 |
| Planète nomade (FR 2000) |
Ôsmy zväzok z prequelového cyklu Georgesa-Jeana Arnauda, Planéta nomádov (v origináli Planète nomade, 2000), predstavuje v rámci univerza Ľadovej spoločnosti radikálny žánrový aj tematický posun. Ak sme si zvykli na drsné prežitie v snehu a nekonečné vojny železničných impérií na Zemi, tento román nás naplno uzamyká do klaustrofobického, no fascinujúceho prostredia generačnej lode. Arnaud tu brilantne spája prvky space opery, biomechanického sci-fi a klasickej drsnej detektívky (hardboiled), pričom ústrednou postavou nie je typický akčný hrdina, ale bystrá, sedemdesiatosemročná ex-prezidentka.
Georges Jean Arnaud: Planéta nomádov
Planète nomade (2000)
Dielo plynule nadväzuje na objav a kolonizáciu obrovského organického satelitu (Bulbu) a ukazuje, ako sa ľudská spoločnosť a jej neduhy dokážu replikovať aj v tých najbizarnejších kozmických podmienkach.
Generačná loď a rozdelená spoločnosť
Príbeh nás prenáša dvestodvadsaťosem rokov po začiatku kolonizácie živej planétky Bulb. Tá spoločne s päťdesiatimi tisíckami svojich obyvateľov – a v sprievode starej, zrekonštruovanej vesmírnej lode Terra (obnovenej trestancami) – nezadržateľne, no znepokojujúco pomaly cestuje k materskej Zemi. Arnaud tu majstrovsky vykresľuje sociológiu uzavretého priestoru, ktorá je pre fanúšikov sci-fi vždy atraktívna.
Historický a politický kontext je dôležitý pre pochopenie napätia na palube:
- Rok 2294: Sugar Vernonová (dcéra Duncana Vernona a Aldiny Pérou) úspešne odstavila od moci tyranskú Vojenskú kastu a nastolila na Bulbe krehkú demokraciu.
- Rok 2342: K organickému satelitu sa formálne pripája opravená loď Terra, ktorej posádka udržiava politické styky s vedením Bulbu.
- Rok 2460: Dochádza k radikálnemu občianskemu rozkolu. Ľudstvo v útrobách živej lode sa ideologicky a teritoriálne štiepi na dve znepriatelené frakcie – Cukor (Sugar) a Soľ (Salt), pričom loď Terra si zachováva prísnu neutralitu.
Základnou existenčnou otázkou tohto sveta sa však stáva čas. Po viac ako dvoch storočiach letu je Zem stále záhadne ďaleko. Medzi obyvateľmi sa šíria pochybnosti a konšpirácie, že živý Bulb odmieta svoje zotročenie a zámerne brzdí svoj let.
Záhada spomalenia a nečakaná vyšetrovateľka
Hlavná línia sa roztáča v roku 2484. V systéme Bulbu sa objavuje vážny fyzikálny problém – jeho ťažisko sa nečakane posúva. Nad osadou Sugar City sa navyše začína neštandardne rojiť množstvo chrličov (okrídlených tvorov žijúcich v symbióze s Bulbom). Spúšťačom celého vyšetrovania je navonok banálna a krutá udalosť: chrlič je zastrelený iným endemitom, elektrickým "vlniakom".
Do hry vtedy vstupuje Liz Sugarová, sedemdesiatosemročná bývalá prezidentka frakcie Sugar. Napriek svojmu veku rozbieha skutočné policajné vyšetrovanie, ktoré je postupne popretkávané sabotážami a vraždami. Zisťuje, že za nitky neťahá samotný organický tvor, ale výlučne ľudia.
Pri obhliadke zastreleného chrliča nachádza Liz na jeho tele zvláštnu pripevnenú kocku. Hoci ju sprvu mylne považuje za trhavinu, analýza odhalí, že ide o vysoko výkonný elektrický akumulátor, ktorý bol nabitý na nepriateľskom území frakcie Salt. Nasledujúce dni prinášajú ďalšie dôležité pozorovania. Chrliče s kockami sa systematicky zdržujú približne tridsať sekúnd okolo masívneho stĺpa podopierajúceho celú obytnú dutinu – stĺpa, ktorý pre svoj biologický tvar dostal meno Fémur (stehenná kosť). Z úpätia tohto piliera Liz jasne vidí, že chrliče na jeho vrchole menia vybité kocky za nabité.
Odhalenie sabotáže a tajná bunka navigátorov
Liz vysiela špeciálny tím pod vedením Vikara, aby vrchol piliera preskúmal. Zistia, že klenba je prelomená a objavia troch sabotérov, ktorí preberajú od chrličov akumulátory a napájajú ich priamo do obnaženej siete nervových vlákien Bulbu. Násilne tak manipulujú s obrovským zvieraťom. Zásahom expedície je tento proces prerušený.
Dôsledky sú okamžité. Analýzy ukazujú, že hladina dôležitého vnútorného plynu (ACA) nad územím Salt dramaticky klesla. Frakcia Salt, čeliaca kolapsu, je donútená požiadať o rokovania. Vďaka diplomacii získa hospodársku a zdravotnú pomoc, pričom sa začnú nevyhnutné opravy nervového stĺpa Fémuru.
Prípad však nekončí, ale mieri do najvyšších poschodí moci. Zákonodarné zhromaždenie odhalí existenciu prísne tajnej "navigátorskej bunky", ktorá spôsobovala problémy Bulbu. Liz Sugarová zisťuje, že táto istá bunka stála v roku 2425 za vraždou uznávaného profesora Mikélévitza, ktorý pochopil skutočný pohon planétky. Jeho dedič, Toll Laderon, sa podvodom snažil znemožniť prístup k profesorovým archívom, no vyšetrovanie jeho lož odhalilo. Odomknuté spisy o plyne ACA napokon poskytnú vedcom chýbajúce vedomosti o tom, ako efektívne a bezpečne stimulovať motory Bulbu, čo otvára cestu k reálnemu zrýchleniu cesty k Zemi.
Záver: Majstrovské spojenie sci-fi a noir
Planéta nomádov je ukážkovým príkladom toho, ako dokáže Arnaud obmieňať svoj štýl, aby séria neupadla do stereotypu. Použitím postupov detektívneho žánru priamo v biomechanickom svete generačnej lode vytvoril jeden z najpútavejších dielov predohry. Epilóg je sľubný, no pripúšťa obrovskú mieru trpezlivosti: o storočie neskôr, v roku 2563, si obyvatelia Bulbu konečne dokážu reálne naplánovať príchod k vytúženej, no zamrznutej Zemi. Ich cieľový horizont – rok 2610 – tak predstavuje bezprostredný prechod do udalostí, ktoré položia základy hlavnej, legendárnej Ľadovej spoločnosti.
Poznámky
Celá sága je rozdelená do troch sérií:
- Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
- Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
- Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov
Výraz Bulb pre pomenovanie hviezdneho tvora použil vo svojich prekladoch Bendásek, preto ho takto uvádzam aj ja. Takéto je pomenovanie aj vo francúzskom origináli. Pri doslovnom preklade by sa tento výraz dal preložiť ako Žiarovka alebo Cibuľa, podľa tvaru toho tvora.
ARNAUD, G. J.: Planète nomade. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Fleuve Éditions, 2000. 224 s. ISBN 2-265-06978-7
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára