Ursula K. Le Guin a jej románový cyklus o Zememorí

Zememoria

Autorka sa v týchto fantasy románoch vyznačuje veľmi poetickým štýlom. Jej príbehy sú nenásilné až anti-akčné. Prezentuje tu ženský pohľad na svet, jej feminizmus je umiernený. Nejde jej o glorifikovanie ženy ale o jej zrovnoprávnenie. Zememoria sú pretkané taoistickými myšlienkami. Koncept jin a jang je tu všadeprítomný. Snaha nastoliť rovnováhu v podobe dobra ako protipólu zla, nie absolútne porazenie zla. Bez zla by totiž dobro neexistovalo. Svetlo potrebuje ku svojej existencii tmu atp.

Románový cyklus Zememoria sa odlišuje od ostatnej fantasy literatúry svojej doby v troch podstatných veciach.

Mená

Každý obyvateľ Zememorí má dve mená. To, ktorým ho oslovujú ostatní a meno pravé, ktoré dostane pri vstupe do dospelosti. Skutočné meno si každý musí chrániť. Meno je vec. Skutočné meno je skutočná vec. Vysloviť meno znamená ovládnuť vec. Ten, kto pozná niečie meno, ovláda jeho život.

Mágia

Čarodejníkom alebo mágom môže byť teoreticky ktokoľvek, kto má na to predpoklady. Odhaduje sa, že je to asi desať percent z populácie. Jadro mágie je v pravom pomenovaní vecí. Na to, aby sa niekto stal mágom, musí dlho študovať. Poznať pravé meno každej veci, zvieraťa, rastliny, každej kvapky v mori. Až potom bude skutočným majstrom.

Žiadni bohovia a absolútne zlo

V Zememorí sa bohom nedarí, neexistujú, až na pár kultov u Kargov. Existuje tu ale čisté zlo. Je také mocné, že nemá meno. Bezmenní, uctievaní na Atuane sú príkladom. Zlo je proste zlo – temnota.

Ursula K. Le Guin: Pravidlo mien

(The Rule of Names, 1964)

Samotný cyklus o Zememorí predchádzala poviedka The Rule of Names vydaná v časopise Fantastic Stories of Imagination (Apríl 1964). Do slovenčiny nebola preložená. Česky vyšla ako súčasť antológie Divodějní: Sbírka povídek sci-fi a fantasy (Talpress, 1997) pod názvom Pravidlo jmen.

Pohodová poviedka z autorkinho sveta Zememorí. Ursula K. Le Guin tu vysvetlí, prečo má v tomto jej fantasy svete každý človek dve mená a prečo to vlastné nikdy nevyzrádza. Má to niečo z Tolkiena až na to, že to nie je tak popisné. Uprednostňujem scifi pred fantasy a príbehy zo Zememorí som sa rozhodol prečítať hlavne preto, aby som autorku spoznal aj z tejto strany, takže moje hodnotenie asi veľmi korektné nebude. Dejovo ma príbeh totiž veľmi nezaujal, napriek tomu si myslím, že je dobrým úvodom do tejto série a zároveň typickou klasikou vo fantasy žánre. Nič ďalšie, čo by vybočovalo z krištáľovo čistej fantasy tam nečakaj. Poviedku hodnotím ako dobrú.

HAINING, P.: Divodějní. 1. vyd. Praha : Talpress, 1997. 408 s. ISBN 80-7197-097-2

Ursula K. Le Guin: Čarodej Zememorí

(A Wizard of Earthsea, 1968)

Čarodej Zememorí je prvým románom cyklu o Zememorí - fascinujúcom svete stvorenom Veľmajsterkou žánru SF & F Ursulou K. Le Guin. Niektorí ľudia sa tu rodia obdarení magickým talentom. Ten je však potrebné cvičiť a naučiť sa veci pomenovávať ich pravými menami, čo je skutočným a jediným kľúčom k čarodejnej moci. Mladý čarodejník GED sa musí postaviť tajomnému Tieňu, svojmu temnému Ja, ktoré v mladíckej nerozvážnosti vyvolal z ríše mŕtvych.

A Wizard of Earthsea, 1968

Klasická fantasy obohatená o hororové prvky. Je tam kus Tolkiena a kus Lovecrafta, len v zjednodušenej podobe. Na rozdieľ od Tolkiena sa tu nevyskytuje toľko rás. Ich výčet sa obmedzuje na ľudí, ľudí – čarodejov, drakov a viac-menej temných tvorov, ako sú duchovia a rôzne kúzlami vyvolané bytosti.

Čarodej Zememorí: Slovart, 2004

Autorka redukuje text na holý príbeh. Opis krajín, ostrovov, jedál, motívy konania rôznych strán takmer absentujú a ak sa vyskytnú, vyplynie to z deja. V tomto ohľade sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Čitateľ nie je zahlcovaný spústou nepodstatných informácií, je to zrejmé aj z rozsahu knihy. Napriek tomu sa mi zdá, že dej bol miestami mierne naťahovaný a niektoré udalosti zbytočné. A koniec-koncov, možno je to len môj dojem a autorka niektoré udalosti možno ešte využije…

Dej knihy treba chápať ako príbeh z dávnej minulosti alebo akúsi legendu z tohto sveta, z ktorého sa niektoré fragmenty ani nezachovali a niektoré sa už vykladajú trochu inak. Autorka to priamo v texte podopiera odvolávkami na ďalšie príbehy z tejto série.

Zdá sa mi, že autorkin štýl podania príbehu je trochu iný, ako u jej sci-fi tvorby. Text akoby bol miestami určený pre detského čitateľa a miestami jeho náročnosť stúpa. To je ale asi daň za to, kedy bola kniha písaná. Mágia tu použitá je docela uveriteľná. Nie je taká komplikovaná ako napr. u Eriksona. Má určité etické pravidlá. Autorka tu Pracuje s klasickými hororovými prvkami. Tieň je niečo temné, neznáme, nie dosť dobre viditeľné… Draci sú tu popisovaní v tradičnom duchu, sú to teda typickí záporáci.

Ak by som to mal zhrnúť: Nedivím sa tomu, že kniha patrila svojho času medzi tie čítanejšie. Dnes už je v mnohých ohľadoch prekonaná. Čistá klasika však zostáva klasikou a ja som si jej čítanie docela užíval. Hodnotím knihu ako veľmi dobrú.

LE GUIN, U. K:.: Čarodej Zememorí. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2004. 170 s. ISBN 80-7145-893-7

Ursula K. Le Guin: Hrobky Atuanu

(The Tombs of Atuan, 1971)

Vzali jej všetko: domov, rodinu, detstvo. Dali jej meno Arha a zasvätili jej život starodávnym, bezmenným silám zeme. A ako veľkňažka musela prebývať v Mieste hrobiek v atuánskej púšti. Jedného dňa sa do jej kráľovstva, nekonečného labyrintu podzemných tmavých chodieb, vkradol zlodej, aby pátral po zlomenom prsteni Erretha-Akbe. Tým zlodejom bol mladý čarodejník GED...

The Tombs of Atuan, 1971

Kvalitatívne ešte lepší príbeh ako Čarodej Zememorí. Odohráva sa síce iba na jednom mieste, teda klasický koncept fantasy – putovanie z miesta A do miesta B tu odpadá, ale hrobky, podzemie, chodby a labyrint na ostrove Atuán tento aspekt úplne nahrádzajú.

Stret temnoty a svetla v podobe postavy kňažky temných bezmenných a čarodejníka Geda mohol skĺznuť do banálneho príbehu. Autorka to však uhrala výborne. Ursula sa vyznačuje schopnosťou, keď na malom priestore dokáže vyjadriť to, na čo iní autori potrebujú aj niekoľko stoviek strán. Svojmu čitateľovi nevnucuje jednotlivé obrazy krajiny, netlčie mu do hlavy trojkilovou bichľou, čo má vidieť, necháva to na ňom, na jeho fantázii, a napodiv to funguje. Pri čítaní mi obraz Atuánu a podzemných chodieb vytanul veľmi reálne, malebne a plasticky.

Hrobky Atuanu: Slovart, 2004

Ešte než som sa pustil do autorkinej fantasy tvorby, mal som tak trochu obavy. Touto knižkou sa úplne rozplynuli. Jej romány sú klasikou, vyznačujú sa však originalitou s filozofickým podtextom, ktorý ale nikomu nevnucuje. Vždy nechá priestor aj svojmu čitateľovi. Už som si zvykol aj na jej ukončenia príbehov. Tie nie sú melodramatické. Čakáš ešte niekoľko strán textu v závere? Budeš márne listovať, autorka to ukončí pár vetami ako punkový song a teba nechá v zajatí svojich vlastných dojmov. Veľmi kvalitné čítanie neveľkého rozsahu

LE GUIN, U. K:.: Hrobky Atuánu. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2004. 180 s. ISBN 978-80-714-5945-3

Ursula K. Le Guin: Najvzdialenejšie pobrežie

(The Farthest Shore, 1972)

Čas od Atuánskych hrobiek pokročil a Geda tu stretávame už ako starého arcimága. Cestovania si užijeme do sýtosti počas záchrannej výpravy, keď treba zachrániť nič menšie ako svet, lebo Zememoria sa prepadávajú do temnoty a kúzelníkom to už akosi nečaruje. Čarodejník GED teda vyráža opäť na cesty, sprevádzaný mladučkým princom Arrenom, lebo v Zememorí sa deje niečo podivné - kúzla prestávajú pôsobiť, pramienky čarodejnej moci vysychajú, ľudia strácajú svoje zručnosti a na mnohých ostrovoch prepuká násilie. Poetické rozprávanie s hlbokým filozofickým podtextom je obývané mnohými svojráznymi postavami, lietajúcimi drakmi aj oživenými mŕtvolami. Obom hrdinom nezostáva nič iné, než podniknúť nebezpečnú a strastiplnú púť do krajiny mŕtvych...

The Farthest Shore, 1972

Ursula tu opäť produkuje svojský text, ktorého dĺžka sa nám o máličko predĺžila, ale stále je v nízkych číslach vzhľadom na ostatných fantasy autorov. Číta sa to dobre. Text je jednoduchý a jednovláknový. Autorka do neho zakomponovala aj niekoľko filozofických myšlienok ohľadom bytia. Zamýšľa sa nad životom a smrťou. Autorka uprednostňuje príbeh na úkor akčnosti. Samoúčelné násilie tu prakticky absentuje. Robí to však pútavo a miesto násilia uprednostňuje iné prvky príbehu, aj keď ani tomu sa niekedy nevyhne.

Pozn.: Draci tu už nie sú typickými záporákmi ale prejavia tu aj svoje kladné vlastnosti. Ten záver bol fakt ukážkový.

Najvzdialenejšie pobrežie: Slovart, 2005

Je to dobré čítanie pre mládež ale aj ako oddychovka pre tých starších s tým, že autorka tu nechá svojmu čitateľovi aj priestor na premýšľanie. K maximálnej spokojnosti však ešte čosi chýba, Atuánske hrobky sa mi páčili viac. Stále si to však drží svoju úroveň a vyčnieva nad priemer.

LE GUIN, U. K:.: Najvzdialenejšie pobrežie. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2005. 192 s. ISBN 80-7145-934-8

Ursula K. Le Guin: Tehanu

(Tehanu: The Last Book of Earthsea, 1980)

Na počiatku sveta žili na prvých ostrovoch, ktoré sa vynorili z morskej peny, iba draci. Beh času však všetko mení a draci sa rozdelili na dva tábory - divokí zostali na západných ostrovoch, kdežto tí, ktorí už nevedeli lietať, odplávali na východ. A dodnes medzi nami žijú ľudia, ktorí si pamätajú svoju dračiu minulosť ...

Tehanu: The Last Book of Earthsea, 1980

Po dlhej odmlke sa americká spisovateľka Ursula K. Le Guin vrátila k svojim obľúbeným hrdinom a zavŕšila rozprávanie o ich osudoch dielom štvrtým. Kúzelník GED, ktorý bol na začiatku Čarodeja Zememorí malým pastierikom, a Tenar, mladučká kňažka temných síl z Hrobiek Atuanu, sa po mnohých rokoch opäť stretávajú, aby spoločne čelili zlu, ktoré sa ani tým najmocnejším mágom stále nedarí zo sveta vykoreniť.

Tehanu: Slovart, 2007

Ťažko povedať, na ktorú vekovú kategóriu bol tento diel cielený. Môžu ho čítať čitatelia od 6 – 99 rokov. Malé deti určite nedostanú žiadnu triašku od strachu a dôchodcovia neskolabujú od hrôzy. Tí ostatní ho môžu čítať ako klasickú vyššiu literatúru obohatenú o fantasy atribúty.

Príbeh má kľudné tempo s niekoľkými epicky farbistými obrazmi. Žiadne zvraty, tajomstvá, desy alebo hororové prvky tu nečakaj. Vidiecke prostredie a malé mestečká dokresľujú bežné problémy každodenného života ľudí a takých prototypov akými sú čarodejníci a občas draci. Okrem niekoľkých filozofických úvah na témy autorkou spomenuté v minulých dieloch, tu Ursula vnáša ďalší prvok a tým je ženská emancipácia. Na rozdiel od jej sci-fi príbehov, kde to fungovalo patrične a opodstatnene, v tomto románe to na mňa pôsobilo rušivo. Autorka totiž najskôr vytvorí svet s čarodejníkmi na najvyššom leveli aby tento aspekt neskôr spochybnila. Dokonca sa mi zdalo, že toto bolo aj nosnou témou tohto príbehu a svet čarodejníkov by sa mal teda viac zhumanizovať. Muži sú tu opisovaní buď ako vôľovo slabší alebo v negatívnom svetle a sú viac-menej iba do počtu. Z tohto dôvodu tu Ursula nerozpútava takmer žiadnu akciu ale opisuje viac pocity žien a ich vnútorného sveta na úkor toho mužského. Žiadny heroizmus sa tu nekoná. Boj medzi svetlom a temnotou pokračuje v kľudnom tempe.

Čo sa týka samotného hodnotenia románu, tu je to veľmi ťažké. Autorka vie veľmi pútavo opísať aj všedné veci, v tomto ohľade sa mu nedá takmer nič vytknúť. Príbehová zložka je však poslabšia. Ak si ale chceš dokresliť svet Zememoria, určite sa oplatí prečítať aj tento diel.

LE GUIN, U. K:.: Tehanu. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 192 s. ISBN 978-80-8085-167-5

Ursula K. Le Guin: Príbehy Zememorí

(Tales from Earthsea, 2001)

Hoci román Tehanu mal byť posledný, jeho autorka po desiatich rokoch zistila, že z podmanivého sveta Zememorí, ktorý kedysi stvorila, na ňu volajú nové postavičky a dožadujú sa toho, aby rozprávala aj ich príbeh. Tak vzniklo päť nových poviedok zasadených do Zememorí, sveta mágov, drakov, hrdinov i obyčajných ľudí, sveta prirovnávaného ku Stredozemi J. R. R. Tolkiena.

Tales from Earthsea, 2001

Táto poviedková zbierka všetkých príliš nenadchne ani neurazí. Priaznivci akcie nech sa radšej poohliadnu po inej knižke, pre slečny túžiace po romantike to tiež nebude pravé orechové a o sexe sa v prípade autorky nedá vôbec baviť. Je to niečo ako poézia prekladaná filozofickými úvahami. Jednotlivé poviedky nebičujú základné pudy ale ponúkajú priestor na predstavivosť a zamyslenie.

Príbehy Zememorí: Slovart, 2009

Kvalita jednotlivých poviedok osciluje niekde medzi dobrými a lepšími hodnotami. Najlepšími poviedkami sú jednoznačne poviedky Na Vysokých blatech a Dračinka. Veľmi pôsobivá je aj docela obsiahla časť z histórie a reálií Zememoria, ktorú tu autorka predkladá a ktorá dotvára obraz celého tohoto sveta. Hodnotím túto poviedkovú zbierku ako veľmi dobrú.

Ale k jednotlivým poviedkam:

Poznámka: Knihu mám len v češtine, nakoľko bola vydaná skôr, uvádzam pre istotu názvy jednotlivých poviedok tak, ako boli uvedené v českom vydaní.

Hledač

(The Finder, 2001)

Novela dlhá takmer ako prvý zväzok Zememorí je rozdelená do štyroch častí: V temných dobách, Vydra, Rybák a posledná nesie názov Medra. Trpí svojou nevyváženosťou a meniacim sa štýlom. Prospelo by jej, keby bola rozdelená do troch poviedok alebo upravená ako román. Dosť to v nej drhlo. Autorkin poetický štýl tu síce pretrváva ale nie je to ono.

Ursula tu vysvetľuje počas jednotlivých etáp životných osudov jedného z čarodejníkov, ako vlastne vznikla škola na Roke. Ako inak, za všetkým hľadaj ženu. Nechcem tu spoilerovať, tak len poznamenám, že autorkin feminizmus a snaha o ženskú emancipáciu je v sci-fi prípustný ale vo fantasy svete typu ranného stredoveku feudálnej anarchie dosť drhne. Tie emancipačné snahy u Ursuly nie sú teda až také výrazné ako u iných autoriek ale sú dosť viditeľné. Dodatočne meniť a ohýbať históriu tohoto sveta sa mi nezdá byť úplne fér.

Na Zememoria bola novela miestami akčná až moc, čo jej len prospelo. Niektoré situácie boli veľmi pútavé. Druhej časti so záverom však už chýbal náboj a autorka tu začala spriadať piate cez deviate. Miestami moja sústredenosť na text rapídne klesala. Nad priemer Ursulinej tvorby táto novela nemá, preto čo sa týka hodnotenia, uprednostňujem zlatú strednú cestu.

Temná Růže a Diamant

(Darkrose and Diamond, 1999)

Takmer romantická poviedka zo Zememorí. Autorka tu na základe vzťahu mladého čarodejníka a čarodejnice rozvíja niektoré svoje filozofické úvahy ohľadom osudu a o tom, že človek by mal robiť to, čo robí, celým svojim srdcom. Keďže čarodejníci v Zememorí žijú v celibáte, bude si aj hrdina poviedky musieť vybrať svoju cestu…

Autorka sa všeobecne s opisom svojich postáv veľmi nepára, tu mi však pripadali až veľmi ploché, takže tá romantika akosi prchala do stratena. Určité čaro z tohto sveta napriek tomu pretrváva. Samostatne poviedka vyznieva ako rozprávka, v rámci cyklu ako bežný štandard.

Kosti země

(The Bones of the Earth, 2001)

V poviedke sa vyskytne Gedov učiteľ z Gontu. Hlavným aktérom je však iný miestny čarodejník. Časovo dej spadá na obdobie pár rokov pred udalosti popísané v prvom zväzku Zememorí, keď hrozí veľké zemetrasenie a s ním spojené tektonické posuny zeme a následná katastrofa.

Poetickosť príbehu pretrváva. Dobre sa to číta v nočných hodinách pred spánkom a mohlo by to možno trochu zafungovať aj ako autogénny tréning. Poviedka je krátka a svojim obsahom či kvalitou nevyčnieva nad tie ostatné.

Na Vysokých blatech

(On the High Marsh, 2001)

Zatiaľ suverejne najlepšia poviedka z tohoto zväzku. Stretneme sa tu s Gedom počas jeho aktívneho účinkovania ako arcimága a jeho kolegom, na ktorého svojimi schopnosťami nemá ani on. Autorka tu osvetľuje okolnosti, kedy sa zlo môže dať nakoniec do služieb dobra a prečo. Dej je zasadený do bezútešnej, upršanej a zablatenej krajiny, kde už nič okrem dedinčanov, alkoholu a dobytka nie je.

Autorka si tak trochu berie na paškál hodnoty presadzované aj v dnešnom svete, akými sú súťaživosť, xenofóbia a koniec-koncov aj materiálne vnímanie sveta. Nahrádza ich svojským správaním Gedovho kolegu čarodejníka.

Veľmi dobrá poviedka s filozofickým podtextom bez prílišnej snahy o emancipáciu ženy a so zopár novými hodnotovými prvkami. Hodnotím ako veľmi dobré čítanie.

