 |
| Ursula Kroeber Le Guin, americká autorka science fiction a fantasy |
Fantasy premenená v tovar neriskuje: nevymýšľa nič nové, iba napodobňuje a trivializuje. V ďalšom kroku zbavuje staré príbehy myšlienkovej a etickej zložitosti, mení ich dej v násilie, robí z ich postáv panákov a ich pravdivosť rozdrobuje na sentimentálne a otrepané frázy. Hrdinovia šermujú mečmi, lasermi a palicami rovnako mechanicky ako kombajny na zber zisku. Hlboko znepokojujúce morálne dilemy sú prikrášľované, zjemňované, uhladzované. Z hĺbky srdca vzišlé nápady slávnych rozprávačov sú napodobňované, menené v stereotypy, redukované na hračky, lisované z pestrofarebných umelých hmôt, ponúkané reklamou, predávané, rozbíjané a vyhadzované do smetí, nahraditeľné a zameniteľné.
Ursula K. Le Guin
V pondelok 22. januára 2018 popoludní zomrela vo veku 88 rokov Ursula Kroeber Le Guin, pravdepodobne jedna z najslávnejších autoriek science fiction a fantasy na svete a jedna z najväčších amerických spisovateliek vôbec.
Ocenenia
Ursula K. Le Guin písala romány, poviedky, poéziu, kritické eseje a knižky pre deti, okrajovo tiež prekladala z románskych jazykov. Mala ohromný vplyv ako na vývoj žánru science fiction, tak aj žánru fantasy, ale excelovala aj za hranicami žánru. Získala opakovane žánrové ceny Hugo, Nebula, Locus, World Fantasy Award a bol jej udelený titul Grandmaster of Science Fiction (2003), Gandalf Grand Master Award (1979) a World Fantasy Award for Life Achievement (1995). Roku 2014 jej bola udelená prestížna National Book Award - Medal for Distinguished Contribution (lifetime), teda cena za celoživotný prínos americkej literatúre, ktorú z "čisto žánrových" autorov získali okrem Le Guin len dvaja: Bradbury a King. Jej poviedková zbierka Unlocking the Air and Other Stories z roku 1996 bola nominovaná na Pulitzerovu cenu a údajne sa v poslednej dobe šepkalo, že Le Guin by mohla byť kandidátkou na Nobelovu cenu za literatúru.
Detstvo
Ursula K. Le Guin sa narodila 21. 10. 1929 do rodiny antropológov Alfreda Kroebera a Theodory Kracawovej ako najmladšia zo štyroch detí. Rodina trávila väčšinu roka v kalifornskom Berkeley a leto na ranči v Napa Valley. Le Guin spomína na detstvo s vďačnosťou ako na harmonické a inšpiratívne.
V Štátoch vyštudovala francúzsku a taliansku literatúru a vďaka grantu mohla pokračovať v štúdiu vo Francúzsku, kde v roku 1953 stretla svojho budúceho manžela, historika Charlesa Le Guin. Nakoniec sa usadili v Portlande v štáte Oregon na západnom pobreží USA.
Písala od detstva. Vo svojich jedenástich rokoch poslala do časopisu Astounding Science Fiction prvú poviedku, ktorá bola odmietnutá. V priebehu rokov 1951-1961 napísala päť románov, ktoré boli nakladateľom tiež odmietnuté, pretože mu prišli ťažko zrozumiteľné. V tom čase išlo o realistické príbehy umiestnené do vymyslenej stredoeurópskej krajiny Orsínie. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa znovu začala venovať žánru science fiction (podľa vlastných slov ju v tom čase ohromil predovšetkým Cordwainer Smith) a začali jej pravidelne vychádzať aspoň poviedky. Spočiatku bola takmer neviditeľná v tieni oveľa výraznejších začínajúcich autorov tej istej generácie, napríklad Samuela R. Delanyho alebo Rogera Zelaznyho, takže jej prvé tri science fiction romány si nezískali žiadnu veľkú pozornosť. Potom však nasledoval rad úspechov v podobe niekoľkých kníh, ktoré zásadne poznamenali žáner a vyniesli ju už trvale na výslnie.
Hainský cyklus
Len o veľmi málo spisovateľoch sa dá povedať, že sú vizionári, ale Ursula Kroeber Le Guin si svojou intelektuálne provokatívnou prózou získala uznanie nielen na poli fantasy a science fiction, ale aj vo všeobecných literárnych kruhoch. Hoci použila veľké množstvo prístupov k širokému spektru myšlienok, hlavným ťažiskom jej diela je cyklus takzvaných "hainských" románov, situovaný na rôzne planéty pangalaktickej ríše. Cudzie kultúry na týchto planétach majú spoločný pôvod, ale postupom času sa vyvíjali každá odlišne, a to ako spôsobmi nápadnými, tak sotva viditeľnými.
Le Guin v týchto príbehoch stavia vedľa seba pozemské a mimozemské pohľady, aby mohla ukázať pluralitu možných perspektív vo vzťahu k témam, ku ktorým sa vyjadruje. Jej román The Left Hand of Darkness [č. Levá ruka tmy / Argo - Panda 1995], ocenený Hugom a Nebulou, sa odohráva na planéte, kde obojpohlavní humanoidi môžu v období párenia nepredvídateľne meniť svoju sexuálnu identitu, čo podkopáva všetky predsudky o identite založenej na rozdielnosti pohlaví.
V ďalších hainských románoch [medzi ktoré patrí Rocannon's World [č. Rocannonův svět / Laser 1992], Planet of Exile [s. Planéta exilu / Smena 1988], City of lllusions [Mesto ilúzií], The Word for World is Forest [č. Svet je les, les je svet - Experiment člověk / Svoboda 1983], The Dispossessed [č. Vyděděnec / Laser 1995] a The Telling [č. Vyprávění / Gnóm! 2016] Le Guin použila kontrastujúce civilizácie, aby zhodnotila vplyv rôznych prostriedkov science fiction, ako sú telepatia, okamžitá komunikácia na obrovské vzdialenosti a medzihviezdne lety.
Sága Zememorí
Ďalším významným cyklom Le Guin je zememorská sága, do ktorej patrí A Wizard of Earthsea [s. Čarodej Zememorí / Slovart 2004], The Tombs of Atuan [s. Hrobky Atuanu / Slovart 2004], The Farthest Shore [s. Najvzdialenejšie pobrežie / Slovart 2005], Tehanu: The Last Book of Earthsea [s. Tehanu / Slovart 2007], The Other Wind [s. Na krídlach vetra / Slovart 2012] a Tales of Earthsea [s. Príbehy Zememorí / Slovart 2009].
Tieto romány, ktoré búrajú hranice medzi literatúrou pre dospelých a pre mládež, rozprávajú príbeh o dospievaní, ktorého hrdinom je GED čarodejnícky učeník, ktorý v tejto ságe dozrieva a ako muž aj ako mág je postavený pred mnoho ťažkých úloh. Le Guin sa dočkala chvály za to, ako chápe vplyv rituálov a mýtov na utváranie jednotlivcov a spoločnosti a za starostlivo prepracované detaily, ktorými oživuje svoje mimozemské kultúry.
Ostatné romány eseje a krátka tvorba
Napísala tiež iné romány, ako sú The Lathe of Heaven [č. Smrtonosné sny / Ivo Železný 1994], Malafrena [Malafrena] a Always Corning Home [Večné návraty domov]. Jej krátka próza je zhrnutá v zbierkach The Winds Twelve Quarters [Dvanásť štvrtín vetra], Orsinian Tales [Príbehy z Orsinie], Buffalo Gals, Won‘t not You Come Out Tonight [Bizónie dievčatá alebo Dnes v noci nevychádzaj] a Four Ways to Forgiveness [Štyri cesty k odpusteniu]. Le Guin tiež napísala mnoho uznávaných esejí o písaní fantasy a science fiction, z ktorých niektoré boli zozbierané v The Language of the Night [Jazyk noci] a Dancing at the Edge of the World [Tanec na okraji sveta].
Posledným románom Ursuly Le Guin zostane Lavinia (2008) [s. Lavinia / Slovart 2010], monumentálna práca, ktorou vykročila ďaleko za hranice doteraz zvládnutých žánrov - ide v podstate o historický príbeh s fantastickými prvkami rozprávaný očami hlavnej ženskej hrdinky Vergiliovej Eneidy.
Kto bola Ursula Kroeber Le Guin?
Je jasné, že Ursula Kroeber Le Guin bola každému korporátnemu kapitalistovi tŕňom v oku a z tohto hľadiska musela byť nutne považovaná za "ľavicovú". Sama sa tiež v jednom rozhovore označila za taoistku a salónnu anarchistku: "Taoizmus a anarchizmus do seba v mnohých veľmi zaujímavých ohľadoch zapadajú a ja som bola taoistkou od okamihu, keď som sa dozvedela, čo to je."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára