Loď na milión rokov...

 

The Boat of a Million Years (Ang 1989)

Nesmrteľnosť je ústrednou témou viacerých Andersonových kníh, túto nevynímajúc. Dalo mi trochu zabrať, prekúsať sa touto pomerne hrubou knihou. Od diela takéhoto rozsahu som však čakal trochu viac. Viaceré príbehy rôzneho rozsahu, od mini-poviedky až po veľkosť novely, či kratšieho románu sú vsadené do rôznych historických období, rokom 310 p. n. l. počnúc a ďalekou budúcnosťou končiac. Jednotiacim faktorom sú niekoľkí nesmrteľní vyskytujúci sa v týchto príbehoch.

Loď na milión let (CZ 2001)

Poul William Anderson: Loď na milión let | ✮✮ | 21.10.2008

The Boat of a Million Years (Ang 1989)

Loď na milión let (CZ 2001)

Knihu Loď na milión let (Classic, 2001) od Poula Andersona, aj napriek jej renomé v žánri sci-fi, je možné rozobrať na súčiastky, ktoré skrátka nefungujú, a poukázať na to, prečo je jej trvalý kultový status skôr reliktom minulosti než dôkazom jej skutočnej kvality.

Anderson sa pokúša o epickú fresku nesmrteľnosti naprieč ľudskými dejinami, ale výsledok pôsobí ako nedotiahnutá zbierka poviedok, ktoré sú len kŕčovito spojené tenkou niťou hľadania iných "nesmrteľných".

Namiesto súvislého, plynulého románu dostávaš rýchle záblesky životov postáv v rôznych historických obdobiach (Fenícia, stredovek, moderná doba). Tieto prechody sú často skratkovité a rušivé, neumožňujú ti skutočne sa ponoriť do žiadneho z konkrétnych prostredí.

Hoci je zámerom ukázať dopad nesmrteľnosti na historické udalosti, v mnohých prípadoch sa jedná len o povrchné kulisy pre (často) nevýrazné osobné drámy. Postavy len prechádzajú dejinami, namiesto toho, aby ich skutočne formovali, čo popiera potenciál tohto konceptu.

Kniha sa miestami neúnosne vlečie v detailnom (a niekedy nudnom) popisovaní zvyklostí dávnych dôb, aby sa vzápätí katapultovala o storočia dopredu, čím zakaždým naruší akúkoľvek súvislosť, ktorú sa ti podarilo nájsť.

Paradoxom knihy je, že postavy, ktoré žijú tisíce rokov, pôsobia najmenej živo a uveriteľne. Anderson popisuje ich osamelosť, strach zo straty a nutnosť meniť identitu, no ich emocionálne reakcie sú prekvapivo sterilné a akademické. Namiesto hlbokej, existenčnej úzkosti cítiš skôr chladný intelektuálny konštrukt.

Postavy sa často správajú predvídateľne – jeden sa snaží o stabilitu, druhý o poznanie, tretí o vojenskú slávu. Ich dlhovekosť ich nepremieňa na komplexné bytosti s vrstevnatou psychikou, ale skôr na jednorozmerné typy, ktoré len menia kostýmy v rôznych storočiach. Ich vzájomné hľadanie sa a stretnutia sú očakávané, ale prázdne. Chýba im iskra, ktorá by naznačovala skutočný, storočia trvajúci emocionálny náboj.

Najväčšie sklamanie prichádza v záverečnej tretine knihy. Názov Loď na milión let navodzuje dojem epickej medzihviezdnej odysey, ale realita je antagonistická tomuto očakávaniu. Sci-fi elementy (vesmír, lode, mimozemšťania) sú zavedené príliš neskoro, a pôsobia len ako narýchlo prilepený epilóg k historickej ságe.

Samotná cesta a objavy, ktoré by mali byť vrcholom príbehu, sú spracované narýchlo a povrchne. Vyvrcholenie, ktoré malo ospravedlniť všetko predchádzajúce putovanie, sa zmení na beztvarý, neuspokojivý koniec, ktorý v skutočnosti neponúka žiadne hlboké riešenie otázok nesmrteľnosti alebo existencie. Anderson opustí rozsiahle dejiny Zeme, len aby ponúkol klišé o vesmírnom putovaní, ktoré už v čase vydania nebolo nijak zvlášť originálne. V podstate odhodí všetok potenciál, ktorý si vybudoval v historických úsekoch.

Loď na milión let je ambiciózny, ale hlboko chybový román. Ide o príklad klasickej sci-fi, ktorá sľubuje epickú štúdiu nesmrteľnosti v kontexte ľudských dejín, ale dodáva len rozvláčnu, nekonzistentnú zmes historických anekdot a antagonisticky chladných postáv. Jej hlavná téma – loď na milión rokov – je v skutočnosti len klamlivý marketingový trik pre historicky orientované, často nezáživné, rozprávanie. Pre moderného čitateľa ide o dielo, ktoré je ťažké ohľadom štruktúry a príliš ľahké na emócie.

P.S.

Neočakávaj žiadne stínanie hláv alebo fyzické konfrontácie jednotlivých nesmrteľných, nič také v knihe nenájdeš, nesmrteľní majú totiž úzkostlivý strach o svoje telesné schránky a držia sa radšej v úzadí, súc viac divákmi ako aktérmi.

Čo sa týka historických reálií, autor nič nové neprináša, kľudne si môžeš otvoriť niektorý dejepis. Väčšina príbehov nemá ani svoj koniec. Keď by sa už konečne malo začať niečo diať, je koniec príbehu a začína ďalší nudný príbeh s iným nesmrteľným. Udalosti z divokého západu mi pripadali dosť naivné... Trochu pútavejšie to začína byť zhruba v 2/3 knihy, keď sa už všetci nesmrteľní nachádzajú v ďalekej budúcnosti. Posledných 100 strán je ale pre zmenu nabitých zbytočným pátosom.

čo týmto dielom chcel asi autor povedať? Zmyslom života je boj o prežitie, všetko ostatné skĺzava k degenerácii človeka. Stroje a technológia sú dobré veci, ale len pokiaľ nezačnú vládnuť nad človekom. Vtedy existuje nebezpečenstvo, že technika prevezme iniciatívu a bude napĺňať svoje vlastné potreby, zatiaľ čo človek už zdegenerovaný je určený na zánik.

Kniha je rozkúskovaná, rozťahaná a písaná pre mňa dosť otrasnou formou, z tohto dôvodu napriek tomu, že ústredná myšlienka je akceptovateľná, u mňa skĺzava pod priemer.

(2008)

Poznámky

The Boat of a Million Years je sci-fi román amerického spisovateľa Poula Andersona, prvýkrát vydaný v roku 1989 av tom istom roku nominovaný na cenu Nebula za najlepší román. V roku 1990 bol tiež nominovaný na cenu Hugo za najlepší román a cenu Prometheus.

Román sleduje skupinu jedenástich Nesmrteľných od dávnej minulosti až po vzdialenú budúcnosť. Väčšina románu ich sleduje, keď sa snažia nájsť iných ako sú oni sami, vyhýbajú sa smrti a mlčia o svojom dare. Nesmrteľní sa postupne začnú stretávať po celom svete a vytvoria akúsi rodinu. Keď sa podelia o svoje tajomstvo nesmrteľnosti so zvyškom ľudstva, vznikne ľudská kultúra, s ktorou sa už nestotožňujú ani do ktorej nezapadajú. V dôsledku toho vytvoria hviezdnu loď, aby preskúmali nové civilizácie v galaxii.

Ako už názov napovedá, v určitom bode Nesmrteľní prestanú navonok starnúť, zvyčajne okolo dvadsiatich piatich rokov. Keď sa Nesmrteľným poškodia zuby, znovu dorastú. Nesmrteľní nemajú žiadne trvalé jazvy a nikdy sa nenakazia nákazlivými chorobami, dokonca ani počas moru. Zostávajú plodní po celý život a dokážu sa im rýchlo zahojiť zlomeniny kostí alebo iné vážne rany. Ak sú muži Nesmrteľní obrezaní, ich predkožka sa regeneruje. Špekulácie o „opakovanej neporušenosti“ u žien zostávajú nezodpovedané, pričom možnosť, že sa aj ženská panenská blana obnoví, bola spomenutá v jednom bode počas dialógu v románe. Nesmrteľní môžu a v priebehu románu aj zomierajú, pretože sa nedokážu zotaviť zo zranení, ako je bodnutie do srdca alebo dekapitácia. Diskutuje sa aj o tom, či dlhodobé vystavenie tabakovému dymu môže predstavovať riziko vzniku rakoviny pľúc, hoci výskumník, ktorý túto možnosť otvára, pripúšťa, že o tejto veci nemá žiadne údaje.

ANDERSON, P. W.: Loď na milión let. 1. vyd. Praha : Classic, 2001. 620 s. ISBN: 80-86139-57-3