Dračinka

(Dragonfly, 1998)

Na záver opäť poviedka väčšieho rozsahu. Hlavnou postavou je tu Irian, známa z posledného románu Na krídlach vetra (Ak to berieš postupne, tak známa len bude.). Toto by mala byť tá poviedka, ktorá prepája tento román s románom Tehanu.

Príbeh je docela pútavý napriek tomu, že akcie je tu poskromne ak aj nejaká je, pôsobí skôr symbolicky. Text je opäť nabitý filozofickými úvahami a kritikou mužského princípu, ktorý Ursula Le Guin chápe ako neopodstatnený a spiatočnícky. Sympatické je, že sa autorka neprikláňa k opačnému extrému a nevyráža tu dvere nejakou ženskou nadradenosťou ale snaží sa dať veci ako je u nej zvykom, do rovnovážneho stavu. Do rovnovážneho stavu sa snažia dať vychýlený stav vecí aj čarodejníci na Roke, ale podľa autorky, vychádzajú z nesprávnych postojov. Toto je teda hlavný konflikt a ústredná téma príbehu.

Poviedku hodnotím s prihliadnutím na klasický námet ako veľmi dobrú, osvetľuje totiž niektoré menej známe udalosti príbehov zo Zememorí.

LE GUIN, U. K:.: Príbehy Zememorí. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2009. 320 s. ISBN 978-80-8085-501-7

Ursula K. Le Guin: Na krídlach vetra

(The Other Wind, 2001)

Zememoria si po storočiach našli svojho vládcu, ale nečakajú ich ľahké časy. Na dvor mladého kráľa Lebannena, ktorý sa ešte len učí plniť štátnické povinnosti, prichádzajú správy o množiacich sa útokoch drakov na Vnútorné ostrovy. Od bývalého arcimága Zememorí Geda priputoval kúzelník Haber, prenasledovaný snami o mŕtvych, ktorí sa tlačia u kamenných múrov v Suchej krajine a dožadujú sa vstupu do sveta živých. Hrozí, že krehká rovnováha bude nenávratne prelomená ...

The Other Wind, 2001

Solídne zakončenie ságy zo Zememorí. Opäť sa tu stretávame so známymi postavami až na to, že Ged je ústrednou postavou už len ako legenda a žiadnym činom tu neprekvapí. Činmi sa tu teda nevyznačuje žiadna postava a žiadna postava tu nevyčnieva nad tie ostatné. Príbehová zložka románu je už trochu hutnejšia od tej minulej, ale stále je to hlavne v rovine myšlienok, rozhovorov a filozofických úvah. Trochu sa tu cestuje, spí a hlavne rozpráva. Žiadne bitky či súboje tu nie sú… Vysvetlený je tu vzťah medzi ľuďmi a drakmi a črtá sa tu vysvetlenie, prečo majú niektorí ľudia v Zememorí magické schopnosti.

Na krídlach vetra: Slovart, 2012

Otázky okolo života, smrti a nesmrteľnosti tu autorka uzavrie a vyrieši. Jej myšlienky stoja za zamyslenie. Nie je to naozaj tak aj v skutočnosti, že ľudstvo ako také miesto progresu a vývoja v skutočnosti degraduje na stále nižšiu úroveň? Že ľudia zabudli na niektoré svoje schopnosti a ten zlomok, čo im zostal používajú nesprávne?

Pre toho, kto čítal predchádzajúce diely, je tento diel povinnosť. Sú tu zodpovedané všetky otázky a ukončené linky všetkých postáv. Trochu mi už začala vadiť forma akou bol román poňatý. Menej pátosu a epickosti by nezaškodilo. Hodnotím túto knižku preto len ako dobrú. Autorkine sci-fi romány sú predsa len o čomsi inom a na trochu vyššom levely.

Suma sumárum: Ursula K. Le Guin vo svojej poslednej knihe zo sveta Zememorí splieta z osudov svojich hrdinov dôstojné zavŕšenie jedného z najvýznamnejších cyklov svetovej fantasy.

LE GUIN, U. K:.: Na krídlach vetra. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2012. 207 s. ISBN 978-80-556-0125-0

Ďalšie zdroje

legie.info
databazeknih.cz