Panteón slovanských bohov I. - Úvod

Panteón slovanských bohov 

Na úvod začínam len všeobecne a zatiaľ len načrtnem o čom chcem pojednávať a čo tu naopak nebude v ďalších častiach venovaných jednotlivým slovanským bohom, bôžikom, koščejom ale aj rôznym ďalším nadprirodzeným a démonickým bytostiam. Je zbytočné písať to, čo je v knižkách. Budem sa snažiť o syntézu prípadne uvediem nové poznatky z oblasti slovanskej mytológie. Zdroje doložím, takže kto bude chcieť, všetko si môže pekne dohľadať na nete alebo v publikáciách, ktoré sú v prevažnej miere stále bežne v predaji. Teda k veci...

Z hľadiska etnickej a jazykovej príbuznosti Slovanov zahŕňajú tieto národy: Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi, Slovinci ako južní Slovania, Česi, Kašubovia, Lužickí Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci, Slováci (Sloveni) ako západní Slovania a Bielorusi, Rusi, Ukrajinci a Rusíni ako východní Slovania. 

Starý slovanský panteón je veľmi zložitý vo svojej štruktúre a početnosti. Väčšina bohov bola obdarená rôznymi nadprirodzenými silami, aj keď existovali výnimky, z ktorých najpozoruhodnejším príkladom je ROD - tvorca bohov. Vzhľadom na podobnosť funkcií a vlastností niektorých bohov je ťažké určiť, ktoré mená sú len variácie mien toho istého boha a ktoré patria rôznym iným bohom.

Celý panteón možno rozdeliť do dvoch veľkých okruhov: starých bohov, ktorí vládli všetkým trom  pôvodným svetom: Jav, Nav a Prav, a mladých bohov, ktorí vzali opraty do svojich rúk v novej fáze. V tomto prípade sú niektorí starší bohovia prítomní aj v novej fáze, zatiaľ čo iní zmizli (presnejšie, neexistujú žiadne zmienky o ich činnosti a zasahovaní do ničoho, zostali len v spomienkach).

V slovanskom panteóne neexistovala hierarchia moci ako u iných náboženstiev, tá bola nahradená rodovou hierarchiou, kedy sa synovia podriaďovali otcovi, ale bratia si boli rovní. Slovania nerozdeľovali bohov na zlých a dobrých. Niektoré božstvá dali život, iné ho vzali, ale všetci boli rovnako uctievaní, pretože Slovania verili, že existencia jedného bez druhého je nemožná. Zároveň dobrí bohovia môžu trestať a spôsobiť ujmu a zlí naopak môžu pomôcť a chrániť ľudí. Takže bohovia starých Slovanov boli veľmi podobní ľuďom, nielen svojim výzorom, ale aj charakterom, pretože súčasne niesli v sebe dobro aj zlo.

Svojim vzhľadom bohovia vyzerali ako ľudia a väčšina z nich sa mohla zmeniť na zvieratá, takto sa zvyčajne zjavovali ľuďom. Na rozdiel od bežných bytostí sa bohovia vyznačovali superschopnosťami, ktoré im umožňovali meniť svet okolo seba. Každý z bohov mal moc nad jednou časťou tohto sveta. Vplyv na iné časti mimo kontroly božstiev bol obmedzený a dočasný.

Slovanskí bohovia

Čo sa týka vyššie spomenutej rodovej hierarchie slovanských bohov, tá je pomerne nejednoznačná. Záleží to hlavne od toho, o ktorých Slovanov sa jednalo. Tak napr. podľa Vladimíra Kurovského bol pôvodcom všetkého ROD. Píše o tom vo svojich knižkách Živa, Jarga a Rodosvit. RODa ako najvyššieho boha uvádza vo svojej knižke Bohovia starých Slovanov aj Peter Weleslaw Kuzmišin. K RODovi sa prikláňa aj väčšina ruských historikov. Michal Téra vo svojej knihe Perún uvádza, že niektorí Slovania mali zasa tohoto boha za toho najvyššieho. Spomína taktiež RODa a veľa ďalších, čo záležalo zvyčajne od teritoriálnej príslušnosti jednotlivých slovanských občín.

Letopisy antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude. Ako hlavné božstvá uvádzajú PERÚNa (boha blesku a hromu), VELES (bohyňu-matku, na základe ľudovej etymológie často označovanú za boha dobytka, ale aj za boha lesa), SVAROGa (zo slova „svárožič“ - boha slnka, ohňa a vojny), SIMARGLa (boha vetra) a MOKOŠ (bohyňu plodivej moci, lásky, rodiny). Známy bol aj trojhlavý TRIGLAV či sedemhlavý RUGIEVIT, ďalej RADEGAST, SVANTOVÍT a iní. Sile bohov podľa Prokopia neprisudzovali Slovania veľký vplyv. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, choroba, či keď išli do vojny. Rôzne mená bohov však boli v podstate len prezývkami PERÚNa a VELES, aj keď neskôr boli vnímané ako mená samostatných bohov a démonov. V ďalších častiach ukážem, že všetko je to ešte zložitejšie. Mená bohov, ich zaradenie a funkcie sa menia výklad od výkladu. 

Ako zaujímavosť tu uvádzam tvrdenie Alexandra Chineviča alias pátera Dija, zostavovateľa starovereckej Ingliistickej cirkvi v Asgarde Irijskom, teda v ruskom Omsku, autora kníh o Slovansko-Árijských védach, že pôvodcom všetkého bol RA-M-CHA (RAMCHA) a ROD-PRARODIČ bol jeho neoddeliteľnou súčasťou. V preklade Slovansko-Árijských véd je pravdepodobne mierna nekonzistencia, keďže ROD sa tu uvádza samostatne ešte raz, v iných súvislostiach a s inými atribútmi.

V pokračovaní by som sa chcel už rozpísať o samotnom pôvodcovi všetkého RODovi a doložiť, prečo je podľa Slovansko-Árijských véd tým najvyšším RA-M-CHA (RAMCHA). V niektorom z budúcich článkov vyjadrím aj svoje dojmy z uvedených prečítaných kníh spolu s ich bibliofilskými údajmi, to však v inej rubrike.

Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov II. - ROD