 |
| I, Robot (Ang 1950) |
V kultovej zbierke poviedok Já, Robot Isaac Asimov zadefinoval tri zákony robotiky, ktoré majú slúžiť na ochranu ľudí pred robotmi. Prvý z nich znie: Robot nesmie ublížiť človeku ani svojou nečinnosťou dopustiť, aby sa mu ublížilo. Druhý: Robot musí poslúchnuť človeka s výnimkou prípadov, keď by to bolo v rozpore s Prvým zákonom. No a tretí hovorí: Robot musí chrániť vlastnú existenciu, pokiaľ takáto ochrana nie je v rozpore s Prvým alebo Druhým zákonom. Čo sa však stane, ak robot začne spochybňovať svojho stvoriteľa? Môže mať robot zmysel pre humor? A dokáže klamať? Ako potom rozlíšiť robota od človeka? Talentovaná robopsychologička Susan Calvinová stála pri zrode umelej inteligencie. Pomohla robotom zhmotniť sa zo snov na skutočné vedecké výtvory a zapísala sa do dejín robotiky.
 |
| Já, robot (CZ 1993) |
Isaac Asimov: Já, robot | ✮✮✮✮✮ | 26.02.2008
I, Robot (Ang 1950)
Já, robot (CZ 1981, 1993, 2000, 2004, 2007, 2012)
Ja, Robot (SK 2021, 2022)
Isaac Asimov je nepochybne jedným z otcov science fiction, a jeho poviedková zbierka Já, Robot (Ivo Železný, 1993) je kľúčovým, priam povinným čítaním pre každého fanúšika žánru, ale aj pre každého, koho zaujíma budúcnosť technológie a etika. Táto kniha nie je len zbierkou príbehov, ale skôr hlbokou sondou do podstaty umelej inteligencie a ľudskosti.
Srdcom celej zbierky a najväčším Asimovovým prínosom sú Tri zákony robotiky, ktoré v poviedkach slúžia ako železný morálny kódex každého robota:
- Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby bolo človeku ublížené.
- Robot musí poslúchnuť príkazy človeka, okrem prípadov, keď sú tieto príkazy v rozpore s Prvým zákonom.
- Robot musí chrániť vlastnú existenciu, pokiaľ takáto ochrana nie je v rozpore s Prvým alebo Druhým zákonom.
Namiesto akčného sci-fi (aké poznám z neskoršej filmovej adaptácie s Willom Smithom) ponúka kniha intelektuálne detektívne príbehy. Každá poviedka je vlastne logickou hádankou, v ktorej dochádza ku komplikácii alebo zlyhaniu, ktoré je len zdanlivé. Problém vždy vyplýva z nečakaného prekrútenia, dvojzmyselnosti alebo paradoxu v rámci Troch zákonov.
Poviedky sú voľne prepojené formou rozhovoru medzi novinárom a Dr. Susan Calvinovou, geniálnou, no chladnou a odmeranou robopsychologičkou. Calvinová, ktorá videla zrod umelej inteligencie a pracovala pre firmu U. S. Robots & Mechanical Men, Inc. po celý svoj život, retrospektívne rozpráva o najpozoruhodnejších prípadoch.
 |
| Ja, robot (SK 2021) |
V mnohých príbehoch sa objavujú aj iné známe postavy: technici Gregory Powell a Michael Donovan. Ich úlohou je testovať a riešiť problémy s novými modelmi robotov, pričom sa často dostávajú do humorných, no aj kritických situácií.
Hoci postavy nie sú vždy emocionálne hlboko prekreslené (Dr. Calvinová je zámerne strohá a pragmatická), ich interakcie a morálne dilemy robotov sú hlavným ťahákom.
Kniha je oveľa viac filozofická než akčná. Hlavnými témami sú:
Čo sa stane, ak robot začne spochybňovať svojho stvoriteľa, naučí sa klamať alebo vyvíja náboženské cítenie?
Neustály strach ľudstva z vlastného výtvoru a diskusia o mieste robotov v ľudskej spoločnosti.
Asimov brilantne ukazuje, že aj dokonale logický kód môže viesť k nečakaným a zložitým situáciám.
Je neuveriteľné, ako sú poviedky napísané v 40. rokoch 20. storočia stále aktuálne. V dobe, keď sa umelá inteligencia vyvíja míľovými krokmi, otázky, ktoré Asimov nastolil, rezonujú ešte silnejšie. Já, Robot je tak hlbokou úvahou nie ani tak o robotoch, ale skôr o nás samých – o našej logike, emóciách a morálke.
Já, Robot je kultová zbierka, ktorá predstavuje povinnú jazdu pre každého sci-fi nadšenca. Ak hľadáš intelektuálne, podnetné a nadčasové čítanie, ktoré definovalo moderný pohľad na robotiku, túto knihu musíš mať v knižnici. Je to majstrovské dielo, ktoré ťa prinúti premýšľať o pravidlách, ktoré riadia technológiu a spoločnosť.
Odporúčam všetkým milovníkom klasického sci-fi, etiky a logických hádaniek. Ak očakávaš akciu v štýle filmu s Willom Smithom, budeš prekvapený, no knižná verzia je omnoho hlbšia a obohacujúcejšia.
P.S.
Deväť výborných poviedok navzájom previazaných robopsychologičkou Susan Calvinovou a podávaných formou interview ako príbehy, sú strhujúcou ukážkou klasického sci-fi. Nemôžem si pomôcť, ale knižke teraz nemôžem nič vytknúť. Logické konštrukcie jednotlivých príbehov utkané akoby z rébusov, psychológia robotov ako aj hlbšie filozofické úvahy o existencii ako takej nútia k zamysleniu. Knižka je pre skutočných fajnšmekrov žánru sci-fi. Neodporúčam tým, ktorí hľadajú akciu alebo príbehy o láske, hrdinami sú tu predovšetkým mysliace bytosti z kovu. Mysliace bytosti? V 2. poviedke to vysvetlí robot rukolapne - "Myslím, teda som." Naopak, odporúčam všetkým, ktorí majú radi záhady a riešenia na báze "tvrdej" logiky. Dávam maximálny počet hviezd. Škoda, že nemôžem dať viac :-)
(26.02.2008)
Robbie
Strange Playfellow (1940)
Westonovci kúpili svojej dcére Glorii opatrovateľku v podobe Robbieho, nemého robota. Gloria si ho veľmi obľúbila, hrala sa s ním na schovávačku a rozprávala mu rozprávky. Jej matka však nebola nadšená tým, že Gloria sa hrala len s robotom...
Hra na honěnou / Kolotoč
Runaround (1942)
Mike Donovan a Greg Powell sú vyslaní na Merkúr, aby otestovali nových robotov. Na fungovanie základne však potrebujú selén, a tak pošlú robota Speedyho k selénovému jazeru. Speedy začne behať okolo jazera a nedokáže sa k nemu priblížiť ani vrátiť na základňu. Je to preto, že sa musí správať podľa zákonov robotiky...
Rozum
Reason (1941)
Mike Donovan a Greg Powell skonštruovali nový typ robota, CHTR-1, ktorý je schopný samostatného myslenia. Robot však nedokáže uveriť, že ho vytvorili bytosti menej inteligentné ako on sám – ľudia...
Chyť toho králíka! / Najprv zabiť vlka
(Catch That Rabbit (1944)
Greg Powell a Mike Donovan sú vyslaní na asteroid, kde majú za úlohu „vyriešiť problémy“ s novým typom robota, ktorý ovláda šesť „prstov“ (iných robotov). Keď ich však nikto nesleduje, roboty prestanú fungovať a začnú sa správať podivne. Nie sú však schopní zistiť, čo je s robotmi zle.
Lhář! (Klamár)
Liar! (1941)
Susan Calvinová je robopsychologička a musí zistiť, čo sa stalo s robotom, ktorého druhovia sú úplne normálni, ale on je jediný, kto dokáže čítať myšlienky.
Malý ztracený robot (Stratený robot)
Little Lost Robot (1947)
Susan Calvinová a Peter Bogart prichádzajú na Hyperzákladňu, aby vyriešili vážny problém. Pre túto základňu boli vyvinuté špeciálne roboty, u ktorých bol potlačený prvý zákon robotiky, pretože tu vládnu nebezpečné úrovne žiarenia a roboty sa vždy ponáhľali na pomoc výskumníkom. Ľudia však túto radiáciu dokážu znášať určitý čas, ale roboty sú okamžite zničené. Jeden z týchto robotov však dostal príkaz zmiznúť, a to urobil dokonale...
Únik
Paradoxical Escape (1945)
Konkurenčná spoločnosť oslovila Americkú národnú spoločnosť s návrhom, aby ich robot s názvom Mozog dostal za úlohu prepočítať rovnice súvisiace s motormi pre medziplanetárne lety. Ich vlastný superpočítač sa počas výpočtov zrútil, pretože došlo ku konfliktu so zákonmi robotiky.
Důkaz (Dôkaz)
Evidence (1946)
Prebieha volebná kampaň na post starostu medzi Francisom Quinnom a Stephenom Byerleym. Quinn verí, že Byerley je robot, pretože ho nikto nikdy nevidel jesť ani spať. Byerley sa snaží dokázať, že je človek.
Konflikt nikoli nevyhnutelný (Odvrátiteľný konflikt)
The Evitable Conflict (1950)
Koordinátor Stephen Byerley pozve robopsychologičku Susan Calvinovú do svojej kancelárie, aby jej zveril svoj problém. Má podozrenie, že stroje, ktoré ovládajú svetovú ekonomiku, nefungujú správne.
Poznámky
I, Robot je zbierka sci-fi poviedok amerického spisovateľa Isaaca Asimova. Poviedky pôvodne vychádzali v amerických časopisoch Super Science Stories a Astounding Science Fiction v rokoch 1940 až 1950. Poviedky potom v roku 1950 zostavilo vydavateľstvo Gnome Press do jednej publikácie v počiatočnom náklade 5 000 výtlačkov.
Všetky poviedky v tejto zbierke, okrem rámcovej poviedky, boli neskôr zahrnuté do zbierky The Complete Robot (1982).
Zbierka má rovnaký názov ako vtedy nedávno vydaná poviedka „I, Robot“ (1939) od Eanda Bindera (pseudonym Earla a Otta Binderovcov), ktorá výrazne ovplyvnila Asimova. Asimov chcel svoju zbierku nazvať Mind and Iron, a namietal, keď vydavateľ zmenil názov na rovnaký ako Binderov. Vo svojom úvode k poviedke v knihe Isaac Asimov Presents the Great SF Stories (1979) Asimov napísal:
Určite ma to zaujalo. Dva mesiace po prečítaní som začal písať príbeh „Robbie“ o sympatickom robotovi a to bol začiatok mojej série o pozitrónových robotoch. O jedenásť rokov neskôr, keď bolo deväť mojich príbehov o robotoch zhromaždených do knihy, vydavateľstvo napriek mojim námietkam pomenovalo zbierku I, Robot. Moja kniha je teraz slávnejšia, ale Ottov príbeh bol prvý.
— Isaac Asimov (1979)
ASIMOV, I.: Já, robot. 1. vyd. Praha : Ivo Železný, 1993. 212 s. ISBN 80-237-3961-1
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára