 |
| La Prodigieuse agonie (FR 1987) |
Tridsiaty tretí zväzok monumentálnej sci-fi ságy Ľadová spoločnosť (v origináli La Prodigieuse agonie z roku 1987) predstavuje v cykle bod, v ktorom sa autor G.-J. Arnaud definitívne vzdáva akejkoľvek nádeje na „šťastný koniec“ a naplno sa ponára do agónie sveta, ktorý umiera v kŕčoch vlastnej minulosti. Zatiaľ čo predchádzajúce diely budovali mytológiu, Hrozná agónia ju dekonštruuje. Je to kniha o dedičstve, chorobe a zúfalej snahe o zmenu, ktorá je však v Arnaudovom svete vždy vykúpená neúnosnou cenou.
 |
| La Prodigieuse agonie (1. FR reedícia) |
Georges Jean Arnaud: Hrozná agónia
La Prodigieuse agonie (1987)
Ústredným motívom románu je zdravotný úpadok lady Diany, vládkyne Panamerickej spoločnosti. Táto obrovská žena, kedysi symbol absolútnej moci, je dnes na pokraji smrti, zdevastovaná obezitou a chorobou, ktorá zrkadlí stav celej jej ríše. V hlbokom uvedomení si vlastného konca urobí Diana nečakané rozhodnutie: v snahe zabezpečiť kontinuitu svojej moci unesie Yeuze a vymenuje ju za svoju dedičku.
Jej vízia je pritom čisto apokalyptická. Diana sa v rozhovoroch s Yeuze štylizuje do role „novodobej Noemovej archy“. Plánuje postaviť v Andách gigantickú elektráreň, ktorá by spaľovala mäso z mŕtvych zvierat, a pripraviť svet na blížiacu sa veľkú potopu – výsledok návratu Slnka. Je to morbídna vízia, kde sa v tuneloch pod ľadom rozkladajú celé stáda kráv a ich mŕtvoly tvoria „palivo“ pre budúce prežitie vyvolených. Yeuze, znechutená zápachom rozkladajúceho sa mäsa a Dianiným fanatizmom, sa ocitá v pasci, kde je hranica medzi „spásou“ a „šialenstvom“ nebezpečne tenká.
Liensunova vzdušná revolúcia a rodina Bertoldovcov
Zatiaľ čo Diana hľadá spasenie v mŕtvom mäse, Liensun (Lienov syn) pokračuje v technologickej rebélii. So svojou adoptívnou matkou Ma Kerovou a rodinou Bertoldovcov sa snažia v provizórnych podmienkach – vnútri obrovského skleníka – poskladať a oživiť vzducholoď. Je to fascinujúca scéna: Liensun pomocou héliového filtra (získaného z veľryby) naplní balón, ktorý pod obrovským tlakom začne dvíhať strechu skleníka, zatiaľ čo Bertoldovci kľačia na zemi a odriekajú modlitby.
Tento technický úspech je symbolom ich snahy o odpútanie sa od zeme. Liensun sa však ocitá pod tlakom – bratstvo Obnoviteľov potrebuje vzducholode nielen na cestovanie, ale aj ako zbraň proti Kidovi, ktorý sa neustále zmieta v politických intrigách a potrebuje vzducholoď na riešenie svojich konfliktov s Bonzovcami.
Jdrienova symbióza s amébou
Na inom mieste Jdrien, Mesiáš Ryšavých, pokračuje vo svojom radikálnom prístupe k prežitiu. V snahe pomôcť amébe Jelly (ktorú ostatní považujú za monštrum, no on za živú súčasť ekosystému) sa rozhodne zasiahnuť do jej krvného systému. Jdrien sa stáva „operátorom“ tohto gigantického organizmu. Jeho schopnosť komunikovať a priamo ovplyvňovať biologické funkcie améby je poslednou nádejou pre tých, ktorí veria v zmenu environmentálneho poriadku. Améba sa tak v rukách Jdriena mení z bezduchého konzumenta na nástroj, ktorý by mohol priniesť zmenu, akú si ani Kid, ani Diana nevedia predstaviť.
Farnell a cesta do neznáma
Farnell, Farnellovi synovia (Gdano a Gdami) a ich spoločníci, Ryšavci Jdriel a Jdruk, sa na lodi Cargo Princess vydávajú na neistú cestu smerom k sieti Seychel. Je to jedna z najtichších a najemotívnejších línií série. Po všetkých tých vraždách, explóziách a intenciách na ovládnutie sveta pôsobí táto malá skupina ľudí, snažiacich sa nájsť miesto, kde by mohli žiť v pokoji, ako jediný skutočný prejav ľudskosti. Cesta Cargo Princess je však neustále ohrozovaná – železničné inštrukcie už dávno neplatia a v tomto diele sa objavuje stanica Big Star Station, ktorú už nikto nevie nájsť, čo naznačuje, že ľadový svet sa pod vplyvom búrok a pohybu ľadu mení rýchlejšie, než sú postavy schopné mapovať.
Záverečné zhodnotenie
Hrozná agónia je román, ktorý sa zameriava na „konce“. Koniec vlády Lady Diany, koniec bezpečnosti, koniec logiky starého sveta. Arnaud majstrovsky vykresľuje scénu, v ktorej Yeuze a Diana prechádzajú tunelom plným mŕtvych kráv, čo je azda jeden z najsilnejších obrazov úpadku v dejinách sci-fi literatúry.
Kniha je „hrozná“ v zmysle svojho názvu – je to sonda do agónie civilizácie, ktorá sa snaží udržať pri živote pomocou mŕtvol, mechanických hračiek a mesiášskych komplexov. Technologický pokrok (vzducholode, héliové filtre) tu neprináša slobodu, ale len nové spôsoby, ako byť v bezpečí alebo ako zabiť. Arnaudova sága v tomto bode prekračuje hranice bežnej dystopie a stáva sa mrazivou meditáciou o tom, že ani s príchodom Slnka (ktorého návrat sa nezadržateľne blíži) nemusí byť svet „novým, pohodlným miestom“. Pre čitateľa je to opäť raz drsná, špinavá a vizuálne podmanivá jazda, pri ktorej sa človeku z rozkladu mäsa na stenách tunelov podvedome dvíha žalúdok.
Poznámy
31. zväzkom vydavateľ Ivo železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, vrátane tohto, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom.
Celá sága je rozdelená do troch sérií:
- Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
- Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
- Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov
ARNAUD, G. J.: La Prodigieuse agonie. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Anticipation, 1987. 192 s. ISBN 2-265-03607-2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára