Dystopia: Železná päta

 

The Iron Heel (Ang 2019)

Za sedemsto rokov, v štvrtom storočí éry Bratstva ľudí, ktorá sa datuje od konečného víťazstva socialistickej demokracie, je nájdený rukopis zachytávajúci život socialistického propagátora Arnošta Everharda...

Jack London bol vo svojej dobe nadšeným stúpencom socialistického prevratu a Železná päta je jedným z románov, v ktorých sa naplno prejavil vášnivý obdiv autora k socializmu. Príbeh je rozprávaný formou zápiskov manželky Arnošta Everharda, silného muža, ktorý je oddaný službe revolúcii. Ak odhliadneš od dnes už (dúfam) prekonaného politického nádychu, Železná päta zostáva len románom, ktorý ukazuje schopnosť autora napísať pútavý príbeh, nech je už o čomkoľvek.

The Iron Heel (Ang 1908)

Jack London: Železná pata | ✮✮✮

The Iron Heel (Ang 1908)

Chicagská komuna (CZ 1921)

Železná pata (CZ 1924, 1949, 1951, 1953, 1963, 2011)

Železná päta (SK 1953)

Jack Londonov román Železná pata (Mladá fronta, 1951) je dielo, ktoré si zaslúži pozornosť pre svoju prorockú víziu aj napriek svojim literárnym nedostatkom. Kniha, ktorá sa snaží predstaviť politickú dystopiu, je skôr politickým manifestom než prepracovaným románom, čo je jej hlavným kritickým bodom.

London stavia dej na myšlienke, že kapitalizmus nevyhnutne vyústi do brutálnej oligarchie, ktorá potlačí robotnícku triedu. Hlavná hrdinka Avis Everhardová, manželka socialistického vodcu Ernesta Everharda, rozpráva o vzostupe Železnej päty, čo je tajná organizácia bohatej elity.

Prorocká hodnota románu je nesporná. London predpovedal vzostup totalitných režimov, potláčanie médií a kontrolu más, čo sa v 20. ale aj v 21. storočí stalo tragickou realitou. Z tohto pohľadu je Železná pata nesmierne dôležitým historickým dokumentom.

Železná pata (CZ 1951)

Avšak, ako literárne dielo, kniha pokrivkáva. Postavy sú často iba nositeľmi Londonových myšlienok a politických debát, nie sú to komplexní ľudia s vlastnými emóciami a motiváciami. Ernest Everhard je viac než človek, je to stelesnenie marxistickej ideológie, ktorý prejavuje svoju genialitu v dlhých, didaktických prejavoch.

Román sa namiesto rozprávania príbehu spolieha na rozsiahle politické diskusie. Tieto pasáže sú síce informačne bohaté, no narúšajú dynamiku deja. Namiesto prežívania udalostí s postavami sa čitateľ skôr stáva pasívnym poslucháčom politickej prednášky. Tento prístup oslabuje emocionálny dopad diela a bráni vytvoreniu skutočného napätia.

Koniec románu je skôr náhly a otvorený, čo zanecháva pocit neúplnosti. Miesto záveru plného nádeje alebo tragédie London ponúka iba úvod do historických poznámok, ktoré sú umiestnené v budúcnosti. Tým sa ešte viac potvrdzuje, že Železná pata je skôr koncepciou pre historickú štúdiu než pre ucelený román.

Napriek týmto výhradám je kniha dôležitým a provokatívnym dielom. Možno nie je dokonalým románom, ale jej odvaha predpovedať temnú budúcnosť a kritizovať nespravodlivosť ju robí stále relevantným čítaním, ktoré stojí za zamyslenie.

Poznámky

The Iron Heel je dystopický a politický román vo forme sci-fi od amerického spisovateľa Jacka Londona, prvýkrát publikovaný v roku 1908.

Knihu vydal v roku 1908 George Platt Brett starší, ktorý navrhol iba vypustenie poznámok pod čiarou, ktoré považoval za urážlivé. Predalo sa 50 000 výtlačkov v pevnej väzbe, ale vo všeobecnosti si nezískala uznanie kritikov. Recenzent v časopise The Outlook dospel k záveru, že „ako beletristické dielo má málo čo povedať a ako socialistický traktát je výrazne nepresvedčivý“.

Životopisec Georgea Orwella Michael Shelden uvádza, že The Iron Heel ovplyvnila Orwellov najslávnejší román Nineteen Eighty-Four (1984).

Román bol adaptovaný do dvoch ruských filmov: Железная пята (Železná päta) z roku 1919 a Железная пята олигархии (Železná päta oligarchie) z roku 1999. Prvý bol natočený bezprostredne po októbrovej revolúcii a druhý v čase, keď skutoční oligarchovia začali ovládať ekonomiku postsovietskeho Ruska. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame v roku 1999 získal film cenu Tiger.

Divadelná adaptácia od Edwarda Einhorna bola uvedená v roku 2016 v New Yorku. 

LONDON, J.: Železná pata. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1951. 248 s.