Ľadová spoločnosť XL.: Nebeskí vyhnanci

 

Les Exilés du ciel croûteux (FR 1988)

Štyridsiaty zväzok (V rámci série známy ako Les Exilés du ciel croûteux) monumentálnej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), je dielom, v ktorom sa doterajšie dejové nitky definitívne pretínajú v kozmickom meradle. Kým doteraz bol príbeh spätý s ľadovým povrchom Zeme a železničnými sieťami, tento román nás naplno vťahuje do priestorov satelitu S.A.S. a do nehostinných tibetských veľhôr, kde sa rozhoduje o osude ľudstva.

Georges Jean Arnaud: Nebeskí vyhnanci

Les Exilés du ciel croûteux (1988)

Trio Lien Rag, Gus a Kurts sa ocitá v izolácii na geostacionárnom satelite S.A.S.. Tento priestor už nie je len miestom pozorovania, ale skutočným „nebeským väzením“, v ktorom sa snažia rozlúštiť tajomstvá svojich predkov. Zisťujú, že S.A.S. nie je len obyčajná vesmírna stanica; je to komplex, ktorý riadi klimatické vrstvy Zeme a udržiava ľudstvo v pasci doby ľadovej.

Prieskum kryoskladov v S.A.S. prináša desivé nálezy. Objavujú obrovské mŕtvoly zvierat, ktoré nepatria do žiadneho známeho ekosystému, čo naznačuje, že satelit slúžil aj ako genetické laboratórium. Lien Rag, stále poznamenaný svojou traumou, sa s pomocou Gusa snaží získať stratenú integritu a technické vedomosti potrebné na návrat na Zem. Zisťujú, že ich existencia a „naprogramovanie“ Liena Raga boli len súčasťou širšieho experimentu „Slaných“, ktorí satelit ovládajú.

Jdrienovo zmiznutie a boj o Salt Station

Na Zemi zatiaľ vládne chaos. Jdrien, mesiáš Ryšavých, záhadne zmizol, čo vrhá tieň na stabilitu kmeňov Ľudí z chladu. Farnell, ktorý prebral úlohu vyšetrovateľa, sa vydáva po jeho stopách. Dozvedá sa, že Jdrien bol naposledy videný neďaleko Salt Station.

Farnell kontaktuje kmene Ryšavých, ktorí na správu o zmiznutí svojho Mesiáša reagujú s fanatickou oddanosťou. Nahrnú sa k Salt Station v takom počte, že zablokujú všetky prístupy, čím donútia Výhybkárov, aby Jdriena prepustili. Táto akcia Ryšavých je dôležitým momentom, ktorý ukazuje, že ani „všemocní“ Výhybkári nie sú schopní odolať sile mýtu, ak sa masa ľudí zmobilizuje.

Kid, Yeuze a pád ideálov Obnoviteľov

Prezident Kid bojuje na viacerých frontoch. Jeho ríša je pod neustálym tlakom a potreba čeliť hrozbám z transeurópskych sietí ho núti k ďalším nepopulárnym rozhodnutiam.

V komunite Obnoviteľov slnka, ktorú vedie Charlster a Ann Subaová, dochádza k rozkolu. Charlster verí, že ak sa mu podarí „preraziť slnečné okno“ (znížiť hustotu prachových vrstiev), doba ľadová sa skončí. Kid, ktorý sa bojí nekontrolovaného topenia ľadovcov (čo by zničilo jeho impérium), vysiela komando na čele s Jonášmi, aby experimenty násilne ukončili.

Paradoxom je účasť Liensuna, ktorý sa ocitá v zvláštnej pozícii. Hoci je synom Liena Raga, od Obnoviteľov sa dištancuje, pretože ich náboženský fanatizmus považuje za rovnako nebezpečný ako diktatúru Výhybkárov. Napriek tomu sa s nimi zapletá do vyjednávaní. Do celej situácie vstupuje Yeuze, ktorá v N.Y. Station úspešne vylučuje Výhybkárov z rozhodovacích procesov, čím vyvoláva sériu demonštrácií. Uvedomuje si, že pravda o Lienovi Ragovi je blízko, no cena za ňu bude extrémne vysoká.

Atmosféra a estetika zmaru: Život na lešeniach

Arnaud v tomto diele výborne vykresľuje drsný život Obnoviteľov v tibetských veľhorách. Úryvky opisujúce každodennú rutinu Ann Subaovej – od pozorovania jakov až po hydroponické pestovanie pšenice, ktorá kvôli vedeckým prioritám (presmerovaniu energie do reaktora) nedozrieva – sú hlboko sugestívne. Je to svet, kde sa „vede“ obetuje všetko, dokonca aj jedlo a teplo.

Postava Mye, ktorá v rámci svojho putovania narazí na „červené kožuchy“ (Ryšavcov) a stáva sa súčasťou ich kmeňa, podčiarkuje Arnaudov hlavný motív: človek sa prispôsobí všetkému. Dokonca aj keď musí spať v iglu, jesť zmrznuté tulenie vnútornosti a podrobiť sa rituálom, ktorým spočiatku nerozumie.

Záverečné zhodnotenie

Nebeskí vyhnanci sú románom, ktorý definitívne prepája „pozemský“ boj o železnice s „vesmírnym“ bojom o osud planéty. G.-J. Arnaud tu majstrovsky využíva kontrast medzi technickou precíznosťou S.A.S. a primitívnym, krutým životom na ľadových pláňach.

Kľúčové aspekty:

• Spojenie s pôvodom: Gus a Lien Rag v útrobách satelitu konečne nachádzajú odpovede na otázky, ktoré boli položené v prvej knihe.
• Radikalizácia Obnoviteľov: Charlsterove experimenty sú zúfalým výkrikom civilizácie, ktorá sa snaží zmeniť vesmír bez toho, aby rozumela jeho „nastaveniam“.
• Politický realizmus: Yeuze a jej boj v N.Y. Station ukazuje, že v Ľadovej spoločnosti neznamená víťazstvo nad Výhybkármi slobodu, len začiatok novej, možno rovnako zložitej éry.

Dielo Nebeskí vyhnanci je nevyhnutným prepojením všetkých doterajších dejových línií. Čitateľ je konfrontovaný s faktom, že doba ľadová je riadený proces a hlavné postavy sa stávajú buď bábkami, alebo rebelmi v tomto gigantickom inžinierskom experimente. Arnaudova sága si aj po štyroch desiatkach kníh udržuje schopnosť prekvapiť, šokovať a predovšetkým fascinovať svojou „zamrznutou“ víziou budúcnosti.

Poznámy

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, vrátane tohto, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Les Exilés du ciel croûteux. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1988. 192 s. ISBN 2-265-03832-6