Hromovládny Boh Perún v knihe Perun, Bůh hromovládce

TÉRA Michal: PERUN Bůh Hromovládce

Kniha Perun, bůh hromovládce s podtitulom Sonda do slovanského archaického náboženství od českého slavistu a historika Michala Téru (vydavateľstvo Pavel Mervart, 2. opravené vydanie, 2017) predstavuje Perúna, božstvo starých Slovanov, komplexne a v širokom kontexte. Autor na vyše 370 stranách využíva početné písomné pramene (predovšetkým z prostredia Kyjevskej Rusi), archeologický materiál a analógie z iných náboženských systémov, najmä z indoeurópskej tradície. Mimo pozornosti nezostáva ani ľudová kultúra slovanských národov, ktorá v sebe uchovala rad prvkov predkresťanských kultov. Dielo tak nie je len portrétom jedného pohanského božstva, ale aj hlbokou štúdiou o zaniknutom svete archaického náboženstva, jeho bohatosti a premenách.

Perún

Môj pohľad a hodnotenie

Ako už podtitul predznamenáva, ide o pomerne obsiahlu a primárne vedeckú prácu. Autor problematiku rozpitváva z viacerých uhlov. Začína písomnými prameňmi (prevažne staroruskými a poľskými), pokračuje etymológiou a typológiou Perúna, pričom sa ho snaží identifikovať v rámci ešte staršieho indoárijského panteónu. Konfrontuje ho s bohmi s podobnými atribútmi z indického, iránskeho, antického, germánskeho, keltského a ugrofínskeho prostredia. Téra tu vyvracia tri hlavné teórie o hromovládcovi bežné v odbornej literatúre a detailne rozoberá otázky transpozície a transformácie tohto božstva v bylinách, povestiach a rozprávkach rôznych slovanských národov.

Odporúčanie pre čitateľa: Odbornosť a popisnosť textu spoločne so snahou o exaktnosť – vrátane citácií rozsiahlych dobových prameňov – môže byť miestami pre bežného čitateľa trochu ubíjajúca. Odporúčam preto knihu čítať s prestávkami. Skrýva v sebe totiž ohromné množstvo zaujímavých faktov, ktoré by pri zbežnom prečítaní mohli ľahko uniknúť. Môže sa síce zdať, že sa niektoré pasáže opakujú, no autor tým len detailne rozširuje kontext svojej témy a vrství argumentáciu. Ku knihe treba pristupovať s vedomím, že ide o skutočnú religionistiku a históriu, nie o literatúru spadajúcu do priehradky ezoteriky, záhad či nepodložených mýtov.

Základné kontúry slovanského archaického náboženstva

V závere autor prináša úvahu o hypotetickej štruktúre slovanského archaického panteónu, v ktorej sa opiera o známu teóriu indoeurópskych funkcií:

• Najvyšší stupeň (Nebo a Zem):

  • Nebo: Reprezentované Nebeským otcom bohov – Svarogom (resp. v neskoršom folklóre Svjatogorom).
  • Zem: Reprezentovaná veľkou ženskou bohyňou – Matkou Zemou Mokošou (resp. Sivou alebo Živou).

• Triadické členenie hlavných bohov:

  1. Magicko-chtonická funkcia: Mágia, zmluvy, dobytok a podsvetie. Reprezentuje ju Veles (Volos), prípadne Triglav či Černobog (podľa autora ide o rozličné mená a podoby tej istej postavy).
  2. Vojensko-solárna a hromovládna funkcia: Vojna a ochrana. Túto funkciu zastáva samotný Perún, v polabskom priestore uctievaný zrejme aj pod menami Svantovít či Svarožic (pravdepodobne jedna a tá istá postava v rôznych kmeňových variáciách).
  3. Hospodársko-plodnostná funkcia: Spojená so sezónnymi rituálmi, vegetáciou a často i so zakladateľom dynastického rodu daného kmeňa. Na Polabí to bol napríklad Jarovít, v ľudových tradíciách ďalších Slovanov figurovali postavy ako Jarylo, Kostroma či Kalojan.

Poznámka na okraj: Perúnom sa chcem ešte zaoberať v rámci seriálu Slovanský panteón bohov.

TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0