 |
| Sidéral-Léviathan (FR 1999) |
Šiesty zväzok prequelovej série Kroniky Ľadovej spoločnosti s názvom Hviezdny Leviatan (v origináli Sidéral-Léviathan, 1999) predstavuje v kontexte gigantickej ságy Georgesa-Jeana Arnauda absolútny zlom. Kým doteraz sme sledovali drsný boj o prežitie a formovanie železničných impérií na zamrznutej Zemi, tento román nás berie ku hviezdam. Odhaľuje jedno z najväčších tajomstiev celého univerza – pôvod gigantických živých satelitov (tvorov zvaných Bulb), ktoré neskôr zohrajú kľúčovú úlohu v hlavnej dejovej línii s hrdinom Gusom.
Georges Jean Arnaud: Hviezdny Leviatan
Sidéral-Léviathan (1999)
Autor tu majstrovsky kombinuje prvky klasickej vesmírnej opery s fascinujúcou xenobiológiou na štýl vernovskej Cesty do stredu Zeme. Výsledkom je monumentálny príbeh o ekológii, prežití a hľadaní spásy bez použitia nezmyselnej vojenskej agresie.
Smrť monštier v Anjelskom lese
Píše sa rok 2232. Ďaleko od zamrznutej Zeme, na vzdialenej planéte Ophiuchus IV (ktorú stihli kolonizovať Terrania ešte tesne pred Veľkou panikou), dochádza k bezprecedentnej udalosti. Z idylického a hustého Anjelského lesa v panike utekajú miestni drevorubači. Ich hlásenia znejú ako zo zlého sna: vzduch sa náhle stal dýchateľným jedom, okolitá flóra a fauna rapídne hynie v kŕčoch a z neba sa do hôr zrútila obrovská, neidentifikovateľná masa s dĺžkou niekoľkých desiatok kilometrov.
Spočiatku sa tieto správy stretávajú u vládnych úradníkov s hlbokou nedôverou. Planetárne satelity ani pokročilý astronomický ústav totiž nezaznamenali vôbec nič. Ophiuchská vláda však napokon ustúpi tlaku a vysiela k takzvanej „Veľkej rozpadnutej mase“, pravdepodobnému zdroju toxických výparov, vedeckú expedíciu.
Tím, ktorý zoskočí s padákmi priamo na úpätí postihnutých hôr, postupuje len s extrémnymi ťažkosťami. Terén je zdevastovaný, no to najhoršie je neznesiteľný zápach, ktorý atakuje ich zmysly. Detailná analýza odhalí šokujúcu pravdu: jedovaté plyny nie sú chemického pôvodu, ale ide o produkt dýchania biologického tvora nepredstaviteľnej veľkosti, ktorý sa zmieta v agónii. Keď expedícia konečne dosiahne svoj cieľ, naskytne sa im pohľad na nebeskú mršinu – nachádzajú mŕtvolu galaktického živočícha dlhého štyridsať kilometrov s priemerom desať až pätnásť kilometrov. Tento mŕtvy kolos, rozrezaný na dve obrovské časti, dostáva pracovné meno Bulb.
Záhada jeho smrti sa vysvetlí veľmi rýchlo. Duncan Vernon počas prieskumu okolia objaví ďalšieho, rovnako desivého kozmického dravca. Analýza deštrukcie naznačuje titanský súboj na obežnej dráhe: neznámy dravec zaútočil na mierumilovnejšieho Bulba, brutálne ho rozťal na polovicu, no následkom zranení a gravitácie sa napokon oba kolosy zrútili na povrch planéty.
Výprava do útrob Hviezdneho Leviatana
Skutočný rozmer Arnaudovej fantázie sa prejaví vo chvíli, keď prieskumníci objavia v odrezanej časti Bulbu masívny otvor. Duncan Vernon a Aldina Pérou, poháňaní vedeckou zvedavosťou, do tohto otvoru vstúpia a začnú preskúmavať samotné vnútro mŕtveho Leviatana.
Ukazuje sa, že Bulb nebol len zvieraťom, ale celým nosným ekosystémom. Vo svojom tele ukrýval tajný svet, ktorý prežil aj smrť svojho hostiteľa. Dvojica objavuje obrovskú dutinu s rozlohou až päťsto štvorcových kilometrov a výškou osem kilometrov. Pod vnútornou „oblohou“, ktorú tvoria fosforeskujúce kryštály, sa rozprestiera bujná džungľa bioluminiscenčných rastlín.
Tento uzavretý svet je však plný krutého života a smrtiacich nebezpečenstiev. Vernon a Aldina nachádzajú stopy viacerých bizarných druhov – od zubov obrovských hlodavcov pokrytých leptavým vitriolom až po mršiny zvláštnych humanoidných tvorov. Skrývajúc sa v tieňoch bioluminiscenčnej džungle sa stávajú svedkami neľútostnej, tichej vojny. Pozorujú smrteľný boj medzi okrídlenými tvormi pripomínajúcimi „chrliče“ (gargoyles) a podivným, vlnitým kmeňom bytostí, ktorých potravou je čistá elektrická energia. Toto pozorovanie im umožní nielen analyzovať technický stupeň vývoja týchto parazitických či symbiotických rás, ale aj pochopiť krehkú rovnováhu tohto organického vesmíru.
Pacifistický exodus a zrod archy
Najsilnejší odkaz knihy prichádza v jej závere. Obyvatelia planéty Ophiuchus IV po dlhom, celoročnom štúdiu mŕtveho Bulbu a jeho fascinujúceho vnútorného ekosystému urobia mimoriadne dôležité rozhodnutie. Namiesto toho, aby sa pokúsili tieto kozmické entity vojensky podmaniť, zotročiť alebo zničiť, volia cestu prispôsobenia a nenásilia.
Uvedomujúc si blížiaci sa kolaps a nehostinnosť vlastnej situácie, rozhodne sa mestské obyvateľstvo planéty pre radikálny exodus. Zriekajú sa svojich domovov a plánujú vypátrať vo vesmíre ďalšieho, živého Bulba. Ich cieľom je osídliť jeho útroby v akejsi grandióznej, organickej symbióze, stať sa jeho mierumilovnými pasažiermi a nasmerovať tohto nového Leviatana späť k domovskej Zemi. V jeho bezpečných, izolovaných a kryštálmi osvetlených útrobách plánujú ako v gigantickej biologickej arche prečkať to najhoršie z ničivej doby ľadovej. Týmto elegantným a hlboko ekologickým rozhodnutím sa uzatvára príbeh a my konečne spoznávame presný zrod umelých satelitných svetov, ktoré o stáročia neskôr obiehajú nad zamrznutou Zemou.
Poznámky
Celá sága je rozdelená do troch sérií:
- Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
- Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
- Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov
Výraz Bulb pre pomenovanie hviezdneho tvora použil vo svojich prekladoch Bendásek, preto ho takto uvádzam aj ja. Takéto je pomenovanie aj vo francúzskom origináli. Pri doslovnom preklade by sa tento výraz dal preložiť ako Žiarovka alebo Cibuľa, podľa tvaru toho tvora.
ARNAUD, G. J.: Sidéral-Léviathan. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Fleuve Éditions, 1999. 224 s. ISBN 2-265-06813-6
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára