Magnetová hora...

 

Les Exilés de la Terre - Séléné-Company Limited (FRA 1887)

Dej románu sa odohráva v strednom Sudáne v čase, keď sudánsky ľud bojuje za oslobodenie od egyptskej tyranie. Hlavná postava sa tu podujme na odvážny pokus založený na využití antigravitačných síl a spolu so skupinou svojich kolegov sa dostane na povrch Mesiaca. Náročná, ale nakoniec úspešná cesta späť prináša napätie a vzrušenie.

Magnetová hora (CZ 1969)

André Laurie: Magnetová hora | ✮✮  | 11.01.2009

Les Exilés de la Terre - Séléné-Company Limited (FRA 1887)

Magnetová hora (CZ 1902, 1927, 1969)

André Laurie, vlastným menom Paschal Grousset, bol plodným francúzskym spisovateľom 19. storočia a často je označovaný za epigóna a spolupracovníka Julesa Verna. Jeho dobrodružný vedeckofantastický román Magnetová hora (Les Exilés de la Terre - Séléné-Company Limited z roku 1887) predstavuje fascinujúci pohľad na to, ako si vtedajšia doba predstavovala dobývanie vesmíru a využitie nových technológií. Hoci kniha oplýva pomerne pútavým dobrodružstvom a nadčasovými víziami, pri kritickom pohľade je nevyhnutné vnímať jej obmedzenia vyplývajúce z kontextu doby a porovnania s jej slávnejšími náprotivkami.

Laurieho prínos spočíva v odvážnom vedeckom koncepte – využití antigravitačnej sily a obrovského magnetu na dosiahnutie Mesiaca. V dobe, kedy rakety neboli v popredí vedeckej fikcie, ponúka tento nápad originálne a dobovo poplatné vysvetlenie cesty do vesmíru, odzrkadľujúce fascináciu 19. storočia magnetizmom a elektrinou. Hoci je z pohľadu modernej fyziky absolútne neudržateľný, z literárneho hľadiska je to práve tá dobová naivita a viera v technický pokrok, ktorá robí román zaujímavým a nadčasovým svedectvom.

Na rozdiel od niektorých Verneových diel, ktoré sú známe dlhými encyklopedickými pasážami, Magnetová hora si udržiava svižné tempo. Príbeh je zmesou dobrodružstva v exotickom prostredí (stredný Sudán počas mahdistickej revolúcie) a samotnej cesty na Mesiac. Spojenie geopolitického konfliktu (boj Sudáncov proti tyranii) s vedeckým experimentom dodáva príbehu na napätí a komplexnosti.

Postavy, hoci nie sú psychologicky prepracované do hĺbky, sú funkčné a zaujímavé pre dobrodružný žáner. Najmä postava čierneho trpaslíka Kaddúra je pozoruhodná. Je vykreslený ako lojálny a vynaliezavý spojenec, ktorý prejde morálnym vývojom (od Mahdího stúpenca k odporcovi náboženského fanatizmu).

Laurieho blízky vzťah s Vernom a jeho status Vernovho epigóna sú zároveň aj jeho najväčšou slabinou. Kniha je natoľko verná verneovskému štýlu a štruktúre, že ak by bolo na obale uvedené Vernovo meno, čitateľ by nemal problém tomu uveriť. To vedie k otázke pôvodnosti a unikátneho autorského hlasu. Zápletka je do istej miery paralelná s Vernovými cestami na Mesiac (napr. Cesta na Mesiac a Okolo Mesiaca), hoci Laurieho vedecký prístup je iný.

Vedecký základ románu je, samozrejme, z dnešného pohľadu vedeckofantastický v tom najromantickejšom zmysle. Hoci Verne sa snažil o istú mieru uveriteľnosti, Laurieho antigravitačný magnet je už v dobe vzniku diela na hranici, ak nie za hranicou, vedeckej serióznosti. Tieto ad hoc vedecké vysvetlenia slúžia primárne ako motor deja, nie ako jeho dôsledné podloženie.

Dej odohrávajúci sa v Sudáne (koniec 19. storočia) je nutne poznamenaný dobovými ideologickými a koloniálnymi postojmi. Hoci román kritizuje egyptskú tyraniu a náboženský fanatizmus Mahdího, je zasadený do kontextu, kde európski hrdinovia (vedec Mauny a jeho priatelia) sú nositeľmi pokroku a civilizácie. Rozuzlenie, v ktorom sa cestovatelia vrátia na anglickom delovom člne a Mauny je povýšený do šľachtického stavu, jasne odzrkadľuje imperiálnu optiku tej doby. 

Príbeh tiež obsahuje prvky, ktoré by sa dali označiť za dobové klišé: Romantická zápletka a šťastný koniec (Mauny sa ožení s Gertrúdou). Záporná postava, ktorá sa snaží prekaziť experiment. Morálne ponaučenie (odhalenie Mahdího ako fanatika). Objavenie zlata na Mesiaci (čo vedie k tragédii niektorých postáv).

Magnetová hora je pomerne pútavý a dynamický dobrodružný román, ktorý si zaslúži pozornosť ako významný kus proto-science fiction literatúry 19. storočia, úzko spätý s odkazom Julesa Verna. Jeho sila spočíva v nadšenej vízii vedeckého pokroku a v rýchlom spáde deja, ktorý sa nezdržiava siahodlhými opismi. Román je však ideologicky poplatný svojej dobe (kolonializmus) a formálne v tieni svojho slávnejšieho vzoru. Vedecké koncepty sú naivné a slúžia len ako deus ex machina pre dobrodružstvo.

Napriek tomu je to pomerne dobré čítanie pre všetkých, ktorí si chcú vychutnať autentické, starosvetské dobrodružstvo a pochopiť, ako svet pred raketami sníval o ceste na Mesiac. Je to literárny poklad pre milovníkov historickej sci-fi a verneoviek.

Magnetová hora (CZ 1927)

P.S.

Dobrodružný román s prvkami sci-fi z konca 19. storočia. Je poznamenaný dobou, kedy bol napísaný. Úsmevné rozprávanie v plnej vážnosti :-) o tom, ako sa dostať na mesiac, keď rakety ešte neexistujú, o atómovej energii ešte niet ani chýru a vrcholom vedy je industrializácia, elektrina a magnetizmus. Ak nepôjde spojiť mesiac so Zemou pomocou rúry, tak určite sa bude dať stiahnuť aspoň na Zem. Do toho ešte story hlavného hrdinu, ktorý má na všetko odpoveď a mladej vyslancovej dcéry so slušnou anglickou výchovou a máš tu melodramatický príbeh, kde je možné všetko...

(11.01.2009)

Poznámky

Jeden z Groussetových najvýznamnejších sci-fi románov bol Les Exilés de la Terre - Séléné-Company Limited (1887). V ňom sa konzorcium, ktoré má v úmysle využívať nerastné zdroje Mesiaca, rozhodne, že keďže náš satelit je príliš ďaleko na dosiahnutie, musí byť priblížený k Zemi. Sudánska hora zložená z čistej železnej rudy sa stáva sídlom novozaloženej spoločnosti Selene Company. Na zabezpečenie energie potrebnej na premenu hory na obrovský elektromagnet, okolo ktorého sú omotané kilometre káblov, sa používajú slnečné reflektory. Na vrchole hory sa potom postaví vesmírna loď – observatórium. Keď sa experiment začne, hora sa odtrhne od Zeme a katapultuje sa na Mesiac. Tam protagonisti zažijú rôzne dobrodružstvá a nakoniec sa vrátia na Zem tým, že horu znovu nabijú energiou.

Jean François Paschal Grousset (nar. 7. apríla 1844 v Corte – zomrel 9. apríla 1909 v Paríži) bol francúzsky politik, novinár, prekladateľ a spisovateľ sci-fi. Grousset publikoval pod pseudonymami André Laurie, Philippe Daryl, Tiburce Moray a Léopold Virey.

LAURIE, A.: Magnetová hora. vyd. Praha : Albatros, 1969. 308 s.