 |
| Mauro Orbini, Pop Dukljanin: Kráľovstvo Slovanov |
Zámerom vydavateľov nebolo vydať Orbiniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujú za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín. Z toho dôvodu prinášajú rešeršovanú prvú časť knihy, namiesto druhej časti vsunuli pôvodné dielo popa Dukljanina, a tretiu časť, ktorá sa dopodrobna venuje vojnám na Balkáne, vynechali ako časť lokálneho významu, ktorá sa netýka priamo slovenského čitateľa.
Z ruských, čiernohorských a talianskych zdrojov preložil a spracoval Mgr. Ratko Sudecký, Ilok, Chorvátsko. Vydalo vydavateľstvo Nitrava v roku 2016 v edícii Bibliotéka Slavica.
✤ ✤ ✤
Preklad pôvodného názvu knihy Maura Orbiniho z latinčiny a taliančiny:
Kráľovstvo Slovanov dnes nesprávne nazvaných Slavónčania.
Dejiny od Dona Maura Orbiniho Ragusana, maltézskeho opáta.
V ktorých možno vidieť pôvod takmer všetkých národov slovanského jazyka, s mnohými a rôznymi vojnami, ktoré viedli v Európe, Ázii a Afrike, rozvoj ich ríše, starobylého kultu, obdobie, keď prijali kresťanstvo. A osobitne je možno vidieť úspechy Kráľov, ktorí v dávnych časoch vládli v Dalmácii, Chorvátsku, Bosne, Srbsku, Rusku a Bulharsku. V Pesare U Girolama Concordiu 1601.
Zaujímavá knižka v troch oddieloch
Najobsiahlejší pod názvom Kráľovstvo Slovanov od Maura Orbiniho (1563-1610) je prekladom textu z roku 1601. Je zaujímavý tým, že sa v ňom tvrdí, že vlastne väčšina európskych národov boli Slovania, žijúci tu niekoľko tisícročí. Dosť paradoxne znejú tvrdenia o tom, že Slovanmi boli napr. aj Fíni, Huni, Avari a dokonca aj Germáni. Orbini to dokladá antickými prameňmi a prameňmi autorov cirkvou zakázanými alebo prameňmi, ktoré sa nedochovali a dokonca ich tu cituje. Tieto tvrdenia by nemuseli byť až tak zavádzajúce, keďže sa vie, že Slovania bojovali aj vo vojskách iných národov, prevažne v prvých líniách a nepriateľovi sa mohlo zdať, že na nich útočí Slovanské vojsko. Napriek všetkému to je veľmi zaujímavé čítanie, a čo je dôležité na svetlo vychádzajú nové historické fakty...
Letopisy Popa Dukljanina sú historický spis z 11. storočia. Je to chronologický prehľad vládcov, vojen a povstaní Slovanov prevažne na Balkáne. Zaujímavé tvrdenie je, že centrum Svätoplukovej ríše tu kronikár kladie na Balkán. Teda je to jeden z prameňov, ktorý podporuje konkurenčné teórie o umiestnení ríše, ktorú my poznáme ako Veľkomoravská. Autor pri písaní vychádzal z ešte starších spisov, ako napríklad Knižka o Gótoch (Libellus Gothorum), Trebinská kronika, Kronika Dukle, Žitie Svätého Vladimíra a ďalších.
Tacitova Germánia, resp. Tacitov opis Germánov je tu umiestnený asi preto, lebo Tacitom vykresľovaní Germáni sa až podozrivo podobajú na Slovanov, či už svojim výzorom alebo správaním. Niektoré komentáre tu boli veľmi trefné :)
Zaujímavé zdroje
Najzaujímavejší z celého tohto diela je zoznam autorov ako zdroj ku knihe. Niektorých sa podarilo identifikovať, niektorí zostali neznámi, pričom niektorí z tých neznámych sú citovaní u iných autorov a teda museli aj skutočne existovať, ale ich diela sa z nejakého dôvodu nezachovali. Viacerí z nich boli katolíckou cirkvou zakázaní. Medzi Orbiniho zdrojmi možno nájsť viacerých humanistov, prívržencov mysliteľa Erasma Rotterdamského, luteránskych a ďalších protestantských autorov. Niektorí z autorov sa zaoberali astrológiou, mágiou, alchýmiou, či boli členmi hermetických, ezoterických a okultných spolkov, ktoré boli predchodcami slobodomurárskych lóží.
Orbiniho Kráľovstvo Slovanov
Orbiniho kniha bola dlhé roky verejnosti zakázaná a nedostupná. Jej jediný exemplár písaný v taliančine sa uchováva vo Vatikánskej knižnici. Existuje aj jej rešeršovaná verzia, ktorú na žiadosť ruského cára Petra I. v roku 1722 v Petrohrade vyhotovil ruský diplomat srbského pôvodu, gróf Sava Vladislavič. Jazykom tejto verzie je zmes srbčiny, ruštiny a cirkevnoslovanského jazyka. Podobne ako väčšina autorov v jeho knihe Orbini sám nakoniec skončil v exile cirkvou zatracovaný. O tom že Orbini nepísal bludy svedčí fakt, že jeho dielo bolo použité ako zdroj talianskym historikom Luigi Ferdinandom Marsilim (1658-1730), francúzskym historikom Charlesom du Fresne du Cange (1610-1688), anglickým historikom Richardom Knollesom (1550-1610) a ďalšími pre svoje knihy.
Dukljaninove letopisy
Dielo Popa Dukljanina bolo pôvodne napísané v slovanskom jazyku a slovanským písmom. Originál sa však nezachoval. Existujú však jeho prepisy: dva do latinčiny, jeden do taliančiny a jeden chorvátsky falzifikát zo 16. storočia. Latinské prepisy sa uchovávajú vo Vatikánskej knižnici (asi z roku 1650) a v Národnej knižnici v Belehrade (asi z roku 1658). Talianska verzia je súčasťou tejto knihy a chorvátska verzia (1510) má názov Chorvátska kronika. Obsahuje len 28 kapitol z pôvodných 47, ktoré má Dukljaninov text. Nahradené sú v nej výrazy Slovan a slovanský za termíny Chorvát a chorvátsky. Kráľ Svätopluk je v nej premenovaný na chorvátskeho kráľa Budimíra. Z hľadiska našich dejín je zaujímavá jedna vec: ak centrum Svätoplukovej ríše je kladené v origináli na Balkán, tak v rámci nášho výkladu by viac sedel ten údajný chorvátsky falzifikát, no nie?
Zhodnotenie
Suma sumárum: knižku považujem za prínos, je to iný pohľad ako ten oficiálny, iný ako ho vidíš ty. Kopec myšlienok a faktov môžeš odmietnuť, ale ak ťa prinútili trochu premýšľať myslím, že knižka splnila svoj účel. Hodnotím ako veľmi zaujímavé čítanie...
✤ ✤ ✤
ORBINI M., DUKLJANIN P., TACITUS P. C.: Kráľovstvo Slovanov. 1. vyd. Nitra : Nitrava, 2016. 208 s. ISBN 978-80-9712-909-5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára