným a strateným významom. Slová ako Paríž, diaľnica alebo železničná trať si rád číta a dlho recituje ako litánie. Sníva pri nich o šťastnom, mýtickom svete, kde bolo ľuďom teplo a kde sa mohli rýchlo pohybovať pomocou hlučných a mocných strojov. Sám pre seba sa pýta, či to všetko bola kedysi realita, alebo ide len o nedosiahnuteľnú legendu.

Stretnutie s "netvorom" a vstup do Kolónie

Počas jedného zo svojich úmorných loveckých putovaní narazí Sadon na objav, ktorý navždy zmení chod dejín. Objaví skrytú jaskyňu, z ktorej vyžaruje zvláštne, neprirodzené svetlo. Vo vnútri nachádza nielen ukrývajúce sa stádo sobov a vzácny lišajník, ale stane sa svedkom niečoho desivého. V jaskyni sa náhle zjaví obrovský, chrčiaci "netvor" a vzápätí do podzemia zostúpi niekoľko podivne oblečených ľudí.

Jedným z týchto cudzincov je Rogger. Ten sa prekvapeného a inteligentného Sadona ujme. Sadon vďaka nemu s úžasom zisťuje, že dymiaci netvor nie je živá bytosť, ale starodávna, funkčná lokomotíva. Rogger ho privádza do komunity zvanej Kolónia, kde ho zasvätí do zabudnutých tajomstiev mechaniky a berie ho na obchodné výpravy do rôznych okolitých osád. Z primitívneho lovca sa tak stáva učeň starého sveta.

Zrada, rádioaktivita a vojna o prežitie

Pokojný zrod civilizácie je však v tomto svete nemožný. Počas jednej z obchodných ciest sú napadnutí divokými Lovcami a Rogger, Sadonov mentor, je brutálne zabitý. Zdrvený Sadon musí spolu so spoločníkom Slavom a zachránenou lokomotívou hľadať útočisko v osade známej ako Pieskovisko.

Po návrate do Kolónie čelí komunita novej, neviditeľnej hrozbe: úroveň rádioaktivity začína dramaticky stúpať, čo si vyžaduje okamžitý exodus. Obyvatelia smerujú k inej veľkej komunite s názvom La Clairière (Čistina). V tomto chaose sa prejaví ľudská chamtivosť. Prezident Kolónie v snahe získať absolútnu moc spája svoje sily so žoldniermi samozvaného cára Pavla I., aby La Clairière mocensky dobyli. Žoldnieri však kolonistov zradia a obrátia zbrane proti nim.

Tvárou v tvár tejto krutej vojenskej hrozbe sa formuje nevídaná aliancia. Zjednotí sa koalícia dovtedy izolovaných spoločenstiev – Pieskovisko, Temné mesto, Železná pevnosť a dokonca aj Gregoriánska cirkev (Vatikán). Táto spojená sila sa postaví žoldnierom a v epickom strete ich definitívne porazí, čím položí základy prvej skutočnej medziosadnej spolupráce.

Objav depa a zrod Železničnej únie

Sadon, ktorého Atlas naučil snívať o prepojenom svete, nezaháľa. Počas pátrania narazí na staré predľadovcové archívy, ktoré spomínajú existenciu obrovského železničného depa pochovaného pod masami ľadu. Zorganizuje rozsiahle vykopávky a jeho úsilie je korunované historickým úspechom – depo je nájdené a odomknuté.

S dostupnosťou lokomotív, vagónov a súčiastok začína Sadon budovať niečo, čo tu nebolo storočia: prvú funkčnú dopravnú sieť. Spája Pieskovisko, Temné mesto, osadu Nádej a Železnú pevnosť. Zakladá takzvanú Železničnú úniu, prvý mocenský a logistický celok, ktorý neskôr zmutuje do tyranských Spoločností známych z hlavnej ságy.

Poznámka k časovej osi: Z historického hľadiska univerza je datovanie tohto románu kľúčové. Udalosti a zrod Železničnej únie pod Sadonovým vedením sa odohrávajú presne dvesto rokov pred udalosťami opísanými v osade La Clairière (Čistina), čo z tohto diela robí absolútny mýtus o stvorení celého mrazivého sveta G.-J. Arnauda.

Poznámky

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Les Rails d'incertitude. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Anticipation, 1996. 256 s. ISBN 2-265-06140-9