 |
| XB-1 2019/01 |
Určite sa nájdu čitatelia, ktorým poviedky z tohto čísla sadnú. Ja k nim aj napriek úpornej snahe bohužiaľ nepatrím. Musím konštatovať, že subjektívne najlepšia je tá pestrá obálka. Ani jedna z poviedok ma mimoriadne neoslovila, pričom dve z nich hodnotím ako priemerné. A to je málo. Potvrdzuje sa mi tak pravidlo, že po veľmi kvalitnom čísle, a to ním to posledné minuloročné každopádne bolo, zákonite nasleduje subjektívne kvalitatívne strmý prepad. Ak to takto bude pokračovať, nasledovať bude pár priemerných čísiel a niekedy v máji hádam dôjde aj na nejaký ten semtex, ktorý rozčesne hladinu najvyššej kvality a zvýšenia môjho záujmu...
Michael Swanwick: Hvězdný expres | ✮✮✮ | 27.01.2019
Starlight Express (2017)
Poviedka o úpadku ľudstva niekedy v ďalekej budúcnosti. Tento svet mohol byť zaujímavý, rozsah textu mu však jeho dostatočné vykreslenie neumožňoval. Príbeh sa scvrkol na problém s teleportáciou a nenaplnenú lásku hlavnej postavy. Príbeh teda nie je zo sveta mongolského čarodeja ale zachováva si kvalitatívny štandard tohto cyklu...
Stephen Gallagher: Mezi ovčáky | ✮✮ | 27.01.2019
Shepherds’ Business (2017)
Poviedka o lekárovi tesne po II. sv. vojne. Počas jej čítania som nenarazil na nič mimoriadne, čo by mi zježilo všetky chlpy. Podľa všetkého to mal byť horor. Dej je však mierne atmosférický so záverom tušenia niečoho zlého. Len taký náznak, nič viac. Poviedka mi nesadla...
Henry Lion Oldie: Vitraje patriarchů | ✮ | 27.01.2019
Витражи Патриархов; Vitraži Patriarchov (1992)
Môj výsostne subjektívny pocit z tejto ukrajinskej fantasy poviedky je dosť rozpačitý. Typický rozvláčny text, charakteristický pre staršiu ruskojazyčnú literatúru, naviac písaný formou lyrického útvaru prekladaný básňami. Prečítam hoci čo, ale pri tomto čítaní som doslova trpel a do mysle sa mi vkrádali už takmer zabudnuté fragmenty povinného čítania z pred niekoľkých desaťročí. Takejto fantastike neholdujem...
Poznámka: Henry Lion Oldie je pseudonym, pod ktorým publikujú ukrajinci Dimitrij Gromov a Oleg Ladyženský.
Alfred Barsch: Náruč Leviatanova | ✮✮✮ | 31.01.2019
Autor sa od svojich niektorých predchádzajúcich poviedok o dosť zlepšil. Koncepcia a príbeh samotný z prostredia kolonizačnej lode mali niečo do seba. Myšlienka o udržateľnosti ľudského materiálu bola dobrá. Ak by ju autor ladil do hororových kontúr, mohol z nej vyťažiť oveľa viac. Zvolil však detektívnu zápletku s prvkami akcie a dosť naivným konaním postáv. Mimo iného aj z tohto dôvodu tento text nedosiahol kvalít jeho doposiaľ najlepšej poviedky Tiché je volání hvězd.
Vladimír Zábrodský: Sui Generis | ✮✮ | 31.01.2019
Pozitívom tohto autora je fakt, že štýl a vyjadrovacie prostriedky sú veľmi osobité a na domáce pomery originálne. Negatívom zasa, že ako čitateľ jeho príbehov sú naše vlnové dĺžky nekompatibilné a aj napriek snahe o priblíženie dvoch zásadne odlišných vesmírov - toho autorovho a paralelne s ním toho môjho, k prieniku nikdy nemôže prísť. Autorov vesmír nie je mojim vesmírom a naopak...
Ale k poviedke: Ak budeš mať dosť času prelúskať sa surrealistickým textom, plným kultúrnych, popkultúrnych, technických a nerdských odkazov, odporúčam odložiť všetky tajničky a hlavolamy, lebo budeš mať dosť práce s udržaním svojej pozornosti a k záverečnej úvahe, čo týmto chcel autor vlastne povedať. Kvitujem zvyšujúcu sa úroveň technickej a manuálovej stránky autorových textov. Je to to subjektívne lepšie z jeho tvorby. Bohužiaľ s nevalným účinkom na moje chabé mozgové bunky...
Jiří Štraub: Tygře, tys mi lhal | ✮✮ | 31.01.2019
Nevýrazná kratučká poviedka o ochrancoch spiacich ľudí je vhodná snáď do šuplíka so štítkom ezoterika, duchovno a záhady. Teda nič nové a nič pre mňa. Napriek všetkému nie je tak úplne bez kvality...
Pavel Houser: Místa města | nehodnotené | 31.01.2019
Ďalšia autorova fraška, tentokrát o prepojených miestach a bytoch. Ani táto sa nedá brať vážne. So slovami to pán Houser vie, ale hodnotiť sa to nedá...
RÍŠA, V. a kol.: XB-1 2019/01. Praha : Časopis XB1, s.r.o., 3.1.2019. ISSN 1804-6606
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára