Ledová společnost XVIII.: Svatokrádci

 

Le Dirigeable Sacrilège (FR 1984)

Osemnásty zväzok epickej francúzskej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Svatokrádci (v origináli Le Dirigeable Sacrilège z roku 1984, české vydanie 1995), predstavuje v rámci inak fascinujúcej série obrovské sklamanie. Kým niektoré predchádzajúce časti sľubovali dynamický vývoj a hlboké odhalenia, tento diel je ukážkovým príkladom sériovej únavy a literárnej stagnácie. G.-J. Arnaud tu bohužiaľ prešľapuje na mieste, bezškrupulózne recykluje staré nápady a čitateľovi servíruje ubíjajúcu nudu, z ktorej ho vytrhne len zopár svetlých momentov na nebesiach.

Ledová společnost XVIII.: Svatokrádci (CZ 1995)

Georges Jean Arnaud: Svatokrádci | ✮✮ | 27.02.2009

Le Dirigeable Sacrilège (1984)

Hlavný hrdina Lien Rag naďalej pátra po svojom pôvode a hľadá súvislosti s tetovaním vlkodlakov a pôvodným menom jeho predkov. Dej sa začína tým, že ozbrojené oddiely Transeurópskej spoločnosti dorážajú na farmu rodiny Ragusovcov. Lien je nútený farmu urýchlene opustiť, no jeho útek netrvá dlho.

A práve tu narážame na prvé obrovské dejové klišé: Lien je opäť (už po koľkýkrát?) zajatý na pôde Transeurópskej koncesie. Ako cez kopirák sa o neho opäť postará stará známa, nymfomanická a sexuálne výkonná Flo Sadonová. Následne ho zo zovretia systému opäť vyslobodí pirát Kurts so svojou obrovskou lokomotívou. Kurts mu oznamuje, že dostal za úlohu dopraviť ho priamo do Západnej zóny k Ryšavým (zmutovaným Ľuďom z chladu).

V Západnej zóne Lien nastupuje do výskumného "laboratória kolektívnej pamäte". Nachádza tu bizarnú, no pravdepodobne kľúčovú informáciu: Ryšaví sú z historických dôvodov doslova fascinovaní anglickým slovom Sugar (cukor). Liena okamžite udivuje do očí bijúca súvislosť s jeho vlastným priezviskom čítaným pospiatky (RAGUS – SUGAR). S týmto novým, hoci zatiaľ neúplným dielikom skladačky sa nakoniec vracia späť do Spoločnosti morského ľadovca.

Návrat do Kaempolisu a spisovateľ R. (Yeuse)

Medzitým Yeuse preberá iniciatívu v meste Kaempolis. Berie si na starosť jeho obnovu, no zameriava sa najmä na kultúrny život. Autorská recyklácia pokračuje aj tu: Yeuse totiž opäť zakladá kabaret, ktorý postupne naberá svoj typický, dekadentný sexuálny nádych. V meste sa však objavujú aj dôležití hostia – prichádza Komisia pre dodržiavanie dohôd z NY Station.

Zásadným a osviežujúcim momentom pre túto dejovú líniu je zoznámenie sa Yeuse so záhadným spisovateľom Ruandom, ktorý svoje diela podpisuje jednoduchou skratkou "R.". Ukazuje sa, že tento románopisec má prekvapivo rozsiahle vedomosti o samotnom počiatku doby ľadovej a raketových letoch, čo by mohlo konečne posunúť mytológiu vpred.

Vzducholoď, améba Jelly a Obnovitelia slnka

Azda jedinou skutočne vítanou a akčnou novinkou tohto dielu je zavŕšenie dlhoročného sna Obnoviteľov slnka. Greog a Ann Subaovci po dlhom úsilí konečne dokončujú stavbu vzducholode (či už presnejšie balóna). Ako trefne poznamenáva jeden z recenzentov: "to im teda trvalo, celých 300 rokov!"

Ich historický konštrukčný triumf je však okamžite prerušený drsným útokom lovcov tuleňov. V zúfalej situácii sa Obnovitelia rozhodnú svoje nevyskúšané dielo použiť a na vzducholodi úspešne uletia. Vietor a prúdy ich zanesú do úplne opustenej a tichej stanice. Po prieskume s hrôzou zisťujú, že v nej nezostalo absolútne nič živé. Za zánikom celej komunity nestojí počasie ani iná Spoločnosť, ale obria vraždiaca améba – monštrum zvané "Jelly" (známa už z 13. dielu - Stanice fantomů), ktorá čoskoro zaútočí aj na samotnú posádku vzducholode.

Kritické zhodnotenie: Nuda, stereotyp a dejová vata

Kritický pohľad na tento román nemôže byť iný ako ostrý. Svatokrádci je knihou, kde autor donekonečna omieľa už známe fakty a uchyľuje sa k zúfalej recyklácii stereotypov z úvodných častí série.

Kde román najviac zlyháva:

• Stále tie isté záchrany: Lien Rag nedokáže vyriešiť svoje problémy sám a musí byť neustále zachraňovaný presne tými istými postavami – od sexuálnych eskapád Flo Sadonovej až po deus ex machina zásahy piráta Kurtsa.
• Obohrané témy: Yeuse a jej nočné kluby/kabarety už neprinášajú do deja nič nové, len vypĺňajú priestor.
• Pomalé tempo a vatové dialógy: Okrem prvého letu balóna a intrigujúcej postavy spisovateľa R. sa dej topí v prázdnych frázach. "Inak kecy, kecy, samé kecy."

Záverečný verdikt: Celkovo ide o vyslovene podpriemernú časť, pri ktorej hrozí, že sa čitateľ unudí takmer na smrť. Zostáva len dúfať, že táto "vatová" výplň bola nutným spomalením pred ďalším plnohodnotným posunom v deji (najmä ohľadom tajomstva Ragus/Sugar) a že G.-J. Arnaud v nasledujúcom zväzku opäť nájde svoju stratenú dynamiku.

ARNAUD, G. J.: Svatokrádci. 1. vyd. Praha : Železný, 1995. 128 s. ISBN 80-237-2834-2