Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN

Perún Boh Hromovládca

Dnes sa pozriem na najznámejšieho slovanského boha hromu a blesku – Perúna. Tento príspevok začnem interpretáciou ruských legiend, následne prejdem k odborným prameňom z našich končín a na záver nahliadnem do špecifického výkladu Slovansko-árijských véd.

Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN

Ruské legendy a mýtický obraz

V ruskom folklóre a tradícii je Perún bohom vojenskej cti, chrabrosti a taktiky. Hoci je synom Svaroga, niekedy sa radí až k tretej generácii bohov. Svoju popularitu si získal najmä ako patrón kniežacích družín, ktoré v ňom videli záruku víťazstva – pod podmienkou, že mu boli prinesené náležité obety.

• Ochranca silných: Perún nebol bohom slabých či zbabelých. Tradovalo sa, že ak vojak v boji preukázal strach, hromovládca mohol udrieť bleskom práve do vlastných radov. Zasahoval len vtedy, ak videl čestný a hrdinský boj.
• Pôvod a detstvo: Jeho matkou bola bohyňa Lada. Legenda vraví, že pri jeho narodení sa otriasala celá zem a malý Perún dokázal zaspať len pri zvukoch búrky. Kováčskemu remeslu ho priučil otec Svarog a v narábaní so zbraňami ho vycvičil brat Semargl.
• Mýtické víťazstvá: Medzi jeho najslávnejšie činy patrí porážka Skypera (hadieho syna Černoboga) a morského netvora menom Čudo-Judo. Tieto víťazstvá mu priniesli náklonnosť boha Dija, za ktorého dcéru Dodoľu sa neskôr oženil.
• Atribúty: Perún sa zjavuje ako urastený bojovník so zlatým pancierom a červeným plášťom (túto farbu neskôr prevzali vojenskí vodcovia). Jazdí na mohutnom koni a v rukách zviera sekeru alebo palicu nesmiernej váhy. Jeho príchod vždy sprevádza hrmenie.

Pohľad z našich končín

Odborná a populárno-náučná literatúra v Česku a na Slovensku ponúka triezvejší, no nemenej fascinujúci pohľad:

• Michal Téra (Perun – Bůh hromovládce): Téra analyzuje Perúna v kontexte celého indoeurópskeho priestoru a porovnáva ho s bohmi ako Indra, Zeus či Thor. Potvrdzuje, že Perún bol bohom elít a bojovníkov, zatiaľ čo prostý ľud inklinoval skôr k Velesovi. Za jeho rodičov považuje dvojicu Svarog a Mokoš (resp. Živa).
• Žiarislav (Návrat Slovenov v duchu a slove): Upozorňuje, že Perúnova funkcia sa často mylne zužuje len na vojnu. Bol však aj ochrancom polí a úrody. Naši predkovia ho vzývali v časoch sucha, aby zoslal dážď. Perún trestal zneuctenie chleba (napríklad skamenením) a bol známy svojou úctou k starým ľuďom a deťom.
• Názvoslovie a symbolika: Na Slovensku ho poznáme najmä pod menom Parom. Z jeho mena sú odvodené výrazy ako prať, prieť sa, pršať či perná sila. Jeho stromom je dub a kerom borievka (jalovec). Symbolom sú okrem sekery aj „paromove strely“ (skamenené belemnity alebo bleskovce).
• Peter Weleslaw Kuzmišin: Uvádza Perúna ako Rodovho syna, ktorý po zápase s Velesom prevzal vládu nad zemou. Spolu s bratmi tvorí trojicu Triglav a zvádza večný súboj s Černobogom o osud „zlatého vajca“. Jemu zasväteným dňom je štvrtok (Perendan).

Perún v Slovansko-árijských védach

Pre zaujímavosť uvádzam aj výklad Alexandra Chineviča, kde Perún (Perunkas) vystupuje ako ochranca „Veľkej rasy“ a potomkov Nebeského Rodu.

• Podľa tohto učenia navštívil Perún našu zem už trikrát, aby ju chránil pred temnými silami z „pekelného sveta“.
• Naposledy tu bol pred približne 40 000 rokmi, kedy v meste Asgard Irijský (dnešný Omsk) odovzdal ľuďom posvätné učenie zapísané v tzv. Santiach Véd Perúna. Tieto texty majú varovať pred budúcimi útokmi temných síl a pripraviť ľudstvo na jeho štvrtý príchod.

Perún v Slovansko-árijských védach

Kritický komentár a poznámky k textu

1. Etymológia: Koreň per- (biť, udierať) je mimoriadne starý. Zaujímavé je prepojenie na litovského Perkūnasa. V slovenskom prostredí meno Parom prežilo v nadávkach a ľudovej slovesnosti oveľa dlhšie než mená iných bohov, čo svedčí o jeho mimoriadnom význame.
2. Lienka sedembodová: Krásnym príkladom transformácie mýtu do ľudovej rozprávky je príbeh o lienke. V mnohých slovanských jazykoch sa lienka volá „božia kravička“ alebo „Perúnka“. Príbeh o nevernej manželke, ktorú boh bleskom „opálil“ (čierne bodky na červených krídlach), je rozšírený v celom slovanskom svete.
3. Lokalizácia: Úcta k Perúnovi na Slovensku je doložená mnohými názvami – vrch Perun v Malých Karpatoch, obec Parovce (dnes súčasť Nitry) či početné „dubiny“ zasvätené hromovládcovi.

Záver: Perún nie je len ničivou silou búrky, ale symbolom spravodlivosti, zákonnosti a životodarnej vlahy. Je to dynamický boh, ktorý svojím úderom čistí vzduch aj ľudské svedomie.

Zdroje

1. Славянские Боги и Богини
2. TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0
3. KUZMIŠÍN, P. W.: Bohovia starých Slovanov. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2017. 296 s. ISBN 978-80-8100-434-6
4. ŠVICKÝ M.Ž: Návrat Slovenov v duchu a slove. 3. vyd. Kokava : DIVA, 2016. 232 s. ISBN 978-80-97155-03-2
5. CHINEVIČ, A.J.: Slovansko-Árijské védy Kniha štvrtá: Slavianstvo. 1. vyd. TARTARIA, 2017. 305 s. ISBN 978-80-972265-4-1

Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov V. - VELES
Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov VII. - MOKOŠ