Stránky

piatok 6. júla 2018

Panteón slovanských bohov I. - Úvod

Panteón slovanských bohov 

Úvod do sveta slovanskej mytológie

V tejto úvodnej časti načrtnem témy budúcich príspevkov, ktoré sa budú venovať jednotlivým slovanským bohom, démonickým bytostiam či bájnym koščejom. Mojím cieľom nie je len reprodukovať informácie dostupné v literatúre, ale pokúsiť sa o syntézu existujúcich poznatkov a predstaviť nové pohľady na slovanskú mytológiu. Všetky tvrdenia doložím zdrojmi, ktoré si záujemcovia môžu dohľadať v bežne dostupných publikáciách alebo na internete.

Etnické a jazykové rozdelenie Slovanov

Slovanské národy môžeme na základe etnickej a jazykovej príbuznosti rozdeliť do troch hlavných skupín:

  • Južní Slovania: Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi a Slovinci.
  • Západní Slovania: Česi, Slováci (Sloveni), Poliaci, Lužickí Srbi, Kašubovia, Moravania, Slezania a pomoranskí Slovinci.
  • Východní Slovania: Bielorusi, Rusi, Ukrajinci a Rusíni.
Slovanská mytológia
Slovanská mytológia

Charakteristika slovanského panteónu

Starý slovanský panteón je mimoriadne zložitý. Väčšina božstiev disponovala nadprirodzenými silami, pričom špecifické postavenie zastáva Rod – stvoriteľ a pôvodca všetkého. Určiť presnú hierarchiu je náročné, pretože mnohé mená bohov môžu byť len regionálnymi variáciami tej istej entity.

Slovanský duchovný svet sa delí na dva základné okruhy:

  1. Starí bohovia: Vládli trom pôvodným svetom – Javu (svet ľudí), Navu (svet mŕtvych) a Pravu (svet zákonov a bohov).
  2. Mladí bohovia: Prevzali moc v neskoršej fáze vývoja. Niektorí starší bohovia v tomto období pretrvali, iní ustúpili do úzadia a zostali len v ľudových spomienkach.

Rodová hierarchia a vnímanie dobra a zla

Na rozdiel od iných náboženstiev, u Slovanov neexistovala striktná hierarchia moci, ale hierarchia rodová. Synovia sa podriaďovali otcovi, no bratia si boli rovní. Fascinujúce je aj vnímanie morálky – bohovia neboli delení na jednoznačne dobrých a zlých. Existencia jedného pólu bola podmienená druhým. „Dobrí“ bohovia mohli trestať a „zlí“ mohli ľuďom pomáhať. Slovanskí bohovia boli v tomto smere veľmi podobní ľuďom – niesli v sebe obe stránky charakteru.

Hoci sa bohovia javili v ľudskej podobe, často na seba brali zvieraciu podobu. Každý ovládal určitý aspekt sveta, pričom ich vplyv mimo vlastnú sféru pôsobnosti bol zvyčajne obmedzený.

Interpretácie najvyššieho božstva

Otázka najvyššieho boha zostáva nejednoznačná a závisí od teritoriálneho kontextu a konkrétnych prameňov:

  • Rod: Ako najvyššieho boha ho uvádza Peter Weleslaw Kuzmišin (Bohovia starých Slovanov) či Vladimír Kurovskij (Živa, Jarga a Rodosvit). K tomuto názoru sa prikláňa aj väčšina ruských historikov.
  • Perún: Historik Michal Téra vo svojej monografii o Perúnovi uvádza, že pre mnohé kmene bol práve on najvyšším božstvom.
  • Regionálne rozdiely: Byzantský historik Prokopios v 6. storočí spomína u Slovanov uctievanie Perúna ako boha hromu. Ďalšie pramene uvádzajú božstvá ako Veles, Svarog, Simargl či Mokoš. Mnohé ďalšie mená (Triglav, Svantovít, Rugievit) boli v určitých obdobiach vnímané buď ako samostatné bytosti, alebo len ako atribúty a prívlastky hlavných bohov.

Alternatívne pohľady a záver

Zaujímavý pohľad prináša Alexander Chinevič (páter Dij) v rámci učenia Ingliizmu. Podľa neho je pôvodcom všetkého Ra-M-Cha (Ramcha), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je Rod-Prarodič. V textoch Slovansko-árijských véd sa však v tejto súvislosti objavujú určité nekonzistencie, ktorým sa budem venovať neskôr.

V nasledujúcej časti sa podrobnejšie zameriam na entitu Roda a rozoberiem, prečo je podľa véd za najvyššieho považovaný práve Ramcha. Svoje osobné dojmy a podrobnú bibliografiu prinesiem v samostatnej rubrike.

2 komentáre:

  1. Článek trpí klasickým neduhem – snaží se vytvořit jednotný ‚všeslovanský panteon‘. Je třeba si uvědomit, že náboženství Polabských Slovanů (Svantovít, Triglav) se diametrálně lišilo od panteonu kyjevského knížete Vladimíra (Perun, Chors, Stribog). Mezi těmito světy existovaly stovky let vývoje a tisíce kilometrů. Slučovat je do jednoho statického systému je metodologická chyba, kterou do naší vědy vnesl romantismus 19. století. Přesto kvituji snahu o přehlednost pro laiky.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Chcela by som sa opýtať autora na postavenie ženských božstiev. V článku dominuje mužský panteón, ale Mokoš v Kyjeve bola jedinou bohyňou v oficiálnom zozname. Znamená to, že ostatné božstvá ako Lada, Morena či Živa sú len neskoršie literárne konštrukty, alebo mali regionálny význam, ktorý písomné pramene (písané prevažne mníchmi) zámerne ignorovali? Práve táto asymetria prameňov je podľa mňa najväčšou výzvou súčasnej slavistiky.

    OdpovedaťOdstrániť