Vydavateľstvo Nitrava pripravuje Bystvor: Knihu tretiu

Vydavateľstvo Nitrava pripravuje už tretí zväzok zo série Letopisné dedičstvo predkov: knihu Bystvor - Od Tartárie k Moskovskej Rusi od Svetozára. Presný termín jej uvedenia zatiaľ ešte nie je známy. Až bude, prečítam a dám vedieť. Zatiaľ nemám prečítaný ani druhý zväzok. Moje stručné dojmy z prvého zväzku spoločne s popisom a anotáciou som uviedol v článku Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 1.  

Bystvor Kniha 3.

Zatiaľ teda slovo od autora

Táto kniha, vážení čitatelia, rozpráva o udalostiach, spojených so vznikom a rozvojom Moskovskej Rusi. Je logickým pokračovaním diela „Bytie a tvorba Slavianov a Árijov“ a prezentuje našu minulosť inak ako oficiálna historická veda. Oficiálni vedci sú zaškatuľkovaní do určitého, prísneho rámca výskumu minulosti. Vo svojej práci a záveroch sa riadia biblickým Synopsisom, závermi Millera o „mimohistorickosti“ Sibíri, že autokratický spôsob vládnutia bol pre našu krajinu progresívny, dokonca nutný a pod.

V dôsledku toho je hlavná historicko-vedecká základňa oficiálnej historickej vedy prezentovaná kresťanskými zdrojmi a tiež dielami, vydanými na ich základe. Tieto tézy a zdroje s rozšírením historickej bázy stále viac a viac odhaľujú vlastné zlyhanie a objavujú množstvo udalostí, ktoré oficiálna historická veda vôbec nespomína alebo falzifikuje v prospech vládnucej garnitúry. To nijako neprispieva k pravdivému zobrazeniu našej minulosti a nášho národa a neposkytuje poučne príklady pre správne konanie v budúcnosti.

Všetko to poukazuje na to, že oficiálna historická veda sa nachádza v hlbokej kríze a v súčasnosti nie je schopná rýchlo sa z nej dostať. Preto sa v tomto stave nachádza aj vedomie nášho národa, otrávené lživými predstavami o minulosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá iniciatíva kriticky mysliacej verejnosti, aby sa podarilo urýchliť prekonanie tejto krízy ako vo vede, tak aj vo verejnom vedomí a politike.

Daná kniha je jednou z mála, v ktorých sa kriticky prepisuje oficiálna verzia vývoja udalostí v minulosti. Udalosti, ktoré veľmi dobre poznáme zo školských a vysokoškolských učebníc, sa prezentujú zavše v úplne inom svetle.

Cárovia a vládcovia, ktorí sa v súlade s oficiálnou verziou považujú za veľkých, v skutočnosti nie sú takí. Aj úloha kresťanskej cirkvi je podstatne iná. Ani zďaleka nie je taká benevolentná a pozitívna, ako ju prezentuje oficiálna historická veda.

Úspechy a pozitíva, ktoré sa pripisujú autokratickej moci a kresťanskej cirkvi, v skutočnosti svojou prácou a vojenskými víťazstvami dosiahli viaceré generácie ruského národa a jeho súčasti – kozáctva.

Samoderžavie a kresťanská cirkev sledovali vlastné ziskuchtivé záujmy, ktoré sa veľmi často rozchádzali s národno-štátnymi zámermi krajiny. Národ si želal lepší život a slobodu, ale samoderžavie a kresťanská cirkev ho chcela zotročiť a znásobovať svoje bohatstvo a moc. Práve preto Moskovskou Rusou otriasali represie a vzbury, občianske konflikty a vojny proti inak zmýšľajúcim. 

Oficiálne historické učebnice informujú o tom, že Moskovská Rus značne zaostávala v rozvoji priemyslu za európskymi štátmi. Ale neuvádzajú príčiny tohto stavu. Hlavným dôvodom bolo víťazstvo samoderžavia a kresťanskej cirkvi v našej krajine. Práve oni boli predstaviteľmi skostnatenosti myslenia a degradácie riadenia spoločnosti a štátu. Iba v jednotlivých momentoch sa na štátnej úrovni prejavovali záblesky zdravého zmýšľania. Ich však znovu a znovu dusilo samoderžavie a cirkev v dôsledku čoho krajina stále viac zaostávala a východisko z krízy sa črtalo jedine prostredníctvom razantnej a bolestivej zmeny celých základov spoločenského života.

Nemajúc v úmysle pravdivo a zásadne vykladať minulosť, oficiálna historická veda neumožňuje spoločnosti správne zhodnotiť svoje predošlé úspechy i pády, uspáva ju údajnými víťazstvami, falošnými smermi a autoritami, znásobuje skostnatenosť myslenia, lenivosť rozumu a stereotyp konania. Pričom tieto negatívne vlastnosti sa prisudzujú tak obyčajným ľuďom, ako aj tým, ktorí majú riadiť štát. Následkom toho sa krajina a národ pohybuje v začarovanom kruhu a robí stále tie isté chyby. Pritom ani zásadné a bolestivé zmeny nezabezpečujú priestor pre stabilný vývoj.

Naopak, vytvárajú nové problémy, ktoré komplikujú budúci rozvoj. Pretože nesprávne zhodnotenie minulosti neumožňuje vypracovať správnu stratégiu vývoja krajiny v súčasnosti i budúcnosti. 

Práve preto sa v tejto knihe píše o tom, ako v skutočnosti vznikla Moskovská Rus, aké sily ju premenili na samostatný a mocný štát, ako došlo k samoderžavno-kresťanskému prevratu, ktorý zapríčinil jej dlhodobé oslabenie, ako samoderžavno-kresťanská moc bojovala proti inak zmýšľajúcim a kozáctvu a prečo nový vzostup Moskovskej Rusi, ktorý sa začal v XVII. storočí, bol veľmi pomalý a protirečivý a víťazstvá vo vojne sa buď vôbec nekonali alebo ich dosahovali veľmi ťažko. A prečo bola potrebná zásadná zmena celých základov spoločnosti, aby sa podarilo odstrániť zaostalosť krajiny.

Zdroj