Stránky

sobota 15. decembra 2018

Panteón slovanských bohov V. - VELES

Boh Veles
Podľa ruských zdrojov bol VELES jedným z najväčších bohov starovekého sveta, synom RODa, bratom SVAROGa a PERÚNa. Jeho hlavnou činnosťou bolo dať svet, ktorý vytvoril ROD a SVAROG, do pohybu. VELES, inak zvaný aj "Boží dobytok" bol vládcom divokej prírody, pánom sveta Nav, mocný mág a vlkodlak, tlmočník zákonov, učiteľ umenia, patrón cestujúcich a boh šťastia. Niektoré zdroje ho uvádzajú ako boha smrti a podsvetia...

Velesova kniha je v súčasnosti veľmi populárnym textom medzi rôznymi novo-pohanskými a príbuznými náboženskými smermi. Verejnosti sa stala známou v 50. rokoch minulého storočia vďaka výskumníkovi a spisovateľovi Jurijovi Miroljubovi. Predstavuje 35 brezových tabuliek so symbolmi, ktoré lingvisti (najmä A. Kur a S. Lesnoj) nazývajú slovanským pred-cyrilským písmom. Je zaujímavé, že pôvodný text sa nepodobá cyrilike ani hlaholike, ale znaky slovanských rún sú v ňom nepriamo zastúpené.

Napriek veľkému rozšíreniu a masovému uctievaniu tohto boha, VELES bol vždy oddelený od ostatných bohov, jeho modly či idoly neboli nikdy umiestnené do spoločných chrámov a posvätných miest, v ktorých boli inštalované obrazy hlavných bohov toho ktorého územia. S jeho obrazom sú spojené dve zvieratá: býk a medveď. V chrámoch venovaných tomuto božstvu žreci často držali medveďa, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v obradoch.

Žiarislav vo svojej knihe Návrat Slovenov v duchu a slove VELESovi prisudzuje tie najdôležitejšie vlastnosti, rozoberá pôvod jeho mena a viac ako vládcu podsvätia ho chápe ako prostredníka vstupu do Raja. Do pozornosti mimo iného dáva aj slovenský názov vrchu Velestúr (o tomto sa viac rozpisuje kniha Pravda o Velestúre od Jána Ducára).

Peter Weleslav Kuzmišin v knihe Bohovia starých Slovanov píše o tomto bohu mimo iného nasledujúce: VELES bol známy aj pod menami VALES, VOLOS, VELINAS či SKOTIJ BOG. Zrodil sa z kravy ZEMUN a druhýkrát z jej dcéry AMELFY. Jeho ženou sa stala bohyňa Zeme MOKOŠA. Je bohom dobytka a úrody, ale aj múdrosti, umenia, bohatstva, vlastníctva, šikovnosti, obchodu, mágie a veštenia. Bol sprievodcom mŕtvych duší v podsvetí, ochrancom kňazov, žrecov a veštcov, pomocníkom roľníkov. Prehral zápas o vládu na zemi so svojim bratom PERÚNom, bojoval však proti ČERNOBOGovi, zvíťazil nad temným DIJom a pomohol vyhrať zápas nad NIJOM - SKYPER ZVEROM. Za čo dostal do daru od svojho brata SVAROGa pluh, čím sa stal zároveň aj bohom úrody. Velesovymi deťmi boli VODAN, USUD, PERPLUT, PODAGA, POLEVIK a KURENT. Deň zasvätený VELESovi je streda.

Michal Téra vo svojej vedeckej knihe Perun Bůh Hromovládce popisuje VELESa ako chtonické podzemné božstvo, ktoré ako boh úrody malo bližšie k obyčajným ľuďom na rozdieľ od hromovládneho boha PERÚNa, ktorý bol bohom elít a bojovníkov. Na rozdiel od vyššie spomenutých prameňov uvádza, že jeho otcom bol SVAROG a matkou MOKOŚ, ktorí stáli na samom počiatku. Spoločne s PERÚNom a tým-ktorým bohom miestneho charakteru však patril v slovanskom božskom panteóne k ústredným božstvám. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v závislosti od lokality mohol byť zároveň aj TRIGLAVom a dokonca ČERNOBOGom samotným (sic!). V ruských bylinách ho reprezentoval Volch Vseslavjevič. V rámci ľudovej tradície mohli v rámci nasledujúceho kresťanského náboženstva prebrať niektoré jeho atribúty sv. Mikuláš, sv. Sáva, sv. Juraj.

Pre zaujímavosť tu uvádzam aj tvrdenia Alexandra Chineviča v jeho Slovansko-Árijských védach. Budú bez komentára.

Boh VELES je Bohom Ochrancom chovateľov zvierat a Rodovým Ochrancom západných Slovanov - Škótov (od VELES skotí Boh). Prastaré slovanské rody, ktoré sa presídlili na britské ostrovy nazvali všetky osídlené provincie - Zeme Skotov - Scotland (Škótsko) a na počesť svojho Rodového Boha Ochrancu VELESa nazvali zeme s najlepšími pastvinami jeho menom - Wales (t.j. Veles).

Keďže VELES je Bohom Ochrancom a vládcom nebeského čertogu Vlka v Svarožom Kruhu, ktorý sa nachádza vedľa Nebeskej Hranice, ktorá rozdeľuje svety svetla a tmy, vyšní bohovia zverili VELESovi byť najvyšším uchovávateľom Nebeskej brány medzisvetia. Táto Nebeská brána sa nachádza na Zlatej púti duchovného vývoja, ktorá vedie do nebeského Asgardu a nebeského Vyria a do svetlých čertogov Volchally. Hádam stačilo...

Ako vidno, boh VELES si nesie svoje atribúty naprieč celým spektrom vykladov. Nezrovnalosti nastávajú pri otázkach v akom vzťahu bol voči SVAROGovi a bohyni MOKOŠ. Buď to boli jeho rodičia alebo súrodenec resp. manželka...

Zdroje:

TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0
KUZMIŠÍN, P. W.: Bohovia starých Slovanov. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2017. 296 s. ISBN 978-80-8100-434-6
ŠVICKÝ M.Ž: Návrat Slovenov v duchu a slove. 3. vyd. Kokava : DIVA, 2016. 232 s. ISBN 978-80-97155-03-2
CHINEVIČ, A.J.: Slovansko-Árijské védy Kniha štvrtá: Slavianstvo. 1. vyd. TARTARIA, 2017. 305 s. ISBN 978-80-972265-4-1

Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov IV. - SVAROG
Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN

3 komentáre:

  1. Jsou Veles a Volos skutečně jedna a táž entita? Článek to bere jako hotovou věc, ale řada lingvistů a historiků (např. N. I. Tolstoj) upozorňuje, že Volos mohl být exkluzivně ochráncem dobytka (skotij bog), zatímco Veles démonem podsvětí, magie a mrtvých. Materiálních dokladů máme minimum, i když spodní patro slavného Zbručského idolu, kde mužská postava drží na rukou celou zemi, bývá často interpretováno právě jako chthonický Veles.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Výborný článek, jen bych doporučil více akcentovat tzv. ‚základní mýtus‘ v podání Ivanova a Toporova. Veles v něm nevystupuje jen jako bůh podsvětí (Navi), ale přímo jako hadí či dračí entita, která sídlí u kořenů Světového stromu a snaží se ukrást Perúnovy stáda, ženu nebo déšť. Tento neustálý kosmický souboj, při kterém Perún Velesa sráží bleskem zpět do podzemí, vysvětluje střídání ročních období a koloběh vody v přírodě.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ďakujem za pútavý text. Rada by som však vypichla dôležitý sociologický aspekt Velesovho kultu. Ako už bolo naznačené pri Perúnovi, existovala tu jasná spoločenská dichotómia. V rusko-byzantských zmluvách z 10. storočia (napr. za kniežaťa Svjatoslava) prisahá vládnuca elita a vojenská družina na Perúna, zatiaľ čo bežný ľud a obchodníci prisahajú na Velesa (Volosa), boha dobytka. Veles bol bohom hospodárskej prosperity a pozemského bohatstva, čo z neho robilo pravdepodobne najuctievanejšie božstvo medzi širokými vrstvami roľníkov.

    OdpovedaťOdstrániť