Ľadová spoločnosť XLI.: Exodus barbarov

 

Exode Barbare (FR 1988)

Z hľadiska literárneho remesla a naratívnej štruktúry predstavuje Exodus barbarov (v origináli Exode Barbare, 1988), 41. zväzok monumentálnej francúzskej ságy Ľadová spoločnosť (súčasť 11. súbornej reedície) od Georgesa-Jeana Arnauda, fascinujúci bod zlomu. Autor v tomto diele majstrovsky preplieta motívy masovej hystérie, krehkosti mocenských štruktúr a hard sci-fi prvkov hraničiacich s biologickým tajomnom. Arnaud tu opúšťa čistú technologickú dystopiu železničných impérií a otvára dvere neznámemu, čím séria naberá svieži dych.

La Compagnie des Glaces XI (2. FR súborná reedícia)

Georges Jean Arnaud: Exodus barbarov

Exode Barbare (1988)

Príbeh sa začína fatálnou krízou, ktorá odhaľuje zraniteľnosť zdanlivo neotrasiteľných diktatúr. Zatknutie členov hnutia Obnoviteľov slnka nepôsobí ako demonštrácia sily, ale naopak, stáva sa katalyzátorom absolútnej paniky. Obyvateľstvo Spoločnosti morského ľadovca podlieha kolektívnemu šialenstvu a v priebehu niekoľkých dní sa spúšťa masový exodus. Ľudia, hnaní iracionálnym, no v danej situácii uveriteľným strachom, že sa tenký ľad nad Tichým oceánom roztvorí a stiahne ich na temné dno, húfne utekajú na západ k stabilnejším austrálskym kryhám. Mocná spoločnosť prezidenta Kida sa prekvapivo rýchlo ocitá na pokraji deštrukcie. Z literárneho hľadiska je táto pasáž výbornou štúdiou davovej psychózy – kladie naliehavú otázku, či ide len o chvíľkovú paniku, alebo o prvé varovanie pred nevyhnutným zrútením celého existujúceho systému.

V tomto makro-spoločenskom chaose autor precízne sleduje mikro-príbehy jednotlivcov. Liensun, hoci je spočiatku strhnutý neovládateľnou záplavou tiel a utečencov, prekonáva pud sebazáchovy. Podarí sa mu z tohto prúdu vymaniť a zamieriť späť na Skládku, hnaný osobnou lojalitou a potrebou ospravedlniť sa Kidovi. Jeho konanie vytvára funkčný kontrast k beztvarej mase utekajúcich.

Hrdinstvo a nevyhnutná tragédia

Záchrana spoločnosti prichádza z nečakanej strany a nesie so sebou trpkú daň. Jdrien, nachádzajúci sa v stanici N.Y. Station, dostáva naliehavú správu. Spoločne s Farnellom sa vydávajú na riskantnú misiu získať pirátsku lokomotívu. Samotné vyvrcholenie tejto dejovej línie balansuje na hrane symboliky a deus ex machina: moment, keď zúfalý dav uvidí ťažkú lokomotívu neohrozene smerujúcu priamo na nestabilnú ľadovú kryhu, pôsobí ako psychologický šok. Táto demonštrácia váhy a istoty okamžite obnovuje stratenú dôveru a ukončuje paniku. Návrat do normálu je však pre Jdriena vykúpený tvrdou ranou – po príchode na Skládku zisťuje, že kým on zachraňoval spoločnosť, jeho blízka Vsin a jej dve dcéry sa stali obeťami bezprávia a boli brutálne zavraždené. Arnaud tu pripomína, že v postapokalyptickom svete sa víťazstvá nikdy nezaobídu bez osobných strát, čím zabraňuje skĺznutiu do lacného pátosu.

Od dystopie k biologickej sci-fi

Najinovatívnejšou rovinou románu je postupné odhaľovanie kozmickej záhady, ktorá sériu posúva do nových žánrových vôd. Paralelne s bojom o prežitie spoločnosti prebieha na scéne výskum, ktorý mení pravidlá hry. Charlster pri detailnom skúmaní neznámeho satelitu (ktorý na základe jeho vlastností priliehavo pomenuje Nemý zvon) prichádza k šokujúcemu zisteniu na základe implozívnych frekvencií: teleso nie je skonštruované z kovu, ale pozostáva z organickej hmoty.

Táto teória sa potvrdzuje v inej časti ľadového sveta, kde sa Lien Rag a Kurts vydávajú do kryo-skladov Saltu hľadať skafandre. Akčná sekvencia, v ktorej čelia pocitu prenasledovania a následne sa musia fyzicky brániť útokom automatických vozíkov, dynamizuje dej. Po ich zneškodnení nenachádzajú hotové obleky, ale len rolky neznámej látky, z ktorej by sa – podľa Kurtsovho logického úsudku – dali ušiť. Literárna skladačka do seba elegantne zapadne, keď Gus identifikuje tento materiál: je úplne identický s vonkajším plášťom satelitu.

Záver knihy prináša majstrovský "sense of wonder" moment. Uvedomenie si, že Nemý zvon je v skutočnosti obrovský živý vesmírny tvor, naberá mrazivé kontúry. Finálna správa na obrazovkách – „Nenechávajte ma tu“ – je silným cliffhangerom. Nielenže mení satelit z objektu výskumu na cítiacu bytosť, ale radikálne rozširuje zabehnuté univerzum Ľadovej spoločnosti o úplne novú, mimozemskú a biologickú hrozbu či spojenectvo.

Zhrnutie

Exodus barbarov je ukážkou toho, ako môže dlhoročná séria prejsť zmysluplnou evolúciou. Autor udržiava vysoký štandard budovania sveta, pričom sa nevyhýba radikálnym zásahom do zabehnutého status quo. Kniha je výborne vyvážená: ponúka sociologickú sondu do rozpadu spoločnosti, nekompromisné osobné tragédie a na záver brilantný sci-fi objav, ktorý čitateľa núti okamžite siahnuť po ďalšom pokračovaní. Z textologického a redakčného hľadiska je to pevne štruktúrovaný príbeh, v ktorom každá dejová línia slúži jasnému účelu pri budovaní celkového napätia.

Poznámy

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, vrátane tohto, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Exode barbare. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1988. 192 s. ISBN 2-265-03869-5